Pred asi 20 rokmi som pracoval v jednom prostredí, kde som stále prichádzal do styku s cudzincami a okrem ruštiny som neovládal žiadny cudzí jazyk. Veľmi rýchlo som sa však naučil používať bežné frázy v jazykoch, ktoré som najviac potreboval. Našiel som v tom záľubu, si v týchto jazykoch rozširovať slovnú zásobu a čím viac som sa mohol s cudzincami porozprávať, tým väčšiu som mal z toho radosť. Nemal som však učebnice a vedel som, že ak majú byť moje vedomosti k trvalému úžitku, mal by som aspoň jeden jazyk ovládať dokonale. Medzi mojich favoritov patrila francúzština. Veľmi sa mi páčila melódia tohto jazyka. Bol to pre mňa snáď najkrajší jazyk (samozrejme po slovenčine) na svete. Jej opakom však bola nemčina. Žasol som, ako môžu ľudia takou tvrdou, nepríjemnou rečou rozprávať. Bohužiaľ najviac turistov bolo Nemcov a ja som tú traumu z neznalosti ich jazyka prežíval týždne. Potom som si povedal, že ak sa mám nejaký jazyk naučiť, tak práve ten, z ktorého mám najväčší strach a ktorý sa mi zdá najťažší. Zobral som to ako výzvu a začal som sa tomu venovať intenzívne. Mojou motiváciou bolo aj to, že som si dal sľub, že neprečítam žiadnu slovenskú knihu, kým neprečítam najskôr nemeckú. Trvalo mi to 2 mesiace. Síce bola tá kniha pre deti, ale výsledok môjho snaženia bol ten, že som vedel plynule hovoriť tzv. „kuchynskou“ nemčinou. Dokonca som sa vedel v nemčine poriadne pohádať a samozrejme nadávať. Môj pohľad dozadu, na tú traumu, čo som prežíval z toho „hnusného“ jazyka sa mi zdal smiešny. Prečo som sa toho tak veľmi bál? Však stačilo iba zaviesť si systém učenia a venovať tomu trocha času denne a výsledok stál za to. Dnes môžem sledovať filmy v nemčine. Čítať nemecké web. stránky a časopisy. Stane sa mi aj teraz, že nepoznám slovíčko. No málokedy ho nájdem v slovníku a moje pátranie po význame slova sa potom už skôr podobá na prácu detektíva.
Prečo to píšem? Pretože naučiť sa jazyk nie je vôbec ťažké. Je to ľahké. Ak si to však porovnám s chudnutím, tak chudnutie je omnoho ľahšie. Učenie sa cudziemu jazyku je oproti tomu drina. Ako nenápadne človek priberal, netrápil sa tým a žil spokojne, tak isto nenápadne, bez trápenia a spokojne sa dá aj chudnúť. Ten systém stravovania, ktorý niesol vinu na našej obezite bol zlý a ak chce človek schudnúť, tak musí mať systém nový, lepší. Len systém a nie žiadne diéty, zabezpečí to, aby ste žili celé mesiace ako normálny človek, bez stresov a docielili to, čo sa vám teraz zdá ako nedosiahnuteľný cieľ. Čím menej je telo stresované vaším predsavzatím, čím menej je trápené hladom a nezmyselnými diétami, tým viac si bude robiť svoju normálnu prácu a pomalinky si odkrajovať v vašich tukových zásob na tele. K tomuto účelu si totiž túto rezervu vytvorilo. Aby si z nej mohlo brať energiu, ak sa jej v strave nenachádza dostatok.
