Po pár týždňoch som zase čítal diskusný príspevok jednej čitateľky, ktorá sa snažila dopátrať príčiny svojich bolestí hlavy. Chudla pod „profesionálnym“ dozorom v jednom drahom odtučňovacom štúdiu. Popisovala svoj jedálny lístok, zoznam potravín a ich množstvo, ktoré má povolené denne zjesť. (Napr. jeden krajec chleba denne, iné sacharidy už nie, dokonca ani v ovocí.) Jej „odborníkmi“ povolený denný energetický príjem bol menší, ako mali židia počas 2. sv. vojny, teda pod 900 Kcal. Zaujímavé bolo to, že až na tie bolesti hlavy sa cítila dobre a pochvaľovala si svoj zdravotný stav. Nechtiac som si spomenul na dokumentárne filmy z 2. svetovej vojny a na fotky z koncentračných táborov. Možno to bola vtedy taká móda, že sa pred objektívom kamery či fotoaparátu každý usmieval, no možné je aj to, že hladovanie má naozaj aj taký vplyv na psychiku človeka, že ľudské telo, ako stroj bežiaci v núdzovom režime, vypne alebo utlmí centrum bolesti a nastaví nás na hladinu eufórie, aby koniec a rozpad tela nebol taký strašný.
Sú zástancovia prísnych a „účinných“ diét a hladoviek naozaj informovaní o ich skutočnom zdravotnom stave, alebo ich fanatizmus a presvedčenie o prospešnosti liečebnej hladovky má rovnaké korene ako náboženské osvietenie, ktoré si v stredoveku navodzovali veriaci prísnym a dlhotrvajúcim pôstom? Sú „prechodné“ zdravotné ťažkosti pri hladovaní naozaj len dobrým signálom toho, že sa telo zbavuje toxínov, alebo sú to prvé príznaky toho, že sa s našim telom deje niečo zlé?
Skôr však, ako podopriem moje tvrdenia argumentmi prezradím pointu, ktorá by mala byť až v závere tohto článku. (Ako autor amatér si snáď môžem dovoliť, dať záver na začiatok. Nech mi je absencia žurnalistického vzdelania ospravedlnením.)
Hladovanie a postenie sa nemá so zdravým schudnutím nič spoločné
Tí, ktorí s mojim tvrdením nesúhlasia, môžu čítať ďalej, aby videli, ako som k tomuto záveru došiel a tí, čo súhlasia a nevadí im trochu nudných úvah a „suchá, nepríjemná“ téma, ktorú sa chystám rozobrať, môžu čítať samozrejme tiež.
História pôstu
V západnej kultúre sa postilo najčastejšie z náboženských dôvodov. Známy je napr. pôst od popolcovej stredy po prvú veľkonočnú nedeľu. V islame je zase známy ramadan. V budhizme a hinduizme sa postí, aby sa docielilo duševnej čistoty. Až Mahatma Gandhi dal pôstu iný, politický rozmer a založil tým tradíciu politického vydierania, či skôr „zviditeľnenia sa“.
Príčiny pôstu
- náboženské presvedčenie (smútok, pokora a pod.)
- dosiahnutie duševnej harmónie, spojený s meditáciou a pod.
- nastavenie organizmu na nový stravovací režim
- redukcia telesnej hmotnosti
Druhy pôstu alebo najznámejšie pôstne kúry
Úplný pôst – hladovka
Predstavuje najprísnejší druh pôstu, pretože sa postiaci musia zrieknuť akéhokoľvek druhu potravy . Sú povolené len nekalorické nápoje v množstve 2 – 3 litrov denne, ako napr. minerálna voda alebo čaj. Aby sa eliminovali následky zníženého príjmu vitamínov a minerálov, často sa tieto pridávajú vo forme preparátov.
Modifikovaný pôst
Je to pôst eliminujúci odbúravanie telesných proteínov počas hladovania a zabezpečujúci lepší pocit pohody počas pôstu. Na rozdiel od totálneho pôstu – hladovky, sa postiacim podávajú aj preparáty (tzv. formuly), zabezpečujúce denný príjem asi 30-50g bielkovín, 25-40g uhľohydrátov a 1-7g životne dôležitých esenciálnych mastných kyselín (ktoré si telo nedokáže vyrobiť samé). Tento druh pôstu sa používa na terapeutické účely, pri liečbe prípadov veľkej a extrémnej obezity.
Liečebný pôst
Tento druh pôstu sa odporúča ako terapia pri určitých ochoreniach alebo ako preventívne opatrenie. Celá dĺžka liečebnej pôstnej kúry činí cirka 3-4 týždne. Začína sa 1 – 3 odľahčovacími dňami napr. ovocnými, ovsenými alebo ryžovými, pri ktorých nemôže byť prekročený denný príjem energie 600 Kcal. V strave dominujú uhľohydráty, bielkovín je málo a tuk nie je žiadny. Cieľom tých uvádzacích dní je pripraviť telo sa samotnú pôstnu periódu. Tá sa začína tak, že sa v prvý deň vyčistia črevá užitím Glauberovej soli (dekohydrát síranu sodného). Ďalšie vyprázdnenia čriev nasledujú každý druhý deň, za použitia klystíru. Počas tejto kúry sa musí príjmať dostatočné množstvo tekutín vo forme ovocných štiav, čaju a minerálnej vody, rovnomerne rozložených na celý deň.
