Za začiatok jedno vysvetlenie
Nechcem nabúrať nikoho ilúzie o mne a ani mojom spôsobe stravovanie, ktorý ja sám označujem za zdravý, no pravda je taká, že občas jedávam aj mäso a raz za pár mesiacov aj bravčovinu.
Nie je to preto, že mi mäso tak moc chutí, ale preto, že nevarím len pre seba a nikoho nechcem do vegetariánskej stravy nútiť. No po zážitku, ktorý sa teraz chystám opísať mám pocit, že sa po rokoch opäť vrátim k čisto rastlinnej strave.
Nakupovanie
Poznáte to. Chcete niečo uvariť, pozriete do chladničky a zistíte, že vám niečo chýba. V mojom prípade to, čo som chcel variť bola kapustnica a to, čo mi chýbalo bolo pár údených kostí. Aj vegetariánska kapustnica by bola výborná, ale vtedy som varil aj pre mamu, u ktorej sa v tej dobe stravovali vnúčatá a vravím si, reku nech ma neohovárajú, že neviem nič uvariť z mäsa.
Ak človeku k uvareniu jedla chýba jedna surovina, obyčajne to nepokladá za problém a navštívi najbližší obchod, aby si ju zaobstaral. No v ten deň bol v Martine nedostatok údených kostí. V treťom mäsiarstve som to vzdal a zakúpil som údené koleno. Vravím si, údené ako údené. Chuť by mala byť podobná.
Vyššia moc ma osvietila
Nie, nezostúpil do mňa duch svätý, no keď som sa chystal umyť údené koleno vo vode, pozrel som si ho lepšie ako zvyknem prezerať napr. zeleninu. Spod kože sa z mäsa drali na povrch veľké, tlsté, biele červy. Premkla ma hrôza od predstavy, ako málo stačilo na to, aby tento odporný kus červavého mäsa skončil v hrnci.
Ja nemám rád mäso a mäsiarov a mäsiari zrejme nemajú radi mňa. No toto už bol vrchol. Okamžite som ho bežal vrátiť.
Iný pohľad
Človek môže denne prechádzať okolo niektorých vecí a nevšíma si ich. Veci, okolo ktorých denne prechádzame, sa nám zdajú natoľko bežné, že im nepripisujeme význam a všimneme si ich až vtedy, keď sa niečo udeje. A tak sa môže stať, že sa niekto pošmykne vo výťahu na banánovej šupke a špina vo vlastnom obytnom dome, ktorú mlčky roky obchádzal, mu zrazu začne vadiť. Alebo niekto stúpi na chodníku do psieho hovienka. Väčšinou sa musí niečo udiať, aby sa vyformoval aj náš postoj k niečomu. Podobne sa tvoril aj môj postoj k mäsiarom v mieste môjho bydliska. Do jedného mäsiarstva som prestal chodiť už dávno. Dôvodom bolo okrádanie. Predavačka mala váhu natočenú takým smerom, aby na ňu zákazník nevidel a po odvážení tovaru doma som zistil, že som bol pri nákupe oklamaný a okradnutý asi o 10 korún. Klamárov a zlodejov nepodporujem a preto tam už nenakupujem. V druhom mäsiarstve mi nechcela predavačka dať tovar, lebo nemala drobné, aby mi vydala z tisícky. Nakoniec rozčúlená predavačka zobrala bankovku a šla si ju rozmeniť do kancelárie. Keď sa vrátila s výdavkom, hodila mi ho o zem, na podlahu. Síce sa mi ospravedlnila, že to bolo nedopatrením, nenakupujem už tam. Aj teraz som bol zvedavý, ako sa v predajni, kde mi predali zlé mäso zachovajú.
Ako malý chlapec pristihnutý na hruškách
Medzitým tam už bola iná predavačka a mäsiara, ktorý mi červavé mäso predal, som videl len cez otvorené dvere do výrobne, ktorá bola súčasťou predajne.
