Mám rada tých mladých inšpiratívnych ľudí, ktorí vedia, čo od života chcú a jasne si za tým idú. Páči sa mi ich odhodlanosť, ich schopnosť pustiť sa do hocičoho, o čom iní hovoria že sa to nedá, že je to strata času alebo totálna hlúposť. Páči sa mi na nich, že sa nenechajú len tak ľahko odhovoriť, neboja sa riskovať a "padnúť na hubu".
Nečítam motivačné knižky, nepovažujem ich za motivujúce. Ale je fajn, keď raz za čas stretnete niekoho, kto vás dokáže nakopnúť k nejakému činu, o ktorom ste si hovorili, že sa nedá zrealizovať. Zistíte, že ono to predsa len ide a nie je to vôbec také komplikované. Vtedy si poviete, že veci treba skúšať kým sme mladí, nemáme deti, neviaže nás hypotéka. A keď padneme na hubu, nuž čo, aspoň to stálo za to.
Po včerajšku viem, že si z môjho slovníka a hlavy musím vyškrtať zopár negatívnych a nemotivujúcich slov. A že sa nesmiem báť riskovať a vopred myslieť na to, čo najhoršie sa môže stať. Niektoré veci treba zmeniť, spraviť ich lepšie. A možno zistíte, že nie ste sám, kto má to nutkanie robiť niečo inak, lepšie, poctivejšie.
Hovorí sa, že na dobré veci si treba počkať. Myslím, že je to zbytočné. Treba tie dobré veci začať robiť.
