Je to nádoba s prepojeným dnom. Priamo úmerne vašej nadváhe vzrastá aj riziko, že ochoriete na nejaké kardiovaskulárne ochorenie a čím viac otravujete svoj organizmus jedmi zo stravy, tým viac sa k vám približuje aj Damoklov meč s názvom rakovina. Diéty z časopisov tento problém neriešia. Rieši sa len nadváha, ale príčiny, zlé stravovacie zvyky a zlé zloženie stravy sa spomínajú len okrajovo. Akoby to, že sa žene podarí schudnúť do leta do plaviek a či sa za ňou budú muži otáčať na pláži bolo dôležitejšie ako kvalita posledných 20 rokov života človeka. Akoby na kvalite našej stravy, ktorú počas života jeme, nezáviselo aj naše zdravie. Nič viac a ani menej ako náš pocit fyzickej a psychickej pohody počas celého života. Ľudia nemajú radi smutné príbehy a takých príbehov je všade okolo nás plno. Časopisy o nich píšu len výnimočne a aj to len vtedy ak ide o nejakú slávnu osobnosť.
Zlé stravovanie je ako časovaná bomba
Účet za prejedanie sa a zlú životosprávu nám nevystaví naše telo okamžite. Niekedy si treba počkať aj desiatky rokov a väčšina sa začne nad sebou zamýšľať, až keď prídu bolesti spôsobené nejakou chorobou, kde obezita figuruje ako rizikový faktor. Nie vždy je neskoro a je známych veľa prípadov, kedy sa človek zmenou stravovania dokázal vyliečiť aj z vážnych chorôb, no sú známe aj prípady, kedy sa to nepodarilo. Pri chorobách platí, že je vždy jednoduchšie (a lacnejšie) im predchádzať, ako ich liečiť. Preto by mala byť nadváha prvým príznakom toho, že niečo nie je s telom v poriadku a každý chudnúci by si mal aj uvedomiť, že chudnutím nerieši len vizuálny problém ale aj možnú príčinu neskorších zdravotných ťažkosti. Preto nie je jedno či chudneme nejakou jednostrannou diétou alebo celkovo a natrvalo zmeníme náš spôsob stravovania, za taký, ktorý obezitu nespôsobuje a zabezpečí nám pevné zdravie počas celého života.
Sú rôzne názory na zdravú životosprávu
Niekedy sa môže dokonca zdať akoby jednotlivé skupiny viedli medzi sebou určitú vojnu. Každý hlása svoju pravdu a dokáže si ju aj logicky zdôvodniť. (Makrobiotici budú obhajovať svoju teóriu nejedenia zemiakov a citrusových plodov, priaznivci delenej stravy zase prospešnosť správneho kombinovania mäsa s nesacharidovými potravinami.) Potom tu máme ešte rôzne národné kuchyne, ktoré sa považujú za zdravé a až na pár výnimiek nie sú ortodoxné. Je však len jediný spôsob, akým sa dá zistiť, aký spôsob stravovania je zdravý a tým je štatistika. Pre každého chudnúceho je však niečo oveľa dôležitejšie ako pátrať po „pravde“ a stať sa účastníkom týchto žabo-myších vojen a názorových rozporov a to je to, čo majú všetky tieto názory na zdravú životosprávu spoločné. Striedmosť a minimálnu konzumáciu tukov živočíšneho pôvodu. K životospráve treba pristupovať pragmaticky a požičať si všetko dobré, čo nám jednotlivé štýly stravovania a národné kuchyne ponúkajú. Je obrovské množstvo makrobiotických receptov s fantastickou chuťou, vegetariánskych jedál a aj národné kuchyne, všeobecne pokladané za najzdravšie napr. čínska, japonská a stredomorská sú súčasne aj vysoko cenené ako najchutnejšie. Je to pre chudnúcich dobrá správa, lebo to znamená, že zdravá strava je aj veľmi chutná.
Štatistika nám však hovorí, že zmeniť len stravovanie nestačí
Ak by sme si zobrali krajiny s najvyšším priemerným vekom života a s najnižším výskytom civilizačných ochorení, zistíme že všetky majú niečo spoločné a to nie je len kvalitná kuchyňa s veľkou konzumáciou zeleniny a morských rýb a naopak veľmi nízkou konzumáciou červeného mäsa, ale aj určitá ceremoniálnosť v stravovaní. Ako príklad si zoberme dva úplne odlišné národy a to Japoncov a Kréťanov. Kým Japonci sú nesmierne pracovitý národ a žijú veľmi uponáhľaný život, na Kréte vládne typická povahová vlastnosť národov Stredomoria a so svojou poobednou siestou a vysedávaním v letných horúčavách v tieni stromov, by sme ich sotva mohli označiť za vzor pracovitosti. No tieto dva, tak rozdielne národy spája okrem zdravých surovín, ktoré sa v ich kuchyniach používajú, aj čas ktorý venujú jedlu. Jedlu a jedeniu sa pripisuje veľký význam a spájajú sa s ním najpríjemnejšie okamihy dňa. Jedáva sa v kruhu rodiny alebo priateľov, v príjemnej komunikácii a dlho. U Japoncov by sa dal dokonca tento rituál spolu s čajovým označiť za istú formu psychohygieny, cieľom ktorej je pozbaviť človeka stresov nazbieraných počas pracovného dňa.
Bohužiaľ to už dnes nie je úplná pravda a americká expanzia fast foodov čoraz viac poznačuje aj tieto tradičné kuchyne.
Aká je slovenská kuchyňa
Aj v našej kuchyni sa dajú nájsť jedlá, ktoré zodpovedajú požiadavkám zdravej výživy. Treba si však uvedomiť, že stravovanie na Slovensku sa za posledných 100 rokov veľmi zmenilo a to k horšiemu. Z minulosti nám ostali recepty, ale zabudlo sa už na to, ako sa tieto jedlá jedávali. Zabudlo sa, že sýte polievky boli jediným chodom na obed, lebo Slovensko patrilo k najchudobnejších kútom Európy. Zabudlo sa, že mäso sa jedávalo v bohatších rodinách raz do týždňa a v tých chudobnejších len pár krát za rok. Boli to jedlá, ktoré museli pokryť vysokú energetickú spotrebu ťažko pracujúceho človeka. S narastajúcou životnou úrovňou postupne upadlo do zabudnutia aj to dobré a zdravé, čo v našej kuchyni bolo a na jedlá ako napr. polievka z kvaky si pamätajú (ak vôbec) už len tí najstarší z nás. Čierny chlieb sa na desaťročia vytratil z nášho jedálneho lístka a až v poslednej dobe sa tento chlieb chudobných nesmelými krokmi pomaly vracia na náš stôl.
V súčasnosti sa slovenská kuchyňa pokladá za jednu z najmenej zdravých kuchýň sveta. Je to kuchyňa s vysokou spotrebou cukru, živočíšnych tukov, bravčového mäsa a bielej múky. Podľa toho vyzerá aj zdravotný stav nášho obyvateľstva. V úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby sa derieme na popredné miesta vo svete a priemerný Japonec žije takmer o 20 rokov dlhšie ako priemerný Slovák.
Vráťme jedlu jeho dôležitosť
Zaslúži si to. Jedlo je to, čo nás udržiava pri živote. Jedlo je to, čo nás robí vitálnych a spokojných. Jedlo nás udržiava zdravých. Preto nebuďme hlúpi a neodmietajme, zlým výberom stravy a jej množstva, tieto dary, ktoré nám dáva.
