Nový článok: Pravicové a ľavicové fakty?

Nuž časť štúdia žurnalistiky som absolvoval v časoch, keď memorovanie bolo dôležitejšie ako myslenie a bibliou bola Socialistická žurnalistika nebohého M. Marka.Z môjho "hardisku" som vyhrabal len tie ponaučenie, ktoré by obstáli aj na súčasnej koaličnej rade. Pripravovaný tlačový zákon M.Maďariča má zrejme priniesť rovnaký osoh, ako povestné Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločnosti. Buď novinári uznajú biele za čierne a naopak,alebo...Aj tak je nedostatok ľudí v stavebníctve. Zaujali ma pozoruhodné tvrdenia M. Maďariča o pravicových vlastníkoch médií, ktorí sa nehlásia k ľavicovému zmýšľaniu a preto sú na Slovensku média kritické k soiálne orientovanej vláde Mimochodom,ľavicoví podnikatelia odmietajú zisk,? Neľavicové názory médií majú údajne súvis s dospievaním slovenskej spoločnosti. Lenže ľavičiarov, ako sú vlastníci IKORES-u a iných firiem je u nás habadej a názory sa menia s každou zmenou vládnucej politickej garnitúry. Nepamätám si jediné vystúpenie, kedy by bol SMER SD v opozícií požadoval, aby mala vláda svoje vládne média. Ako nás v škole učili, už súdruh V.I.Uljanov-Lenin mal ťažké srdce na liberálnu tlač, "pretože vyjadrovala nebolševické odtiene socialistických názorov,čím objektívne slúžila kapitalistickým záujmom".Ako neskôr oznámil výkonný výbor Sovietov - "Obnovenie takzvanej slobody tlače...by bolo neodpustiteľnou kapituláciou pred vôľou kapitalizmu,skutočne kontrarevolučným opatrením". Ako socialista začínal aj Duce-Benito Mussollini, inak obdivovateľ Uljanova-Lenina.Po uchopení moci v roku 1925, taliansky parlament prijal tlačový zákon, ktorý vyžadoval policajné povolenie pre vydávanie novej publikácie a miestnym prefektom umožňoval skonfiškovať každý výtlačok, ktorý "komplikuje prácu vlády a navádza čitateľov ku ktorémukoľvek z dlhého zoznamu priestupkov".Uznajte, skvelé! Do tretice rada od ľavičiara J.K.Nyerereho, ktorý priviedol ku krachu Tanzaniu.Pri 10.výročí prevzatia moci vyhlásil:Boli znárodnené noviny v anglickom jazyku aby sme sa mohli spoľahnúť, že budú podávať presné spravodajstvo a analyzovať udalosti z tanzanijského a socialistického hľadiska". Nový tlačový zákon to možno napraví, ale trápi ma otázku, kto bude mať právo na uverejnenie odpovede, ak premiér či iný orgán verejnej moci, štátom zriadených inštitúcií, politikov či ich reprezentantov bude šíriť verejen dokázateľné klamstvá?