Takmer 33 tisíc otrávených domácností

Dôvod? Z tej zbierky úbohosti, poloprávd, úderov pod pás, sa mi zdvíhal žalúdok, hrozila otrava ľudskou zlobou. Keď som si prezrel na ďalšej strane text nazvaný Odhaľovanie pravdy o hlasovaní v záujme občanov, alebo ako hlasovali poslanci Banskobystrickej alternatívy (BBA) v Mestskom zastupiteľstve Banská Bystrica, pre istotu som sa dvakrát pozrel do kalendára, akýže rok sa to píše. Pán poslanec v úvode napísal: „Možno je to tým, že som zažil totalitu a poznám komunistickú tendenčnosť / vtedy ako redaktor Slovenského rozhlasu, štúdiu B. Bystrica – pozn. aut./ a možno aj tým, že dávno viem, koľko strán má pravda a koľkých omylov som sa sám v mladosti dopustil, ak som uveril, že pravda je to, čo sa mi páči a čomu verím, či chcem veriť.“ Úvod celkom sľubný, len to pokračovanie.... Čo leží poslancovi Motyčkovi v žalúdku? Ako píše, je to hodnotenie mestských poslancov, ktoré urobila Transparency International / TIS /: „Na prvý pohľad by sme sa z toho mohli smiať. Napríklad z očividnej a obhajovanej „objektívnosti“ zo strany Ivana Rončáka z TIS. Najlepší poslanci sú tí, s ktorými sú spojení. Veď je to už priveľmi okatá bezočivosť, alebo možno aj príklad cynického podceňovania novinárov. Aj malé dieťa vidí, že sú to vždy všetci tí istí. Raz ako Aliancia Fair play, raz ako Amnesty international, Občania mestu...Občianska alternatíva. Vždy tí istí ľudia, len s poprehadzovanými funkciami. Občania mestu sú napríklad aj neúspešní kandidáti na poslancov mesta, ktorí si robili spoločnú kampaň s alternatívou. Napríklad taký Huba.“ V ďalšej časti si poslanec Motyčka vyrovnáva „účty“ s poslankyňou Priehodovou: „ Ako bojovníčka proti námestíčku s tržnicou a benzínovým čerpadlom v Radvani vybojovala, že sa to nestavalo. Za pomoci občanov. Podľa informácií, ktoré mám, bude táto Priehodovej sláva stáť mesto 40 miliónov. Alebo už stála? ...“ Dôkazy? S niečím takým sa pán poslanec nezaťažuje... Jeho do nepríčetnosti privádzajú poslanci, ktorí nehlasujú s jeho poslaneckým klubom Bystričan a s klubom SMER SD – SNS. Na adresu členov klubu BBA píše: „Transparentnosť je nevyhnutná. Mali by sme napríklad vedieť, kto je kto, kde pracuje, čím sa živí, kto za ním stojí. Kto je čistý viac a kto menej? Kde pracujú páni Rončák, Pirošík a ľudia im podobní. Kto za nimi stojí? Šušká sa, že vraj nejaký pán Hirt, ktorý za dosť zahmlených okolností svojho času opustil USA. Kde napríklad pracuje on? Už som raz uviedol výraz aparátnici, teda ľudia, ktorí sa profesionálne živia ako aktivisti. Nikde nepracujú. Aký je ich zdroj príjmov? Kto ich platí a komu prípadne slúžia?“ Moja odpoveď je pri tom jednoduchá, viď.: www.bbalternativa.sk Duševný a slovný katar poslanca Motyčku by nestál za pozornosť, keby na záver svojho otvoreného listu nenapísal: „Na mieste je asi aj môj obľúbený dúšok na rozlúčku, ktorý používam od čias totality, keď som, ako si skôr narodení pamätajú, tvrdohlavo a zreteľne bojoval za demokraciu, proti tuposti a totalitným praktikám. Pamätám si, že svojho času som ním súdruha Vladimíra Pirošíka, vedúceho tajomníka SKV KSS poriadne naštval.“ Bývalí kolegovia z banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu sa vynikajúco bavili nad predstavou, že Ľ. Motyčka bol disident a bojoník za demokraciu. Určite len zo skromnosti zabúda napísať, že ako člen závodného výboru Komunistickej strany Slovenska v bystrickom štúdiu spolurozhodoval o bytí a nebytí kolegov do novembra 1989. Aktívnym odporcom režimu sa vraj stal aj po roku 1989, len o jeho vynútenom odchode z rozhlasu existujú dve verzie. Poslanec Motyčka hovorí o politickom „odídení“, fakty hovoria o vzájomnej dohode kvôli konfliktu záujmov. Pre upresnenie, zháňal inzerciu pre rozhlas a jej nezanedbateľná časť sa úplne náhodou „zjavovala“ v jeho súkromnom časopise Cestovateľ. Pretože si redaktor Ľ. Motyčka netrúfal na vedúceho tajomníka S KV KSS, tak teraz ako poslanec špiní a útočí na vnuka. A čím sa previnil vnuk Pirošík? Krajský súd V B.Bystrici mu pred niekoľkými dňami dal za pravdu a mesto musí zverejňovať všetky zmluvy uzatvorené mestskými firmami....