Včera som sa pôvodne vybral na pôvabnicu dvojfarebnú. Typickú a hojnú jesennú hubu, ktorá rastie na lúkach. Pochodil som známe miesta, no nenarazil som ani na stopu, že by vôbec túto jeseň rástla. Môže to mať príčinu v snehovej kalamite, ktorá bola začiatkom októbra. Mrazy zrejme zničili podhubie niektorých lúčnych húb. Zjavne ale neuškodili bedli vysokej, ktorej som na jednej lúke nazbieral koncom októbra za dve tašky. Všetko mladučké zdravé plodnice. A tak som si aj včera pomyslel, že odídem naprázdno, keď ma napadlo sa pozrieť ešte do lesa. A dobre som urobil.
Spočiatku to bolo len množstvo planých húb, až som narazil na tri pekné bedle vysoké. To som bol iba na kraji lesa. Za chvíľu to bola ale záplava pôvabníc voňavých a pôvabníc fialových. Aj som začal ľutovať, že som si nezobral so sebou fotoaparát, aby som sa s týmto zážitkom mohol podeliť s ostatnými, keď som si spomenul, že môžem použiť môj mobil, ktorý už má fotoaparát zabudovaný.
Pôvabnica voňavá je huba, ktorú môžeme nájsť na lúke aj v lese. Na lúke sa vyskytuje v blízkosti svojej sesternice pôvabnice dvojfarebnej. Aj sa na ňu podobá, len na rozdiel od dvojfarebnej chýba na jej nožičke fialový nádych.
Toto je priam učebnicová ukážka, ako vyzerá, alebo by mala vyzerať pôvabnica voňavá. No tvary plodníc môžu byť rôzne. Spoľahlivým určovacím znakom je farba klobúka, pevnosť nožičky a príjemná vôňa. Na ďalších fotkách vidíme, že tvarom sa môžu od seba líšiť.
Na poslednej fotke vidíme aká môže vyrásť, ak je zahrabaná väčším množstvom lístia. Akoby už išlo o inú hubu. Tiež prekážka v raste môže mať za následok deformáciu klobúka.
Mladá rodinka pôvabníc voňavých
Niektoré pôsobia až elegantným dojmom.
To nie je reklama na cigarety. Účelom škatuľky je porovnanie k veľkosti huby. Táto mala klobúk ako tanier. Len vzácne narastú do takejto veľkosti.
Vôňa tejto huby pripomína vôňu májovky. Je veľmi príjemná. Varené zase voňajú podobne ako pôvabnica dvojfarebná, našťastie ich chuť nie je tak výrazná. Obidve sú to výborné jedlé huby. S pôvabnicou dvojfarebnou ale opatrne. Jej chuť je tak výrazne hubová, že to nemusí byť každému príjemné (zrejme to má súvis v vysokým obsahom glutamátu sodného v nej). Preto, napriek tomu, čo píšu v knihe, radšej ju upravovať za čerstva (ale žiadne krémové hubové polievky). Pokiaľ ju chcete zavárať na kyslo, tak vodu v ktorej sa varila zliať, prevariť v novej a aj tú zliať. Stále však bude chuť výrazne hubová a intenzívna. Preto dávam prednosť pôvabnici voňavej. Je jemnejšia.
Aj keď sa radi schovávajú pod lístím, dajú sa ľahko nájsť. Na tejto fotke je ich päť. Pri pôvabnici fialovej by sa vám ju na fotke nájsť nepodarilo. Tá je zvyčajne tak dokonale zamaskovaná, že treba mať priestorové videnie.
Nadvihne aj celú kopu raždia, ak jej stojí v ceste. Tu je vidieť, že sa dá nájsť nielen v listnatých, ale i v zmiešaných lesoch.
Má rada spoločnosť. Ak to nie sú jej sestričky, ako tu na fotke, tak sa neštíti ani svojich sesterníc - pôvabníc dvojfarebných (na lúke) alebo pôvabníc fialových (v lese).
A toto je pôvabnica fialová. Ak by som ju nedal na zelené pozadie, nedala by sa odlíšiť od lístia.
Na fotke to tak nevyzerá, ale skutočne má fialovú farbu.
