Metabolizmus a chudnutie

Je jeden pohľad na chudnutie, ktorý sa v celej histórii chudnutia nezmenil. Je to pohľad na človeka, ako na stroj, ktorému treba dať menej energie ako spáli, následkom čoho vzniká úbytok na váhe. Pohľad, ktorý je v princípe správny a žne úspechy. Preto snáď nie je diéta, ktorá by na to išla iným spôsobom. No napriek tomu nás logika núti, sa nad tým zamyslieť.

Predstavme si kolegu z práce, ktorý má podobný životný štýl. Chodíme spolu na tie isté obedy a ktorý na rozdiel od nás večer nechudne, ale poriadne sa naje a napriek tomu - nadváhu máme my a nie on. My, ktorí sa trápime nad každým kilogramom. Zákusok k obedu radšej venujeme niekomu inému a 2 krát do týždňa cvičíme. Ako je to možné, že práve tento náš kolega, ktorý si nemusí nič odriekať, nadváhu nemá? Sú v tom naozaj gény, ktoré sme zdedili po rodičoch a niekomu je jednoducho povolené to, čo si my musíte celý život zakazovať?

Skúsme teraz však pohľad na chudnutie obrátiť. Je jasné, že ak sa na telo človeka pozeráme ako na stroj s určitou spotrebou, ako na to nazerajú tvorcovia diét, tak správny bude aj taký pohľad, pri ktorom je možné si zachovať príjem energie približne rovnaký a zvýšiť spotrebu. Áno, je to presne tak. Naše, nadváhou trápené telo je ako automobil s malou spotrebou a na denný chod potrebuje menšie množstvo energie ako telo nášho kolegu. Jeho motor totiž vôbec nie je úsporný. Jeho telo energiou plytvá a preto si môže dovoliť zjesť takmer všetko, čo mu v tichosti závidíme. Hovorí sa tomu, že má lepší metabolizmus.

Nový pohľad na diétu

Na chudnutie sa môžeme pozerať aj ako na proces, v ktorom ide o prestavanie motora – nášho metabolizmu. Aby aj naše telo energiou plytvalo, aby si ju neukladalo do podkožných zásob, ako je tomu pri medveďovi chystajúceho sa na zimný spánok.
Je to vôbec možné? Telo sa predsa nedá vymeniť za iné, tak ako je tomu pri aute. Nedá sa telu zo dňa na deň rozkázať. – Tak od zajtra sa nešetrí! Budeme márnotratní!

Nový pohľad na naše telo nás musí oslobodiť

Človek by neveril, ako veľmi ovplyvňuje jedlo ľudí s nadváhou. Nie je celkom pravda, že im je všetkým chudnutie odporné. Nie je ani pravda, že všetci spravili zo svojho nedostatku cnosť a nezáleží im na svojom tele. Práve naopak. Väčšina veľmi premýšľa nad tým, čo zjesť, aby svoju obezitu ešte nepodporili a nie sú to oni, kto sa prejedá. To telo a hlad ich donúti aby zjedli to, o čom vedia, že by nemali. Nie je to ich slabá vôľa, pretože ľudskému telu rozkazuje žalúdok. Či si to už priznáme alebo nie. Tam kde rozkazuje vôľa nad žalúdkom, môžu už nastúpiť poruchy príjmu potravy a to nie je celkom zdravý stav. Ak je teda najedenie sa a podľahnutie hladu spojené so stresom a s pocitom zhrešenia; a my zamestnávame našu myseľ, ako to urobiť nabudúce lepšie, aby sa situácia nezopakovala; dostávame sa do stresového kolotoča, ktorý sa môže s nami tiahnuť roky, ba aj celý život. Napriek tomu sa stav nezlepšuje a telo, stresované jedením a nejedením, si nenechá rozkázať a šetrí každým kilojoulom prijatým v strave.

Naučme sa porozumieť reči svojho tela

Telu sa rozkázať nedá. Zdá sa, že nerozumie našim myšlienkovým pochodom a ani ľudskej reči. Ako sa s ním teda porozprávať o tom, že už máme tej nadváhy dosť a je načase aby s nami spolupracovalo? Dá sa to vôbec?
Áno, je to možné. Musíme sa naučiť byť citliví k signálom, ktoré k nám vysiela. Základy jeho reči už ovládame. Keď sa telo hnevá a niečo s ním nie je v poriadku vysiela k nám bolesť a naopak, ak je s niečím spokojné, tak nás zaplavuje pocitom šťastia a eufórie. Nedá sa teda povedať, že by sme jeho jazyk úplne neovládali.

