Prečo nie rozprávka, ale klamárka?

Malé dieťa nevie, že ten drak, ktorý žije ukrytý ďaleko v horách, v skutočnosti predstavuje zlo, ktoré splieta svoje pavučiny, v ktorých požiera svoje obete reálneho sveta, malé dieťa nevie, že tá dobrá starenka, ktorá ukázala vždy správnu cestu, predstavuje to morálne, to správne, to, čoho by sme sa mali držať na našom chodníčku životom. Každé dieťa však vie, že ten kráľ bol skutočne nahý, že milovať je ako soľ, že dobro stále víťazí. Ale čo s tým, keď sme už dávno vyrástli z tých roztrhaných nohavíc, no okno medzi svetom fantázie a reality sa vytrhlo zo svojich trámov a tým sa zrušila akákoľvek pomyselná hranica, fantázia sa vliala do skutočnosti, no ako povodeň zničila moralizujúcu funkciu a strhla so sebou klamstvo, výmysly a senzácie. A vtedy rozprávka už nie je rozprávkou, pretože účel minul cieľ, stala sa z nej klamárka.