Do pozornosti západnej kultúry sa dostali vďaka receptom, v ktorých sa používajú. Sú známe z čínskej, vietnamskej ale aj japonskej kuchyne. Absolútny prím v ich konzumácii však drží neveľký národ Hunzov, u ktorých sú hlavnou zložkou stravy. (Hunzovia – malý národ žijúci v severnom Pakistane v Himalájach.) Tento národ vyniká, okrem toho, že žije v nehostinnom prostredí, aj neprekonateľným zdravím a dlhovekosťou. Klíčky sú dokonca, počas studenej zimy, hlavným dodávateľom všetkých dôležitých látok v ich výžive.
Čo je na klíčkoch také dôležité, že by sme mali na ne uprieť našu pozornosť?
V navlhčenom zrnku alebo semiačku sa spustí do chodu celá továreň na enzýmy, ktorá už v neskoršom štádiu rastu nikdy nedosiahne takú úroveň. Táto ich bohatá koncentrácia spôsobuje v látkovej výmene človeka zvýšenú činnosť enzýmov regenerujúcich krv a tráviace orgány. Je dokázané, že naklíčené zrnká obilnín a zeleniny obsahujú plnohodnotný proteín. Veľká časť škrobu sa premení na ľahko stráviteľné jednoduché cukry. V praxi to znamená, že človeku stačí na zasýtenie menšie množstvo potravy a na trávenie sa spotrebuje menej energie ako u nenaklíčených semien. Aj niektoré nepríjemné javy ako je napríklad nadúvanie alebo zahlieňovanie tráviaceho traktu sa pri konzumácii klíčkov nevyskytujú. Najzaujímavejší však bude pre nás asi obsah vitamínov. Ten vzrastá v naklíčenom zrnku priam astronomicky. Vrchol dosahujú po 50 až 96 hodinách klíčenia. Klíčky majú množstvo vitamínu C, vitamínov skupiny B a ohromné množstvo vitamínu A a E. Pri pšeničnom klíčku sa napríklad zvýši obsah vitamínu E o 300% a niektorých vitamínov skupiny B o 20 až 600%. Nie je bez zaujímavosti, že naklíčenou pšenicou a ovsom sa liečia sterilné kravy ak chceme aby boli opäť plodné. Podobné účinky na plodnosť a silu majú klíčky aj u človeka.
Teraz mi však dovoľte, aby som od teórie prešiel k praxi. (Ak vás obsah výživných látok zaujíma, rád sa k tomu vrátim v nejakom inom článku a môžeme si výživné látky v semenách prebrať osobitne, podľa druhu. Tento článok je však o receptoch, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá.)
Ktoré semená sú vhodné na nakličovanie?
Je ich mnoho, ale nie všetky sa vám podarí s úspechom naklíčiť. Preto sa zameriam iba na tie, kde predpokladám bezproblémové nakličovanie, aby ste nezažili sklamanie z neúspechu. V našich podmienkach sú to semená mungo – sóje, fazuľky azuky, veľkej strakatej fazule, hrachu, šošovice, pšenice. Problémy s nakličovaním iných semien popíšem v inom článku.
Čo potrebujeme k nakličovaniu?
Samozrejme semeno. To nikdy nekupujeme v semenárstvach, lebo tam býva často napúšťané chemikáliami proti škodcom. Kupujeme ich v potravinách. Potom potrebujeme nádobu v ktorej sa nakličovanie uskutoční. Poslúži nám obyčajná zaváraninová fľaša bez viečka. Kúsok gázy a gumičku, ktorými uzavrieme hrdlo fľaše. Mne sa najviac ale osvedčil naparovací hrniec z plastu, pôvodne určený do mikrovlnky.
Postup
Malé množstvo semien necháme cez noc napučať v nejakej nádobe so studenou vodou. Vodu zlejeme a semená vložíme do zaváraninovej fľaše, vrchnák uzavrieme gázou a gumičkou. Fľašu položíme hore dnom na takú podložku, aby mohla prebytočná voda bez problémov cez gázu stekať. Je nutné semená min. 2x denne preplachovať čistou vodou. Po asi 24 hodinách sa objavia prvé klíčky. Po asi 3 dňoch, keď sú klíčky 2 až 2,5 x väčšie, ako je veľkosť semena, sú už vhodné na konzumáciu. Pri mungo sóji môžeme klíčiť dlhšie a dostaneme skvelé výhonky, neobyčajne chrumkavé a sladké.
Ako ich skladujeme?
V chladničke. Treba si byť ale vedomý, že proces klíčenia pokračuje aj tam, i keď pomalšie. Dajú sa aj zamrazovať.
Čo s klíčkami?
Uplatnenie v kuchyni je vskutku široké. Niektoré sa dajú konzumovať surové ako čerstvá zelenina. Môžu sa pridávať do zeleninových polievok, do zeleninových jedál, popri inej zelenine. Pridávam ich aj do ryže. Dokonca sa dá nimi posýpať pizza. Nezistil som zatiaľ jediné jedlo, v ktorom by klíčky pokazili chuť. Niektoré jedlá sa dajú pripraviť aj zo samotných klíčkov.
Sladká kaša z naklíčenej pšenice
½ litra naklíčenej pšenice vložíme do menšieho hrnca a zalejeme vodou, aby boli klíčky ponorené. Privedieme do varu a pridáme
1 štipku morskej soli a varíme až je pšenica mäkká a kaša hustá. Potom pridáme
1/2 čajovej lyžičky mletej škorice a prilejeme asi
½ dcl kondenzovaného alebo obyčajného mlieka. Chvíľku ešte povaríme a dochutíme
trochou medu.
Naklíčená pšenica má síce sladkú chuť, ale med do nej treba pridať. Chutí to skvele a je to výborný olovrant. Tanier na ktorom sa kaša podáva, sa obloží jablkom nakrájaným na mesiačiky.
Ďalšia časť o receptoch bude trochu z iného súdka a napíšem recept na kuraciu pečienku na šalvii. Ak vás téma o klíčkoch zaujala, rád sa k nej niekedy vrátim a napíšem aj viac receptov.
