Vrtuľníkom na záhradu

Situácia takmer nemysliteľná, pokiaľ by ste napríklad prenajímali byt alebo nejaké výrobné zariadenie. No pokiaľ ide o pôdu, tak naše zákony stoja jednoznačne na strane darebákov a boľševických arizátorov.

Prečo také silné slová? Vysvetlím vám to na príklade, ktorý teraz riešim.

Vypovedal som zmluvu o prenájme pôdy s poľnohospodárskym podnikom a rozhodol som sa urobiť si s pozemku, ktorý kedysi patril mojim starým rodičom a ktorý som zdedil, záhradu. Predpokladal som, že družstvo mi nebude robiť žiadne problémy, však na pozemku už niekoľko rokov nič nesadí a ani ho nevyužíva ako pasienky. Podobne narábajú aj s inými pozemkami na okolí, teda nechávajú stáť stovky hektárov ladom. Podnik sa špecializuje na chov kráv a zrejme už nie je pre nich rastlinná výroba lukratívna. Je to ich vec a ich spôsob hospodárenia, či skôr nehospodárenia. (Usudzujúc podľa listu, ktorý každoročne pošlú namiesto dividend a v ktorom vždy stroho oznámia, že nakoľko družstvo vyprodukovalo stratu, zase nebude nič vyplácať.)

Človek by si myslel, že by im to vlastne mohlo byť jedno a nemalo by im chýbať niečo, čo im dokonca nepatrí a čo nevyužívajú. Opak je však pravdou. Nejaký prospech z toho predsa len majú. Poľnohospodárstvo je jediné odvetvie hospodárstva, v ktorom vám zaplatia aj za ničnerobenie, teda za nehospodárenie.

Koľko? Nuž podľa polohy pozemku a druhu pôdy to môže byť aj niekoľko tisíc (korún) na hektár za rok. Ak sa dokonca rozhodnete sadiť, tak je to ešte viac, podľa druhu plodiny. Takže aj keď nezasadia, peniažky dostanú cez poľnohospodársku platobnú agentúru. Nie však vlastníci pôdy ale nájomníci.

Ak zvážime, že podobných hektárov majú v prenájme stovky alebo tisíce, tak to nie je až taká zanedbateľná čiastka a je v záujme každého poľnohospodárskeho podniku, aby pôda ostala v ich užívaní a mohli na ňu poberať dotácie.

Aj keď to pokladám za nespravodlivé (Však prečo by nemohli mať podobné výhody aj v iných odvetviach priemyslu a komu by sa nepáčilo keby bol aspoň trochu chránený proti výkyvom trhu?), nie toto je obsahom tohto článku.

Každý majiteľ pôdy, ktorý chce zrušiť prenájom, musí tak učiniť do konca novembra. Bez ohľadu na to, či družstvo na pôde sadí alebo nie. Tak hovorí zákon. Zákon tiež určuje, že aj náklady na vytýčenie pozemku hradí majiteľ.
V mojom prípade to vyznieva až absurdne. Pretože keď prebiehala kolektivizácia, tak zaberali vytýčené a ohraničené pozemky a majetok by sa mal vracať v pôvodnom stave. V mojom prípade bola časť pozemku aj oplotená a so sadom a senníkom. Sad vyrúbali a plot zničili bez nášho súhlasu v lete 1989. Senník si už nepamätám. Ten bol zničený zrejme v päťdesiatich rokoch. Zaberali teda kus poľa, sad, plot a hosp. budovu a vracajú iba kus poľa. Snáď aj laik pochopí, že holé pole má menšiu hodnotu ako sad, takisto neoplotený pozemok ako oplotený, či pozemok bez hosp. budovy ako s ňou.

Je to ako keby ste nejakému darebákovi prenajali zariadený byt, ten za ten byt nič neplatil a potom, ako by ste mu vypovedali nájomnú zmluvu, by vám ten byt vrátil vyrabovaný. No dotyčnému darebákovi to nestačí, on nemá výčitky svedomia, on vám z pomsty, že musí vrátiť majetok, ktorý mu nepatrí a zjavne s ním nevedel hospodáriť, ešte zamuruje dvere do bytu. V mojom prípade zničenie dvoch z troch, na mape riadne vyznačených prístupových ciest.

Stále mi však ostáva jedna cesta k pozemku a tá stačí. No dnes po výhražnom telefonáte ma bývalý nájomník ubezpečil, že osud poslednej prístupovej cesty tiež nie je istý a že ak je tam dnes, neznamená to ešte, že tam bude aj zajtra a mám sa pripraviť na to, že budem chodiť na pozemok vrtuľníkom. Podotýkam, že zmienený poľnohospodársky podnik nevlastní ani meter štvorcový pôdy, teda ani ciest a je iba v prenájme na pozemkoch iných vlastníkov.

Takisto sa mi dostalo veľa poučných rád, že stromy tam sadiť nemôžem ani stavať, lebo ide o ornú pôdu a mám si to vyňať s pozemkového fondu. (Jeho predstava o mojom využití pozemku je taká, že si tam postavím zámok s veľkým bazénom, kde sa budem celý deň vyvaľovať na nafukovačke a kokteily mi budú nosiť nahé hostesky.) Až koktal od závisti keď mi telefonoval, že on to chápe a bol by som sprostý, keby som to tak neurobil, ale mám sa pripraviť na to, koľko povolení budem potrebovať. Moju odpoveď, že ho do toho síce nič nie je, no nie je žiadnym tajomstvom, že tam idem sadiť zeleninu a stromy, už vôbec nevnímal.

A tak ma napadlo, že ak európska únia podporuje sedliakov, ktorí by v inom odvetví hospodárstva už dávno skrachovali, či by nepodporila aj mňa, však keď idem sadiť burgyňu, budem už tiež sedliak, teda jedným z nich a či by mi neprispela tento rok na vrtuľník. O príspevok na zámok a hostesky zažiadam až v nasledujúcom kalendárnom roku.