Zdravá výživa neexistuje
Je priam neuveriteľné, koľko „odborníkov na všetko“ sa na internete pohybuje. Nájdete tu ľudí, ktorí vám povedia koľko krát sa máte za deň modliť, s kým spať a s kým nespať. Ako sa obliekať, aby bol človek „in“. Dokonca sa nájdu aj odborníci, ktorí vám poradia ako máte rozmýšľať, aby vaša čierna duša neskončila naveky v horúcom pekle. Sú to také malé, farboslepé, slovenské včielky, pripravené si zakaždým pichnúť, len čo zveria svojim medonosným noštekom nejaký kvietok, čo nerastie podľa ich predstáv o morálnej kráse a čistote.
Že to zveličujem a v otázkach výživy to nebude až také zlé? Možno. Ale princíp je rovnaký ako
v búrlivých diskusiách na ktorúkoľvek inú spoločenskú tému. Sú tu dve strany presvedčené o svojej pravde. Týmto diskusiám sa ani ja nevyhnem a sú mi v nich podsúvané slová a myšlienky, ktoré sú mi cudzie. Najväčší omyl, ktorého sa moji oponenti dopúšťajú je ten, že si myslia, že verím v existenciu zdravých potravín a budem sa zubami nechtami byť za svoju pravdu. Pravda však nie je čierno-biela.
Ako je to teda so zdravou výživou?
Sú jedlá a potraviny, ktoré sa všeobecne pokladajú za zdravšie ako... A v tom „ako“ je podstata problému. Najlepšie bude ak uvediem príklad: cukor – med - sacharín. Ktoré z týchto troch sladidiel by ste označili za zdravšie? Niekto označí za najmenej zdravý sacharín. Potom by nasledoval biely cukor a za najzdravší by sme označili med. V podstate by sa dalo s týmto poradím súhlasiť, pokiaľ by sme ako vzor tejto normy pokladali denné stravovacie potreby mladého človeka z vysokým energetickým výdajom. Pri človeku so skonmi k nadváhe alebo s cukrovkou, by sa však už za najzdravší považoval sacharín. Pri nadváhe preto, že je pokladaná za rizikový zdravotný faktor a aj nadmerná konzumácia „zdravého“ medu môže mať na obezitu, a tým aj zdravie, negatívny vplyv. Pri cukrovke je každému jasné, prečo je cukor alebo med nezdravý. Môže však nastať situácia, keď dostane diabetik hypoglykemický záchvat a kocka cukru môže chorému zachrániť život. (Je to paradoxne situácia, v ktorej sa stane „nezdravý“ cukor na chvíľu najzdravšou potravinou na svete.)
Podobne je to so pšeničnou múkou. Z hľadiska obsahu živín je jednoznačným favoritom na „zdravú“ potravinu - pšeničná celozrnná múka. Pre chorých na pankreas sa však celozrnná múka nedá odporúčať. Nie je to potravina, ktorá by ich zdravotný stav zlepšila. Navyše, ako celozrnná, tak aj biela pšeničná múka obsahujú glutén, a pre ľudí alergických naň, nie je žiadna z týchto múk zdravá. Tiež býva glutén označovaný ako „spúšťač“ iných alergií a tu je len jedna „zdravšia“ alternatíva a tou je múka zo pšenice Špaldy, alebo inej obilniny ako je pšenica. Týmto spôsobom by sme mohli „prelustrovať“ všetky potraviny, ale ako príklad nám snáď poslúžili aj tie, ktoré som uviedol.
Zhrnutie: Nie všetko čo je zdravé pre jedného, musí byť zdravé aj pre druhého. Píšem však z pohľadu, čo je zdravšie pre väčšinu alebo čo je zdravšie pre ľudí s nadváhou.
Nič neprikazujem
Ja len radím, čo máte robiť ak si chcete zdravie udržať alebo schudnúť. Predstava, že zverejním recept na mrkvovú polievku a niekto nebude jesť celé dni nič iné je hlúposť. Bol by to typický príklad toho, ako môže aj zdravé jedlo uškodiť, pretože jednostranná, dlhodobá alebo príliš častá konzumácia aj toho najzdravšieho jedla nemusí byť telu vždy na osoh.
Boli by ste radi keby bol váš šéf totálny hlupák?
Väčšina by tomu nebola rada. Sú však jedinci, ktorým to do určitej miery môže vyhovovať. Mať hlúpeho šéfa nemusí byť vždy tak zlé. Človek sa v práci nenadrie, oddýchne si a má pohodu. Nehovoriac už o tom, že je za to všetko človek ešte aj platený. Prečo to píšem? Lebo väčšina z nás si takéhoto hlúpeho šéfa nosí stále so sebou – svoj vlastný žalúdok. Nad ľudským mozgom – pokladaným za vrchol evolúcie – sídli jeho veličenstvo – nenažraný, rozmaznaný žalúdok. Ako zareaguje človek, ktorého rozum je ovládaný žalúdkom a začíta sa do nejakého receptu na „zdravšie“ jedlo? Vrhne sa do boja - do diskusie. A je to iná diskusia ako bola pri receptoch na slaninovo-šunkové hody. Nepadajú tu žiadne citoslovce typu „mňam-mňam, chrum-chrum“ na celé strany. Tu už bude nasledovať vedecký rozbor hrachovo-zelerovej kaše s presnými výpočtami dusičnanov v tej ktorej zelenine a okorenené snáď ešte o nejakú výčitku typu „Kto to má celé dni žrať?“.
Záver
Tento článok bol neplánovaný a vyjadril som v ňom len svoj postoj. Preto mi snáď nebude mať niekto za zlé, že mu v diskusii neodpoviem, ak si budem myslieť, že sa odpoveď na jeho otázku nachádza v tomto článku.
