Tak zatracované sacharidy
Nie je snáď diéta, ktorá by im dala šancu. Jak jednoduché riešenia sa nám tu ponúkajú. Len ich všetky nahádzať na hranicu, tú ryžu, zemiaky, chlieb, knedle, čokolády a cukor, zákusky a koláče a podpáliť to celé, ako to robili v stredoveku s bosorkami. A potom sa už len postaviť pred zrkadlo a pozorovať ako sfúkneme. Ľudia vychádzajú z najväčšieho a všeobecne rozšíreného omylu, že hlavnú vinu na našej nadváhe nesú sacharidy. Táto predstava hlavného vinníka za nadváhu je v povedomí ľudí tak hlboko zakorenená a rozšírená, že takmer niet človeka, strážiaceho si svoju telesnú hmotnosť, ktorý by po zjedení sladkého nemal výčitky svedomia. Dochádza tak k zaujímavým paradoxom. Napr. človek si natrie na chlieb maslo, ale už sa bojí natrieť si naň aj džem. Sú ľudia, ktorí si dajú na tanier len mäso so zeleninou, ale zemiaka alebo ryže sa boja ako čert svätenej vody. Drvivá väčšina diét je zameraná za zníženie príjmu sacharidov. Nie sú však také nebezpečné. Ich energetický obsah je až 2x nižší ako tukov. Je to tá najprirodzenejšia potrava pre ľudí. Náš tráviaci systém je priam predurčený na trávenie sacharidov. Kde teda hľadať ich vinu?
Vinná za nadváhu nie je žiadna potravina ale ľudská hlúposť
Žiadny človek si dobrovoľne neprizná, že je hlúpy. Sme naučení, hádzať vinu na iných alebo na niečo. Je to veľmi pohodlné. Tiež je veľmi jednoduché zahodiť celý systém stravovania za hlavu a hľadať lepší, z ktorého sa už nepriberá. Ťažko si pripustíme, že systém bol dobrý a chyba bola niekde inde. Niektoré klasické jedlá, v ktorých sú zastúpené sacharidy, bielkoviny, tuky a vláknina v správnom pomere netreba v ničom meniť, len mieru v akej ich jesť. Je to overené generáciami. Sú však aj jedlá pri ktorých tomu tak nie je a na tie by sme si mali dať pozor. Ťažko by sme v jedle ako sú buchty na pare hľadali plnohodnotnú bielkovinu a nejaké hodnotné živiny. Je to jedlo určené len na rýchle doplnenie energie a s deficitom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. No ani toto jedlo samo o sebe vinné nie je. Vinný je človek s nadváhou, ak ho jedáva. Naopak, človek s vysokým energetickým výdajom nemusí mať žiadne zábrany si občas aj týmto „nezdravým“ jedlom spestriť jedálny lístok. Čo teda musíme vedieť o sacharidoch, aby sme zastavili priberanie a chudli?
Glykemický index
Ľudské telo je jedna obrovská chemická továreň. Potravou k nám prichádzajú základné stavebné látky, potrebné pre zdravý chod nášho organizmu. Medzi tieto látky patria aj sacharidy, ktoré si telo pretvorí na krvný cukor – glukózu.
K čomu potrebujeme glukózu?
Nie je to len potrava pre náš mozog. Čistá energia, dalo by sa povedať – palivo, ktoré nám dáva energiu. Veľa sa jej spotrebuje vo svaloch, no tie dokážu čerpať energiu aj telesného tuku, ktorý je však len akousi rezervou, keď už nemá dostatok glukózy. Mozog, najdôležitejší orgán nášho tela toto však nedokáže a je odkázaný len na krvný cukor a jeho spotreba je obrovská. Sacharidy sú pre nás nenahraditeľné. (Diéty, ktoré to popierajú môžu byť zdraviu nebezpečné.)
Čo spôsobí nadbytok glukózy v tele?
Telo energiu, ktorú nespotrebuje, premení na tuk a ten si uloží na horšie časy. To je to priberanie a tu hľadajme základ, prečo veľa autorov sacharidy pri chudnutí zatracuje. Hladina glukózy v krvi po zjedení sacharidov rastie a potom postupne klesá. Keď dosiahne úroveň nízku, tak vtedy dostane mozog signál, ktorý my vnímame a nazývame ako hlad.
