Dáva sa im najväčšia vina na priberaní. Nemyslím teraz zeleninovú oblohu, alebo ako sa niekedy nesprávne nazýva zeleninovú prílohu, ale tie klasické sacharidové. Patrí sem biely chlieb, knedľa, ryža, zemiaky a cestoviny. Ich nebezpečenstvo pre našu štíhlu líniu ani tak nespočíva v ich energetickej hodnote (ktorá je v porovnaní s tukmi 2x nižšia), ale v množstve a častosti, v akej sa konzumujú. Sprevádzajú nás od samého rána. Sú to rožky na raňajky, zemiaky k obedu alebo ryža či knedľa na večeru. Jeme ich min. 3x za deň. V súčte je ich energetická hodnota vysoká. Aj úspech niektorých diét spočíva práve v tom, že ich k niektorým jedlám nesmieme jesť. (Napr. delená strava k mäsu prílohu nepovoľuje.)
Každý kto prešiel štádiom chudnutia, alebo sa v ňom nachádza by mohol o tom rozprávať, aké to je, keď sa príloha musí vážiť na gramy a ako chutí jedlo, keď sa kuracie prsia zajedajú len zeleninou. Nie je to, to pravé orechové a malé porcie nie sú ani tak dôsledkom silnej vôle, ako skôr málo chutnej stravy, ktorej jedenie nám neprináša potešenie.
Skôr ako však začnem jednotlivé prílohy a alternatívy k nim popisovať osobitne, napíšeme si, ako má vyzerať normálna porcia pre priemerne pracujúceho človeka, ktorý nemá nadváhu. Slovenská kuchyňa je trochu skúpa na zeleninu a veľmi štedrá práve k prílohám a tukom. Nesmieme sa preto čudovať, že patríme medzi najviac obézne národy Európy a vo výskyte kardiovaskulárnych chorôb sa derieme na popredné miesta vo svete.
Zemiaky:
Normálna porcia je 200 – 220 g. Je to asi o ¼ menej ako vám naložia v reštaurácii alebo v závodnej kuchyni. Aby sme skúsili odhadnúť správne množstvo, musíme si aspoň raz takúto prílohu odvážiť. Normálny obed by mal vyzerať asi takto. 1 stredne veľký zemiak alebo 2 menšie uvarené, porcia mäsa, trochu šťavy alebo omáčky a až 200 – 250 g nakrájanej surovej zeleniny rôznych druhov.
Knedľa:
Normálna porcia by mali byť 3 kysnuté knedlíky alebo 2 zemiakové. Bežnou porciou v jedálňach však je 4 a 5 a nezriedka až 6 knedlíkov.
Chlieb:
Normálna porcia (napr. na raňajky) by mala mať 1 – 2 krajce chleba. Platí to isté ako pri zemiakoch. Ku každému jedlu, ku ktorému sa to hodí sa podáva surová zelenina.
Ryža:
Normálna porcia je 50 – 70 g v surovom stave. Pre ilustráciu, ryža vo varných vrecúškach má 400 g. Jedno 100 gramové vrecúško je až na 2 porcie.
Cestoviny:
Zatiaľ čo ich niektorí označujú za príčinu nadváhy, iní na ne nedajú dopustiť a označujú ich ako veľmi vhodné pri chudnutí. Celý trik spočíva samozrejme v ich príprave a veľkosti porcie. 1 balík v surovom stave (400 gramový) je na 4 – 5 porcií.
Málo jedla môže zlomiť vašu pevnú vôľu, vaše odhodlanie schudnúť
Raz som bol tlmočiť v Nemecku a cestou ku klientovi som sa išiel naraňajkovať na pumpu. Nemecká kuchyňa je preslávená nielen studenými večerami ale aj čiernym chlebom. Krajce sú maličké a veľmi tenké. Takmer priesvitné. Na rozdiel od Slovenska nečakajte, že si môžete z misky zobrať ľubovoľný počet. Sú rozrátané presne na počet stravníkov tak, aby sa každému ušli len 2 kusy. Misy sa takmer prehýbajú pod rôznymi šalátmi, šunkou a syrmi a nikto sa na vás nebude hnevať ak zjete hoc aj 10 párkov, no zjesť o jeden krajíček chleba najviac, znamená vrchol netaktnosti, lebo by sa už neušlo pre vášho suseda. Vedľa mňa pri stole raňajkoval jeden veľmi obézny pán a kým som ja stihol do seba nahádzať všetko možné, on sa stále trápil s jednou miniatúrnou žemličkou. Jedol veľmi pomaly, vychutnával si ju a ja som nechápal ako môže takému veľkému telu stačiť niečo tak nepatrné. Pochopil som vtedy, že ten pán zrejme chudol a bol na diéte. Niečo podobné som zažil aj vo Zvolene v bufete, kde si jeden zákazník objednal k obedu len 1 knedlík. Škoda, že som dotyčných nepoznal osobne, lebo by ma zaujímalo, či ich snaha o schudnutie bola úspešná. Od stola by mal človek odchádzať polosýty, nikdy však nie hladný a nechcel by som byť v koži človeka trápeného celé týždne a mesiace hladom. A práve prílohám vďačíme za to, že neodchádzame od stola hladný.
Ako ich jesť?
Pomaly a v primeranom množstve. Na každé hlavné jedlo dňa si nechávame min. ½ hodiny. Žujeme pomaly, aby sa tvorilo dostatok slín. Jedlo si vychutnávame.
V dnešnej uponáhľanej dobe to môže byť pre niekoho problém, no nemáte na výber. Omnoho väčšie problémy sa spájajú s obezitou alebo ochoreniami tráviaceho traktu ako následkom zlého prístupu k stravovaniu.
No pri chudnutí nestačí ani to
Hore popísané množstvá príloh sú určené len ľuďom, ktorí si svoju váhu udržiavajú, alebo nechcú pribrať. Pri chudnutí to však stále ešte nestačí. Musíme aj z toho mála ubrať. Ako to však urobiť, aby bola porcia dosť veľká a sýta a mohli sme sa po celý deň venovať plnohodnotnému životu a práci a nie svojmu škŕkajúcemu a hladom trápenému žalúdku?
Skôr ako však odpoviem na túto otázku, musím vám nasadiť ešte jedného strašiaka do hlavy a napíšem vetu ktorú by si mal zapamätať každý adept na chudnutie.
Príloha = škrob = cukor
Ako by vám chutil segedínsky guláš, keby ste ho zajedali namiesto knedle likérovým špicom?
Asi nechutil. No sladkú chuť by mala aj knedľa, keby škrob v nej obsiahnutý chutil tak, ako sa na cukor patrí – sladko. Škroby sú síce zložené cukry, no sladko nechutia a my sa ľahko necháme pomýliť. A tak ľudia, čo sa trasú pred každou lyžičkou medu v čaji a boja sa zjesť jablko, si dajú spokojne mastnú buchtu, len preto, že je syrová alebo škvarková a mylne sa domnievajú, že keď nechutí sladko, tak z nej nepriberú. Ak chcete schudnúť, tak by ste sa mali prestať báť cukrov. Je len jediný cukor ktorého sa treba obávať a už sám názov vám napovie, že s ním nie je niečo v poriadku – rafinovaný cukor.
Pristúpim ku konkrétnym prílohám a ich príprave. Začnem najzdravšou z nich a na Slovensku našťastie aj najpopulárnejšou – zemiakmi.