Poslednou fázou pôstu je jeho prerušenie, ktorého cieľom je opätovné nastavenie tela na príjem normálnej stravy. Dôležité je, aby toto „napravenie“ organizmu prebiehalo stupňovito, v krokoch, aby sa znova povzbudila produkcia tráviacich štiav v tráviacom systéme a zabránilo sa tak bolestiam v bruchu a kŕčom v žalúdku. Táto fáza trvá tretinu až polovicu doby trvania pôstu a konzumujú sa napr. jablká, zemiakové a zeleninové polievky, alebo šaláty z čerstvej zeleniny. Príjem tekutín je naďalej vysoký.
Tento program zahŕňa aj dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, relaxovanie, fyzio- a psychoterapiu.
Pôst založený na pití ovocných štiav
Počas tohto postenia sa pijú len ovocné šťavy, bylinkové čaje sladené medom a zeleninové vývary. Takto sa zabezpečí denný príjem asi 50 g uhľohydrátov. Táto pôstna kúra môže trvať dlhšiu dobu, alebo len jeden dva dni v týždni alebo mesiaci. Jej cieľom je odbúranie nadváhy a zníženie rizikových faktorov ochorení, ktoré súvisia s obezitou.
Srvátková pitná kúra
Je podobne, ako je to pri pití ovocných štiav, modifikovanou formou totálnej hladovky. Počas celého dňa sa vypije asi 1 liter srvátky v malých množstvách, časovo rovnomerných odstupoch. Srvátka je odpadným produktom pri výrobe syra, obsahuje vysokohodnotnú bielkovinu, uhľohydráty a mliečnu kyselinu (ktorej sa pripisuje osobitný terapeutický efekt), súčasne je veľmi chudobná na tuky a energiu. Okrem srvátky sa pijú aj bylinkové šťavy (napr. žihľavová, púpavová) a čaje napr. harmančekový, bylinkové a minerálna voda.
Trvanie tejto kúry je rôzne. Môže byť od pár dní až po 4 týždne.
Kúra založená na pití mlieka a jedení žemlí
Kúra sa začína 3 – 4 dňovým čajovým pôstom, na ktorý nadväzuje vlastná pôstna perióda. Tá spočíva na jedle založenom na mlieku a staršej žemli. To sa je každé ráno a na obed. Večer sa smie len bylinkový čaj s medom a citrónom. Dokopy sa denne vypijú 3 litre tekutín. Žemle sa musia žuť podľa osobitného predpisu a tí, čo neznášajú mlieko, ho môžu nahradiť tvarohom alebo ovsenou, jačmennou či pšeničnou polievkou. Okrem terapie jedlom sa vykonáva každý deň masáž brucha odborným lekárom, ktorá slúži na povzbudenie činnosti čriev.
Táto kúra trvá asi 3 týždne.
Schrothová kúra
Je pomenovaná podľa jej objaviteľa, ľudového liečiteľa Johanna Schrotha. Pôstna kúra sa skladá z 3 suchých dní, 2 malých a 2 veľkých pitných dní. V literatúre sa spomína aj ako striedavá kúra suchých a pitných dní.
Počas suchých dní je povolená ryža, jedlá z krupice a ovsa, korenené pažítkou a petržlenovou vňaťou, pečivo zo šrotu, sušené ovocie a orechy.
Malé pitná dni predpokladajú 1 liter tekutiny, veľké 2 litre tekutiny. Pôvodne sa pilo biele víno, v súčasnosti je nahradené ovocnými a zeleninovými šťavami.
Túto kúru radíme k liečivým pôstom a jej cieľom je aktivovať samočistiacu silu organizmu. Na podporu vylučovania produktov metabolizmu slúžia každodenné potné zábaly.
Pôstne putovanie
Ako pri liečebnej hladovke sa začína aj táto kúra odľahčovacou periódou, tzv. ovocnými dňami. Potom dostávajú postiaci len tekutú potravu, predovšetkým čaj, minerálnu vodu, prírodnú jablkovú a zeleninovú šťavu. Každý deň sa konajú pôstne pochôdzky v dĺžke 15-20 km. Po prvej pochôdzke sa vyčistia črevá Glauberovou soľou. Pôst sa ukončuje posledným dňom putovania, zjedením jablka na obed a zemiakovej polievky na večeru.
Krátkodobým cieľom tejto kúry je zoštíhlenie tela a dlhodobým je zmena stravovacích zvykov.
Čo sa deje v tele počas hladovky
Počas obdobia pôstu a hladovania dôjde k určitému prispôsobeniu sa nedostatku potravy. Tento proces nazývame adaptácia sa na hlad. Látková výmena sa zníži na asi 50%, spotreba glukózy mozgom na 30% oproti východiskovej hodnote. Prípadne zo 140g/denne na 40g/denne (Martin JB 1977), ostatnú potrebu preberajú na seba ketónové telieska.
