Základy prípravy jedál pri chudnutí

Nebudem písať len o rafinovanom cukre ale aj o jednoduchých cukroch ako takých. Sú to najľahšie stráviteľné zložky našej potravy a sú palivom pre naše telo a mozog. Práve však táto ľahká stráviteľnosť ich robí takými nebezpečnými pri nadváhe.

Ak by sme si mali ľudské telo predstaviť ako stroj, tak nám z toho vyplýva, že látky, ktoré prijímame potravou môžeme rozdeliť do troch skupín, podľa toho, k akému účelu slúžia. Budú to látky stavebné a samozrejme aj látky pohonné, ktoré dodávajú energiu na chod tela. Okrem toho existujú aj látky pomocné, ktoré slúžia podobne ako pri stroji mazací olej, k uľahčeniu procesov odohrávajúcich sa v tele (napr. vitamíny, vláknina ale aj enzýmy). Je to veľmi zjednodušený pohľad, zvlášť ak si uvedomíme, že takmer neexistujú prirodzené potraviny, ktorým by prislúchala len jediná funkcia.

Rafinovaný cukor však nie je prirodzená potravina a ide tu o umelý produkt človeka, ktorý plní v potrave len jedinú úlohu - dodávateľa rýchlej energie. To by bolo všetko v poriadku, však nakoniec spotreba energie v tele je vysoká a pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej námahe je dokonca prospešné telu takúto ľahko prijateľnú energiu dodať, keby sa v tele pri premene rafinovaného cukru na glukózu (krvný cukor, skutočné palivo, ktoré si telo vyrába hlavne z potravy), nedochádzalo k odbúravaniu dôležitých minerálnych látok a hlavne vápnika. (Napr. keď v potrave, ktorá obsahuje cukor, nie je vápnika dostatok, telo si ho "zoberie" z kostí, čo môže byť jednou z príčin osteroporózy.)

Okrem toho, pri zvýšenom príjme cukru telo nestačí túto okamžitú energiu spáliť a ukladá si ju vo forme tuku ako ďalšieho zdroja energie pre telo.

Všeobecne platí názor, že hnedý cukor alebo med tieto minerálne látky obsahujú a preto sú pre telo vhodnejšie. Nie je to celkom pravda. Množstvo minerálnych látok aj v týchto sladidlách je veľmi nízky, ba takmer nepatrný. Energetická hodnota je rovnako vysoká a preto ani toto nie je pri chudnutí vhodná náhrada cukru.

Ak vám pri vyslovení slova glukózový (škrobový) sirup padol kameň zo srdca, lebo je to niečo, čo v domácnosti nedržíte a nejedávate, tak vám ho tam opäť vložím. Takmer neexistuje priemyselne vyrábaná cukrovinka, ktorá by ho neobsahovala. Je oveľa nebezpečnejší ako rafinovaný cukor, lebo má väčší glykemický index. Sladivosť glukózy je 2x menšia ako bežného cukru, čo v praxi znamená - pri obrovskom príjme energie 2x menej sladkej chuti v ústach. Ak aj nejaká reklama tvrdí, že určitá sladká tyčinka zaženie hlad, pôjde len o krátkodobé odplašenie hladu a určite nie vďaka tomuto sirupu, ale skôr orieškov (ak ich obsahuje).

Jedným riešením je sledovať zloženie výrobku pri nákupe cukroviniek, alebo pri chudnutí úplne najlepšie riešenie - zabudnúť, že v marketoch vôbec existujú oddelenia so sladkosťami.

Napriek tomu, že telo si dokáže vyrobiť glukózu aj štiepením zložených cukrov - škrobu a existujú potraviny (ovocie), ktoré okrem jednoduchých cukrov obsahujú aj veľa minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, netreba úplne na jednoduché cukry zanevrieť. Netreba mať ani pri chudnutí výčitky svedomia pri zjedení nejakej sladkosti. Hneď aj vysvetlím prečo.

Hovorí sa, že chudnutie začína v hlave, no ono aj v hlave pokračuje a aj po schudnutí je dobré byť minimálne v takej dobrej psychickej kondícii ako pred schudnutím. Mozog je práve ten orgán v tele, ktorý nám zavelí, že sa ide cvičiť, lebo je chuť na cvičenie, alebo naopak že sa ide jesť lebo nastal hlad. Navyše telo veľmi dobre vie, že je to jeho najdôležitejší orgán a má veľa mechanizmov na to, aby mozog ako posledný trpel nedostatkom energie. A mozog je pažravý, spotrebuje vyše 40% glukózy - paliva, ktoré nám tečie spolu s krvou v žilách. Na rozdiel od svalov si nevie energiu zobrať z telesných tukových zásob.

Potraviny, ktorých metabolickým rozkladom vzniká glukóza je veľa a pri chudnutí je dôležité, aby to boli práve tie - s nízkym glykemickým indexom, po ktorých zjedení nás dokážu dlho a rovnomerne zásobovať energiou. (Napr. celozrnný chlieb, cestoviny v kombinácii so zeleninou, ovocie.)