Náš pocit hladu je úzko spojený s hladinou glukózy v krvi
Túto vetu, by si mal zapamätať každý, kto chce úspešne schudnúť. Nie každá potrava totiž uvoľňuje sacharidy pri trávení rovnako. Čím je potrava viac pozbavená jej prirodzených zložiek, akými sú napr., vláknina, tuky alebo bielkoviny, tým rýchlejšie sa z nej sacharidy uvoľňujú a hladina glukózy v krvi prudko stúpa (telo jej má nadbytok) a začína sa proces premeny glukózy na tuk. (Priberanie.) Mrzuté na tom celom je to, že len o niečo pomalšie ako stúpa tak aj klesá a pocit hladu sa dostaví pomerne rýchlo. Vzniká známy paradox. Človek priberá a pritom má stále hlad. Ako sa volajú tieto potraviny, čo dokážu dodať telu sacharidy v tak vysokých dávkach? Biela múka a pekárenské výrobky z nej. Škrob. Cukor (výnimkou je ovocný cukor).
V akej potrave je vhodné príjmať sacharidy?
Čím je potrava bližšia jej prirodzenej forme, v akej sa nachádza v prírode, tým má nižší glykemický index. Celé zrno pšenice ho bude mať nižší ako je celozrnnej múky a tá ho má zase nižší ako múka biela. Ak je biela múka hrubá tak ho má nižší ako múka hladká. Dá sa to ľahko zapamätať.
Čo je to glykemický index
Je to číslo ktoré udáva ako rýchlo dokážu sacharidy prijaté v potrave zvýšiť hladinu krvného cukru. Čím viac po jedle stúpne glykémia, tým viac sa musí vyplaviť inzulínu a tým väčšia je tendencia ukladania tuku v organizme.
Jesť potraviny s nižším glykemickým indexom sa oplatí
Celý ten proces sa dá obrátiť aj v náš prospech. V praxi to znamená, že jedlo s nižším GI nás zasýti omnoho dlhšie ako jedlo s vysokým GI. Po požití takéhoto jedla nevystúpi totiž hladina glukózy v krvi tak vysoko a hodnota glukózy klesá omnoho pomalšie a dlhšie. Teda aj hlad sa dostaví neskôr. Keď si dá napríklad vaše dvojča na raňajky 2 krajce bieleho chleba s maslom a medom a vy to isté, len namiesto bieleho použijete celozrnný, tak pravdepodobne ho bude o nejakú hodinu skôr trápiť hlad ako vás. Je pravdepodobné, že takto vyhladnutý zje aj väčšiu porciu na obed ako vy. Zje ju rýchlo a z tohto kolotoča stúpania a klesania glukózy v krvi sa nemusí vymaniť až do večera. Bude teda častejšie hladný, viacej zje a jeho telo si uloží viac tuku do zásoby. A pritom energetická hodnota celozrnného a bieleho chleba je približne rovnaká. Glykemický index nemajú však len potraviny, ktorých hlavnou zložkou sú sacharidy. Takmer každá potravina má schopnosť zvýšiť hladinu krvného cukru, no pri sacharidoch, pretože tvoria hlavnú zložku stravy má najväčší význam sa ním riadiť.
Jesť jedlá s nižším glykemickým indexom sa oplatí, pretože sa z nich uvoľňuje energia postupne, telo jej teda nemá nadbytok a neukladá si ju vo forme telesného tuku. Dokonca jej môže nastať nedostatok, bez toho aby človek cítil hlad a energiu si telo čerpá s tukových zásob.
Ktoré suroviny znižujú glykemický index jedla
Snáď sa nenájde človek, ktorý by jedol čistý chlieb alebo čistý cukor. Normálne jedlo by malo okrem sacharidov obsahovať aj bielkoviny a tuky. A to sú práve tie zložky, ktoré znižujú glykemický index jedla. GI jedla môžu dokonca znížiť aj niektoré prísady. Takou najznámejšou je napr. ocot.