Pôvabnica fialová je výborná jedlá huba. Kvôli jej farbe je takmer vylúčená zámena s inou hubou. Na rozdiel od napr. pôvabnice voňavej, sa na jej klobúku a nožičke deformácie takmer nevyskytujú. Nie je to huba, ktorá by nás už z diaľky upútala, všimnete si ju možno až v jej bezprostrednej blízkosti, no málokedy rastie sama. Mimochodom vedci zistili u tejto huby výrazné protirakovinové účinky a skúma sa metóda na vyvinutie lieku z nej.
To boli dve krásavice, pôvabnice, kvôli ktorým sa oplatí ísť do lesa. Pozrime si ale aj ostatné fotky.
Tu vidíme líšku oranžovú. Pekná huba, žiaľ nejedlá.
Jej výskyt je teraz hojný. Je možná zámena s kuriatkom jedlým alebo s podradným kuriatkom Friesovým.
Kuriatko jedlé nemá takú intenzívnu oranžovú farbu a jeho lupene sa zvyknú križovať, akoby vytvárali sieť. Líška má lupene bežné, ako je vidieť na fotke.
Huby, ktoré nepoznáme, môžeme obdivovať, ale nikdy nezbierame. Táto krásavica rástla opustená.
Pod sukňou skrývala prekvapenie. Nemala lupene ani špongiovité podhubie ako je typické u hríbovitých húb.
Týchto rástlo tiež neúrekom. Žeby nejaký druh strmulca?
Toto je strmulec sivohnedý. V prírode ho takto nikdy nenájdete. Rastie v trsoch, ktoré vážia aj niekoľko kilogramov. Ja som si len jednu hubu požičal z trsu, aby som si ho nafotil aj s hlúbikom. Je to výborná jedlá huba. Žiaľ nielen moja karta v mobile bola takmer plná, ale aj moje dve tašky s ruksakom. A tak som strmulca sivohnedého nechal napospas prírode.
Omnoho nebezpečnejšia od muchotrávky červenej je muchotrávka zelená a biela. Tie som však nenašiel.
Pre svoj výrazný vzhľad je však muchotrávka červená najznámejšou jedovatou hubou.
Určite ste už videli krajšie fotky tejto huby, ale máme koniec novembra a buďme radi, že sa našlo aspoň pár odvážnych otužilkýň, čo sa nebáli do tej zimy.
Prášnicu pozná každý. Jej mladé plodnice sú jedlé a chutné. Patrím však k tým hubárom, čo ju nezbierajú.
Bedľu pozná tiež každý. Je to výborná jedlá huba.
Nie však každá huba, čo sa podobá na bedľu je jedlá. Všetky bedle nízkeho vzrastu sú buď nejedlé alebo jedovaté.
Prehliadka podozrivých bedlí pokračuje. V tomto prípade nejde možno ani o bedľu, ale pre mňa to bola neznáma huba, ktorá sa na ňu podobala.
Porovnajme si predchádzajúce fotky s touto. Rozdiel je zjavný.
V lese som stretol srnku a líšku. Skutočnú líšku s chvostom a nie hubu. Nepodarilo sa mi ich však mobilom odfotiť. Bol celkom pekný deň a zrejme si ho vybrali aj lesné zvieratká na prechádzku.
Takýto výhľad sa mi naskytol, keď som vyšiel z lesa.
A toto bol pôvodný cieľ môjho výletu. Pôvabnica dvojfarebná. Našiel som ich až na spiatočnej ceste na lúke. Veľké plodnice neboli síce červivé, ale mi pripadali vodnaté a tak som si zobral len tie mladé. Hnedý klobúk nie je pre túto hubu typický. Mal by byť svetlý, skoro až biely. Jej nezameniteľným znakom je fialová kresba na nožičke. Na fotke nie je vidieť kvôli poobednému slnku, ktoré skreslilo snímku do žlta. Tá budova celkom vľavo v diaľke, nie je v skutočnosti v diaľke, to len mobil tak skreslil. Je to nová budova Matice slovenskej.
Uvidíme či sa počasie nepokazí. Ak by vydržalo, mali by sme mať pekný víkend. Ak nemáte ešte plány, choďte na huby, je ich plný les.
Ak sa vám článok pozdával, tak mi v diskusii poraďte, čo mám robiť s dvoma chladničkami plných húb.
Majte sa pekne a hubám zdar!