Telo, ktoré sa správa ako rozmaznané dieťa

Kráčame ulicou okolo cukrárne. Cez výklad zbadáme naše najobľúbenejšie zákusky. Čokoládové špice s likérom. Zrazu pocítime strašný hlad a chuť na sladké. Kde sa tu vzala? Však ešte pred 5 minútami sme nevedeli, že máme hlad a zrazu je tu sila, ktorá nás donúti ísť dnu a zjesť niečo, čo nás bude trápiť. Telo je neodbytné ako malé dieťa, keď zbadá v obchode hračku a nepustí ju z ruky, kým mu ju nekúpime. Zákusok zjeme a my máme zlý pocit. Niečo sme spravili nesprávne. Na jednej strane máme s týmto rozmaznaným deckom spolupracovať na chudnutí a nemali by sme byť na neho zlí, na druhej strane zase vidíme, ako našu snahu s ním dobre vychádzať zneužíva.

Prvým krokom chudnutia nie je počítanie kalórií ale navyknutie tela na režim

Nebude to až taká strašná práca. Tak ako sa dá zvládnuť rozmaznané dieťa citlivým a starostlivým prístupom, poradíme si aj s touto „biednou schránkou“, čo nám dala príroda. Treba len niekoľko týždňov byť k nemu dobrí, no súčasne aj prísni. Musíme nastoliť pravidelnosť v stravovaní a postupnosť v jedení.

Bod č.1 Raňajky – Musia byť sýte. Viem, že pre väčšinu z nás by ani nemuseli existovať, ale nech sa to zmení. Raňajky nech sú jedlom, kde nám je dovolené zjesť čokoľvek a v množstve aké sa telu žiada.
Bod č.2 Desiata – Žiadna maškrta. To by mohlo znamenať „okúňanie sa“ pri obede. Výborné jedlo na desiatu môže byť aj jablko alebo mrkva.
Bod č.3 Obed – Tu platí postupnosť chodov, tak ako sa to v stravovacej histórii za celé generácie osvedčilo. Žiadne šetrenie a úspory nie sú namieste. Prvá bude ľahšia polievka, za ňou hlavné jedlo a zákusok si radšej vychutnať v kancelárii pri káve.
Bod č.4 Olovrant – Rovnako ako desiata, bude len ľahší. Jogurt s rožkom alebo nízkotučný tvaroh. Ak je to aj ochutený tvaroh, ktorý pokladáte za maškrtu, nič sa nedeje.
Bod č.5 Večera – Samozrejme bez polievky. Nič sladké ani kalorické. Nech je však bohatá na vitamíny a bielkoviny.
Bod č.6 Po večeri – Hlad po večeri netolerovať. Dať telu šalátovú uhorku alebo sladkú papriku. Nedovoliť telu aby nás po večeri trápilo hladom, nedopriať mu žiadnu pochúťku.

Po pár týždňoch tohto režimu by mali prestať návaly hladu a chute na sladké. Zvykneme si pomalšie jedávať a neprejedať sa. Budeme spokojní a dokonca niektorí šťastlivci zbadajú aj úbytok aspoň jedného kila. Keby tomu aj tak nebolo, nič sa nedeje, lebo nebolo cieľom nastolenia režimu v stravovaní schudnúť, len sa naučiť pevným stravovacím návykom.

Druhým krokom chudnutia je získavanie informácií o strave

Zistíme si, ktoré potraviny obsahujú prázdnu energiu a ktoré naopak energie majú menej, zato sú bohatšie o vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Naučíme sa, ktoré sacharidy majú nižší glykemický index, ktoré tuky je vhodné v strave prijímať a naopak ktorým je lepšie sa vyhnúť.
Pomaly budeme zamieňať jedlá z prvej skupiny za jedlá zo skupiny druhej. Bez obáv, žiadny hlad sa konať nebude. Ak si začne telo odoberať energiu z našich tukových zásob, nepokladá to za stav, za ktorý by nás malo vytrestať. Robí to rovnako prirodzene, ako si ju aj ukladalo. Občas nám dá najavo, že sa mu žiada čokoláda alebo med a my mu to buď doprajeme, alebo ho oklameme niečím menej kalorickým, ale sladkým. Nech telo nemá pocit, že mu je niečo odopierané. Vaše telo sa práve učí energiou plytvať a my ho v tom budeme podporovať. Nech stres okolo jedla, ktorý sme zažívali pred chudnutím navždy zmizne z nášho života.

Ako zbadáme, že začatá cesta je správna?

Pokiaľ je úbytok na váhe za mesiac 3 – 4 kilá, znamená to, že sme dobre naštartovaní. Niektorí čitatelia mi však píšu o väčších úbytkoch na váhe. Nemám inú možnosť, len predpokladať, že chudnú buď bez čokolády, alebo sa vrhli na šport. Nebuďte však na seba príliš prísni. 3 – 4 kilá za mesiac sú v pohode. (Zhodených kíl, nie zjedených sladkostí.)

Ako si uchovať nový metabolizmus?

Ľahko, pokiaľ budeme dodržiavať stravovací režim. Neskôr príde tá chvíľa, až si naopak budeme musieť v strave pridávať, aby sa chudnutie spomalilo a zastavilo. No to sme sa už stali majiteľmi výkonnejšieho tela (stroja) s vyššou spotrebou.