Bola celkom obyčajná sobota. Áno, pre ostatných bola,
ale pre mňa sa stala neobyčajnou. Presne v ten záhadný
sobotný deň som oslavovala svoje 25 narodeniny.
Chystala som naozaj veľkú oslavu v jednom vychytenom
podniku v strede mesta. Pozvala som na ňu všetkých mojich kamarátov, ktorých som už veľmi dlho nevidela. Keď už bolo všetko prichystané, oslava sa mohla začať.
Všetci prišli načas, čo sa mi páčilo, vidieť že si ma všetci
vážili. Hneď na začiatku ma to dojalo. Po prípitku,
ktorý som predniesla sa išlo na rozbaľovanie darčekov.
Dostala som rôzne vázy, tričká, dokonca aj peniaze či
veľké terárium, čo ma dosť prekvapilo. Všimla som si,
že jeden darček kamarát stále posúval ďalej a ďalej.
Vyslovene chcel, aby som si ho rozbalila až na záver.
Došlo aj k tomu a ja som začala rozbaľovať. Všetci
asi tušili, čo sa v ňom skrýva, keď čakali ako zareagujem.
Krabica bola veľká, skoro ako od televízora. Zbadala
som, že mala diery veľké ako lieskovce. Po otvorení som sa neskutočne zľakla. V krabici bol schúlený veľký, slizký, červeno-čierny had. V miestnosti zavládlo ticho. Nevedelasom čo mám povedať, čo naznačiť, proste nič. Položila som to na zem a podišla ďalej. Kamarát mi k tomu povedal len jedno, že terárium, mám už nachystané. Deň na to, som sa z toho nevedela spamätať. Trvalo veľmi dlho, kým som si zvykla, že sa mi v izbe niečo hýbe. Nevedela som ako sa mám o to starať, čo to žere, nič! Bolo to zvláštne obdobie, ale zvykla som si na neho. Nie je jedovatý, ani ,,nekúše´´ Teraz by som ho nedala za nič na svete. Je to predsa môj najmilší domáci miláčik, akého si dokážem predstaviť!