Mladá predavačka za pultom bola zrejme veľmi hladná a využívajúc príležitosť, že je tam sama a nikto ju nevidí (teda okrem mňa) hádzala do seba kolieska šunky, ktorá bola naukladaná za vkusne upraveným pultom. Veru, predajne mäsa sa za posledné roky zmenili. Zvonku krásna fasáda vo farbách americkej vlajky, že človek neznalý slovenčiny alebo majúci problémy so zrakom, by sa skôr domnieval, že ide o predajňu cukrovej vaty. No aj interiér predajní dokáže ulahodiť oku. Veľký sortiment výrobkov, prehľadne naukladaných a naaranžovaných podľa jasného systému. Vpravo údeniny a za nimi konzervy a mrazené mäso. Na ľavej strane pultu zase červené mäso a za ním v chladiacich boxoch vnútornosti. Nič, čo je v ponuke nesmie uniknúť zraku zákazníka. Doba temného komunizmu, keď sa na nás v predajni mäsa mračil Lenin alebo Gottwald z plagátu, či sa na nás usmievala bravčová hlava (tiež z plagátu) a ak bola skutočná tak sme mohli hovoriť o šťastí, tak táto doba, zdá sa už pominula. No je ľahšie premaľovať fasádu a naaranžovať mäso, ako zmeniť myslenie ľudí. Môj prípad s červíkmi v mäse bol toho dôkazom.
Kým na tvári mladej dievčiny bolo vidieť údiv a bez problémov mi peniaze za mäso vrátila, tak mäsiar, čo mi to červavé mäso predal, sa ani len nepokúšal údiv predstierať. Veselo si porcioval so sklopeným zrakom mäso ďalej a cez otvorené dvere počúval, čo sa deje. Nevidel som zvedavosť, ktorá by ho donútila urobiť cez otvorené dvere dva kroky do predajne, aby sa presvedčil na vlastné oči o nekvalite tovaru, ktorý tak nehanebne ponúka nič netušiacim zákazníkom. „Pán mäsiar“ si zrejme ešte pamätá na časy, keď pohnevať si mäsiara znamenalo stať sa nedobrovoľne vegetariánom, teda dobu, kedy by mu táto nehoráznosť zrejme prešla.
Z jeho reakcie, či skôr „nereakcie“ som si domyslel, že veľmi dobre vedel, čo mi predal.
Ak si myslíte, že sa mi ospravedlnili, tak sa mýlite. Pretože som nemal bloček (teda nie, že by registračnú pokladňu v predajni nemali, ale kým mäso vám pri kúpe podajú, za bločkom by ste sa museli načahovať, alebo si ho vypýtať), tak predavačka mäso položila na váhu (ktorú potom ani len neutrela), vyrátala cenu (ktorá sedela) a peniaze mi vrátila.
Upozornil som ju, aby mäso stiahli z predaja a odchádzal som z predajne s čudným pocitom. Pri najbližšom kontajneri som vyhodil igelitku, v ktorej som mal predtým červavé mäso a došlo mi, z čoho som mal ten čudný pocit.
Vtedy doma, pri rozbalení mäsa, keď som zistil, že je napadnuté červami, som ho okamžite hodil do pôvodného papiera. Vložil som ho do pôvodnej tašky a bežal si riadne vydrhnúť ruky.
V predajni som ho podával predavačke cez igelitku. Tá ho držala v rukách a tými istými rukami mi podávala peniaze. Mäso odložila nezabalené na dosku, na ktorej sa bežne krája a porciuje mäso. Tú predavačku ani len nenapadlo hodiť mäso do koša a umyť si ruky. Ani nevybehol žiadny jej kolega cez dvere a nezačal, s veľkou pravdepodobnosťou tiež kontaminované mäso rovnakého druhu, zvesovať z hákov.
Bolo mi jasné. Toto je ďalšia predajňa mäsa, do ktorej už v živote nevstúpim.
Predtým som bol asi slepý
Nemuselo k tomu dôjsť, keby chodil človek s otvorenými očami. Je mi jasné, že neexistuje 100%-tná bezpečnosť potravín, no sú určité pravidlá, ktorými ak sa človek riadi, zníži pravdepodobnosť kúpy kontaminovanej potraviny.
Potraviny dorábajú ľudia a tí s ňou prichádzajú do styku. Zo vzhľadu tovaru, ktorý kupujeme sa väčšinou nič nedozvieme o tom, ako sa s potravinou narába, počas jej spracovania. Každý človek je jedno ohnivko v reťazi a reťaz je taká silná, aké najslabšie ohnivko sa v nej nachádza. Ak zlyhá jeden človek, pri výrobe, či spracovaní potraviny, nielen že znehodnotí prácu aj ostatných ľudí, ktorí sa na jej výrobe podieľajú, no ohrozuje aj zdravie zákazníka. Reťaz praská a dôvera zákazníka k výrobku sa stráca.