Čím sa riadiť pri chudnutí?
Vyberať stravu podľa jej glykemického indexu by bola rovnaká chyba ako ju vyberať len podľa energetickej hodnoty.
Uvediem príklady:
Povedzme, že je človek, ktorý sa riadi kalorickou hodnotou stravy a rapídne obmedzil v jedlách sacharidy a tuky. V rámci chudnutia si vymyslí obed, ktorý bude pozostávať len z varenej mrkvy a z malého množstva zemiakovej kaše, pripravenej z instantného polotovaru, teda takmer bez tuku, pokiaľ ju zarobí z odtučneného mlieka. Energeticky veľmi prijateľné jedlo, lebo ako mrkva tak aj zemiaky majú pomerne nízku energetickú hodnotu. Chudnúci človek to zje a má čisté svedomie. Neurobil žiadny prehrešok voči chudnutiu. Problém však nastáva po pár hodinách a bude musieť čeliť veľkému hladu. Varená mrkva má totiž GI okolo 80 a zemiaková kaša až 120.
Opačný príklad by nastal vtedy, keby sa niekto riadil len glykemickým indexom a zjedol pohár nutely, ktorá má GI len okolo 33, na posedenie. Síce by ho to nasýtilo na dlho, ale energie, ktorá by sa z jedla uvoľňovala síce postupne a dlho, by bolo toľko, že by sa takmer s určitosťou nestihla všetka spáliť a uložila by sa vo forme tuku.
Kompromis je jediná rozumná voľba
Ak by sme si predstavili energetickú hodnotu potravín ako nejaké sito a mali by cezeň prejsť len potraviny vhodné pri chudnutí a pod toto sito položili ešte jedno s glykemickým indexom, cez ktoré by mali zase prejsť len tie potraviny čo majú GI nízky, ostalo by toho žalostne málo, čo by sa nám cez tieto dve sitá prepadlo na tanier. Bola by to zelenina, nejaké ovocie, huby a nízkotučný jogurt. Mohlo by sa aj chudé mäso, kde sa logicky GI neudáva, pretože v mäse je podiel sacharidov nepatrný. Možno začínate tušiť, kde pramení tá neobľúbenosť sacharidov u takmer všetkých tvorcov diét. Čo prejde aj jedným sitom, neprejde druhým. Bez sacharidov sa však chudne zle. Neostáva iná možnosť len zväčšiť na tých sitách oká, aby sa prepadlo aj niečo, z čoho sa už dá uvariť niečo jedlé a my sme netrpeli hladom. Ak by malo byť mierkou sita glykemický index čierneho chleba a aj jeho kalorická hodnota, tak zistíme že sa nám už do taniera dostali už celkom zaujímavé suroviny.
Zo sladkého spomeniem, že v tanieri sa nachádza aj horká čokoláda (má vyššiu energetickú hodnotu ako tmavý chlieb, no zase omnoho nižší GI) a diabetický džem s ovocným cukrom a takmer všetko ovocie okrem banánov.
Z nesladkých surovín tam nájdeme všetky strukoviny, dokonca aj cestoviny z bielej múky, pokiaľ sú varené al dente, dlhozrnná ryža, zemiaky, zemiakový knedlík.
Stále nám tam však chýba niečo, čo je v zdravej výžive neodmysliteľné. Sú to tuky. Síce znižujú GI jedla, ale majú veľmi vysokú energetickú hodnotu. K tukom musíme mať osobitný prístup a veľmi si strážiť aké tuky do jedla pridávať a hlavne koľko.
Čo nám cez sito neprešlo
Biela múka a pekárenské výrobky z bielej múky, cukor a všetky sladkosti odvodené od cukru, alkohol, mastné mäso a tuky. Z tukov však do jedla aspoň v malom množstve pridávať musíme, preto dbáme na to, aby boli hodnotné. Živočíšne tuky neprichádzajú do úvahy (aj tak sa im nevyhneme, lebo sú obsiahnuté v mlieku, syroch a aj v chudom mäse, len ich zbytočne do jedla nepridávame).
Vidíte, že je oveľa jednoduchšie si zapamätať, čo sa nesmie, ako to, čo sa môže.