Byť otvorený k novým informáciám
Moja mama sa so záľubou pozerá na mňa ako varím. Nie je to preto, že by sa rada niečomu novému naučila, ale preto, aby som jej náhodou nevaril diétne. Má nadváhu a je s ňou spokojná. Mala by ale schudnúť, lebo je chorá na srdiečko. Občas, keď sa mi nepozerá na prsty, tak jej navarím diétne a mám radosť keď jej chutí. Veľmi sa však hnevám, ak ma pri varení pozoruje. To sú samé otázky: „Ty tam nedávaš bravčovú masť ale olej? A prečo tak málo?“. To jej potom vysvetľujem, aký je cholesterol škodlivý a ako ho nesmie a ona zase na mňa: „Ale však bravčová masť je zdravá. Vraveli v televízii.“ A ja jej zase rozprávam ako to v tej televízii mysleli. Že bravčová masť sa neprepaľuje tak ako olej, ale mi teraz nejdeme vyprážať, ale len trochu restujeme cibuľku a olej sa nám nemá ako prepáliť. Ale ani s tým vyprážaním na tej bravčovej masti že to nie je celkom tak ako hovoria a vyprážať by sa vôbec nemalo ak je človek chorý. A to je len začiatok varenia. Neskôr nasleduje malý srdcový záchvat, keď vidí ako vykrajujem mastné kúsky mäsa a hádžem ich do koša. Také plytvanie!
Snáď ani nemusím písať, že takéto jedlo, kde je ona svedkom jeho prípravy, jej ani moc nechutí a veľa nechýba, aby nad ním neplakala. To už sama seba presvedčí, že to už nie je ono. No ja viem, že pred mesiacom jej to isté jedlo veľmi chutilo, to však nevidela ako sa pripravuje. Jej problém, prečo nemôže schudnúť je v tom, že je neprístupná novým informáciám. Nerobte tú istú chybu. Nenahovárajte si, že jedlo s nízkou energetickou hodnotou vás nedokáže zasýtiť. Nenahovárajte si, že diétne jedlo nemôže byť chutné. Opak je pravdou. Akonáhle začnete variť zdravšie, vaše chute sa zmenia a jedlá ako vyprážané šišky, buchty na pare, slanina a klobásy vás prestanú strašiť po nociach.
Hľadanie nového systému v stravovaní
Popri získavaní nových informácií vám zaberie veľa času aj hľadanie systému, ktorý bude efektívny, a zabezpečí rovnomerný mesačný úbytok na váhe. Je to vlastne prechod na nový stravovací režim a pozorovanie vlastného tela ako príjme nové zloženie stravy a trochu aj hľadanie rozumného kompromisu, pretože strava musí byť nízkoenergetická, ale mala by sa podobať aj na predchádzajúcu. Ak ste predtým denne jedli klobásy a prejdete zo dňa na deň na šalátiky s reďkvičkami, tak telo zažije šok a vaše chudnutie zlyhá na samom počiatku.
Striedmosť
Človek nie je zviera. Doterajšie pravidlo - jesť, len keď je človek hladný a piť len keď je smädný bolo zlé. Piť treba tak, aby človek nebol nikdy smädný. Smäd musí pre vás prestať existovať. Ak ho cítite je už neskoro, málo ste pili.
Hlad – nikdy nesmie byť veľký. Jeme vtedy, keď cítime malý hlad a jeme málo. Jeme často, až 5x denne. Keby sme sa v jednom jedle prejedli, nielen že by to bolo obžerstvo ale by sme ani nestihli vyhladnúť do ďalšieho jedla a bol by to priestupok proti stravovaciemu režimu, ktorý musíme pri chudnutí prísne dodržiavať, rovnako ako pitný. Len takýto režim vám zabezpečí chudnutie bez hladu a stresu. (O tom, ako má vyzerať strava pri chudnutí, napíšem v inom článku.) Tento režim bude vyhovovať aj vášmu telu a po čase zbadáte sami na sebe, že sa lepšie cítite. Telo nepotrebuje aby bolo stále rozmaznávané, potrebuje režim.
Záver
Zámer schudnúť sa podstatne líši od zámeru kúpiť si auto alebo novú chladničku. Chudnutie nie je čin, ale proces. Urobiť rozhodnutie sa úzko spája aj s potrebou urobiť čin. Pri chudnutí však tomu tak nie je. Rozhodnutiu musí predchádzať získavanie informácií a množstvo malých „prechodových“ činov. A až keď sa prvý krát postavíte na váhu a jej ručička sa posunie správnym smerom, až vtedy si môžete povedať. „Už chudnem.“