Pri chudnutí sme vďaka takýmto jedlám sýti a máme postarané na dlhý čas o rovnomerný (i keď nízky) príjem energie. Jej výdaj však nie je počas dňa rovnaký. Napr. pri športovaní spáli telo viac energie ako pri sedení za internetom. Energetickú spotrebu sa snaží pokryť v prvom rade najdostupnejšou energiou akú má - glukózou a až potom siahne na tú zásobu energie, ktorej by sme sa radi zbavili - telesný tuk.

A tak môže nastať po veľkej fyzickej záťaži situácia, že telo nedokáže z trávenej potravy získať potrebné množstvo glukózy. Túto si našťastie vie získať rozkladom vlastnej svalovej hmoty. To je pri chudnutí nežiaduci jav. Práve pri chudnutí treba svalovú hmotu chrániť a nielen cvičením, ale aj vhodným stravovaním.

Riešením je zjedenie nejakej potraviny s vysokým obsahom jednoduchých cukrov, pretože tie vedia najrýchlejšie uvoľniť do tela energiu, čím sú ušetrené svaly.

Každý človek inklinuje k jednoduchým riešeniam. Je rád, keď veci vidí čierno-bielo. Typickým príkladom takéhoto myslenia je, keď sa vám pri slove sladkosti vybaví aj slovo nadváha. No nadváhu môže spôsobiť aj nadmerná konzumácia alkoholu a tukov. Tiež by som nebol rád, aby si niekto zobral z tohto článku práve tú myšlienku, že aj pri chudnutí sa môžu jesť sladkosti v neobmedzenej miere. Nielen pri nadváhe, ale aj pre štíhleho platí, že menej je niekedy viac. Extrém, že sa pri chudnutí budeme úplne vyhýbať potravinám, ktoré nám dávajú energiu, vedie tiež len k zlému. V lepšom prípade nastanú bolesti hlavy, v horšom prípade nastane spomalenie metabolizmu a následný jo-jo efekt a dokonca sa môže takéto schudnutie skončiť aj anorexiou.

Ak sa jeden rozhodne zjesť trochu sladkého, má na mysli pol torty a druhý si pod tými istými slovami môže predstaviť kávovú lyžičku medu. Tento článok nemá slúžiť ako alibi ľuďom ktorí si bez bonboniéry a zákuskov nevedia predstaviť deň, má za úlohu upokojiť ľudí, čo si ráno idú zabehať a potom si dajú na raňajky hrianky z celozrnného chleba s džemom alebo medom. Aj ľudia, čo chudnú a žijú aktívne si to môžu dovoliť.

Pokiaľ v čase pred chudnutím bola vaša spotreba cukru vysoká, je nutné ju znížiť takým spôsobom, aby ste nemali pocit, že si odriekate. Pokiaľ sa Vám zdajú nápoje sladené umelým sladidlom horké, je to preto, že ste si do nich nepridali (popri umelom sladidle) aj cukor. Aj malá troška cukru alebo medu odstráni horkú chuť sladidla. Postupne si treba zvykať nesladiť nápoje vôbec, prípadne obmedziť sladené nápoje iba na určitú časť dňa.

Niektoré umelé sladidlá znášajú vysoké teploty a sú vhodné aj pri pečení. Nezabúdajte, že ušetrené 2 kocky cukru za deň, znamenajú o 5 kíl menšiu nadváhu za rok.

Nie vždy chuť na sladké znamená, že telu chýba energia. Netreba hneď utekať do cukrárne, alebo piecť bábovku. Tvaroch vymiešaný s trochou medu, umelým sladidlom, vanilkou a citrónom je rýchlo pripravený dezert s vysokým obsahom bielkovín.

Takmer neubehne deň, aby sa človek nedočítal o škodlivosti umelých sladidiel. Ubezpečujem vás, že keby boli len sčasti také nebezpečné ako rafinovaný cukor, už dávno by boli zakázané. Napriek tomu treba medzi nimi rozlišovať. Za najbezpečnejší považujem sacharín, ktorý je viac ako 50 rokov masovo používaný. Tvrdenia o škodlivosti sacharínu sa mi zdajú ako ničím nepodložené teoretické obavy, ktoré žiadny seriózny výskum nepotvrdil. Za iné umelé sladidlá, používané posledných 20 rokov by som už ruku do ohňa nedal.

Ak máme na výber medzi väčším a menším zlom, vyberme si vždy to menšie. Namiesto tyčinky s glukózovým sirupom, radšej tyčinku s repným cukrom. Namiesto repného cukru do čaju - med. Namiesto normálneho džemu - džem s hroznovým cukrom. Namiesto väčšieho množstva - množstvo menšie.

V časoch, keď bola cena cukru vysoká, bola aj jeho spotreba nižšia, a pretože sa chute našich predkov nelíšili tak moc od tých aké máme dnes, prišli prostí ľudia na jednoduchý spôsob, ako si dopriať sladký čaj (prípadne iný nápoj), bez toho aby ho tam hádzali po kockách (to si mohli dovoliť len bohatí). Celý trik spočíval v tom, že si dali pod jazyk kúsok kandisu (väčší kryštálik cukru) a počas pitia nápoja ho držali pod jazykom. Raz som to skúsil aj ja.

Bolo to tak príšerne sladké, že som sa celý týždeň nemohol na žiadnu sladkosť ani len pozrieť.