Posledným ohnivkom v reťazi vzťahov výrobca-zákazník je práve predavač. Treba si všímať maličkostí. Farba pracovného odevu v potravinárstve je a bola vždy biela. Nie je to len niečí výmysel. Je to preto, lebo na bielom odeve sú vidieť nečistoty. Ak napr. mäsiar nosí pracovný odev s červeným karovaním, môže sa vám ľahko stať, že prehliadnete ak je jeho odev znečistený. A pravda je taká, že práve mäsiari pracujú s mŕtvym mäsom a tam kde sú mŕtvoly, tam sú aj muchy, rozklad, baktérie a choroby.
Ak vás v predajni obsluhujú v znečistenom odeve, znamená to, že nedbajú o vlastnú hygienu a je viac pravdepodobné, že nebudú dbať ani o hygienu u svojich dodávateľov.
Zdá sa vám to nereálne? Vraj všetci mäsiari chodia špinaví?
Ako by ste sa napr. trávili, keby človek predávajúci na tržnici svoje prebytky zo záhradky mal odev znečistený od hnoja? Kúpili by ste si od neho jabĺčka? Alebo vaša zubárka mala v ordinácii na sebe vkusný náhrdelník zhotovený z ľudských zubov?
Ako sa kofy na trhu vedia do práce čisto obliecť a tak ako ani cukrári nechodia umazaní od čokolády, tak isto by sme ani mäsiarom nemali tolerovať nečistý odev, lebo svedčí o zlej hygiene na celom ich pracovisku.
Ďalšie vysoko „nákazlivé“ pracovisko je krčma
Nech nevyznie tento článok ako druh mojej osobnej pomsty mäsiarom, lebo nie sú o nič horší od krčmárov. Tí vám síce červavé pivo nepredajú, no majú zato iné spôsoby ako pre pár korún zisku hazardovať so zdravím svojich zákazníkov.
Pred pár rokmi bol v Martine prípad veľkého výskytu hnačiek u návštevníkov pohostinských zariadení. Príčina sa zistila až po určitej dobe. Krčmári riedili pivo vodou z miestneho mädokyša. (Prameň je v Jahodníckych hájoch. Mimochodom, po tejto afére bola voda z neho označená za zdravotne závadnú.) No prípad hnačky je to najmenšie zlo, čo vás v krčme môže postihnúť. Ziskuchtivý krčmár si dokáže veľmi rýchlo všimnúť, ktorý zákazník „má už nakúpené“, a ak ste to práve vy, čo prekročíte mieru v pití a čo natrafíte na takéhoto darebáka, tak dúfajte, aby to bol práve jeden z tých „lepších“, čo používajú na okrádanie len tú minerálku. Dočapovávanie zlievok, predstavuje omnoho väčšie nebezpečenstvo. Máloktorý „okrádač“ si dá totiž tú námahu, aby pančované pivo predal v čistom pohári. Keď už narába s alkoholom oslabenými zmyslami svojich zákazníkov, pokojne vám naservíruje aj nečistý pohár a vy môžete len dúfať, že človek, ktorý pil pred vami, netrpel žiadnou nákazlivou chorobou. A napr. taký „Helibacter pylori“ môže spôsobiť niekoľkotýždňové kruté bolesti žalúdka a neliečená nákaza žalúdočné a dvanástnikové vredy. No zdraviu nebezpečných, nákazlivých baktérií by sa, ako v každom nečistom prostredí, našlo v krčme oveľa viac. V jednej martinskej krčme boli dokonca zistení paraziti svrabu.
Potraviny s jednoduchou technológiou spracovania sú bezpečnejšie
Čím je reťaz spracovania kratšia, kým je aj menšia pravdepodobnosť kontaminácie potraviny. Kým pri kúpe jabĺčka (ktoré si navyše každý pred zjedením umyje) je riziko minimálne, tak pri kúpe majonézy alebo zákusku v bufete už rapídne narastá.
Dnešná doba nedovoľuje človeku, aby si všetko jedlo dorábal sám a musí sa vo väčšine prípadov spoliehať na potravinársky priemysel a čestnosť predajcov. Niekedy aj zdanlivé maličkosti prezradia veľa o riziku, ktoré človeku hrozí. Ak cítite v reštaurácii smrad prepáleného tuku, tak je veľmi pravdepodobné, že aj ostatné suroviny používané pri varení nebudú čerstvé a naopak, ak máte napr. v pizzerii možnosť pozorovať čisto odetého kuchára pri príprave jedla, je zase veľmi pravdepodobné, že pred zrakmi zákazníkov nebude narábať s pokazenými surovinami.
No najviac bezpečný spôsob ako predísť riziku otravy potravinami je stravovať sa doma a jedlo pripravovať z ingrediencií, ktoré sú z hľadiska kontaminácie najmenej rizikové.