(Na tomto mieste by som rád upozornil na jedno nemenované štúdio redukcie váhy, ktoré si myslí, že na pokrytie dennej potreby uhľohydrátov stačí jeden krajíček chleba a necháva si za to ešte aj platiť od klientov nekresťanské peniaze. Síce sa snažia zabrániť odbúravaniu svalovej hmoty u svojich klientov niekoľkohodinovým namáhavým cvičením, no telu sa v tomto rozkázať nedá. Ak je v tele nedostatok glukózy, toto nemá inú možnosť ako si ju vyrobiť zo svalovej hmoty. Ak svoj postup majú odskúšaný na vlastnom tele a fungovalo to podľa nich v poriadku a neohrozujúc zdravie, neznamená to nič iné, len to, že ich mozgy sú také miniatúrne, že vystačili z príjmom, ktorý ordinujú iným.)
V počiatočnej fáze hladovky organizmus odbúrava predovšetkým telu vlastné bielkoviny zo svalovej hmoty a srdca (až 75g za deň), aby mohol z aminokyselín vytvoriť glukózu. (Glukoneogenéza.) Obzvlášť nebezpečné je odbúravanie svalovej hmoty zo srdca. Pri veľmi rýchlom chudnutí, aj pri určitom prísune bielkovín, môže dôjsť k značnému mobilizovaniu telesných bielkovín z myokardu. (To platí predovšetkým pri ľuďoch s normálnou váhou alebo miernou nadváhou, ktorí pri pôste strácajú viac netukovej hmoty ako ľudia so silnou obezitou.) Je popísaných veľa prípadov smrti zapríčinených poruchou srdečného rytmu ako dôsledkom hladovky a hladovania.
Preto pôst nie je v žiadnom prípade vhodný pri pacientoch so srdcovým ochorením.
Alkalické rezervy organizmu klesajú: dochádza k prekysleniu. Táto metabolická acidóza sa vďaka vzrastu hladiny voľných kyselín podobá acidóze, aká je u pacientov s ťažkou, neliečenou cukrovkou. Odbúravanie tuku (Lipolyza) vedie k tvorbe ketónových teliesok (acetón, betahydroxidová kyselina maslová).
V tomto štádiu ženy pravdepodobne zaregistrujú poruchu alebo vynechanie menštruačného cyklu, ktorý bude zapríčinený hormonálnymi zmenami.
Telesná hmotnosť spočiatku klesá rýchlo. (Vďaka obsahu čriev a úbytkom vody.) Neskôr sa tento pokles váhy spomalí, pretože aj látková výmena je spomalená, stlmená.
Zhrnutie
Hladovka a prísny pôst nie je osvedčený prostriedok na trvalú redukciu telesnej hmotnosti. Hladovaním sa v tele vytvára neprirodzený nedostatok, ktoré sa ho snaží po ukončení hladovky vyrovnať. Pôst sám o sebe ešte nikoho nenaučí ako sa racionálne a vyvážene stravovať. Aj pri najprísnejšom pôste – hladovke nie je denný úbytok na váhe vyšší ako 300- 500 g a aj to bez záruky. Kilá zhodené hladovkou sú aj tak len obsah čriev a voda, neskôr svalovej hmoty.
Oproti hladovke je zdravá, plnohodnotná strava, primeraný ale pravidelný pohyb neporovnateľne lepšia varianta. Chudnutie síce trvá o niečo dlhšie, ale je podstatne zdravšie a hlavne – zhodené kilá sa nevracajú.
V tom lepšom prípade by sme mohli nazerať na pôst ako na prostriedok, ktorý je schopný navodiť zlom v zlých stravovacích návykoch. No aj v tomto prípade by som odporučil radšej pomalý postup čiastočných zmien po krokoch. Človek je tvor návykový a aby sa mohli stať zdravé stravovacie zvyky aj trvalé, treba im dopriať čas a naplánovať si ich určitú postupnosť. Zmeniť stravovacie zvyky radikálne znamená aj zväčšiť pravdepodobnosť zlyhania.
Najväčším argumentom „hladovkárov“ je údajná očista organizmu od toxických látok. Podľa najnovších lekárskych výskumov telo neskladuje toxické látky a nie je ani vedecky dokázané, že by sa počas hladovky zbavovalo jedov viac ako normálne. Nepríjemný dych a povlak na jazyku u hladovkárov nie je dôkazom detoxikácie, očisty organizmu, ale vzniká prestavbou ketónových teliesok.
Vďaka pôstu má každý adept o schudnutie predplatený aj jo-jo efekt a je pritom jedno ako opatrne a starostlivo je prechod z hladovky na normálnu stravu naplánovaný.
(Cieľom tohto článku nebolo spochybniť pôst ako prostriedok pri liečbe určitých ochorení, alebo vážnych stavov obezity. Článok mal len upozorniť na riziká s hladovkou spojené a na to, že podobné liečebné postupy sa musia konať vždy po lekárskej konzultácii a pod dozorom odborného lekára. Autor článku považuje aj prísne diéty, s nízkym energetickým príjmom za druh pôstu.)
