Pokušenie Krista

Ježiš nebol mesiáš ktorého príchod predpovedali proroci a on to tušil. Veľa si sľuboval od stretnutia s Jánom Krstiteľom, no teraz odchádzal sklamaný. Ich učenia, na prvý pohľad tak podobné nedokázali splynúť v jedno a úzkoprsého asketického Jána sa mu nepodarilo použiť na svoje ciele. Predtým veľa krát spomínal svojim učeníkom, že v postave Jána Krstiteľa prichádza na svet zmŕtvychvstalý prorok Eliáš, ktorý ma ohlásiť jeho príchod. No Ján toto zanovito popieral. Stále šíril svoje náboženské predstavy o skorom príchode kráľovstva nebeského a Ježiša označil za nového mesiáša, bez toho, aby mu dal punc autenticity a seba označil za proroka Eliáša. To nebolo v súlade s Ježišovými plánmi, a dusil v sebe skrývanú zlosť.

"Ján, Ján, načo som Ťa stretol", vzdychal Ježiš a hlavu mal ťažkú pod náporom šialenstva, ktoré ten blázon preniesol na jeho hlavu. Či Ján nevidí, či Ján nechápe, že sú len bandou vydedencov, čo za pár drobných ponúkajú svoje triky naivnému ľudu? Či Ján nevie, že minca aj od chudáka dá sa vylákať sladkými slovami, len stačí uhádnuť čo chudák potrebuje počuť? Či nie aj telo okrem ducha, je prostriedkom ako táto nádoba plná hriechu k uspokojeniu prísť môže? Či Ján nevie, že aj pohľadom poblúzniť človek sa dá, aby potom aj o poslednú košeľu svoju sa s blížnym podelil? Má byť snáď on tým spasiteľom? Ján, Ján ty najchudobnejší z chudobných duchom. Balvan si uvalil na moje plecia a sebe neodľahčil. O čo milší sú mi neviestky predávajúce svoje telo, ktoré lačno hltajú moje slová. O čo milší mladíci, ktorých pod rúškom noci zasvätiť môžem do tajomstiev božej ríše, ako ty čo v hlave len posolstvo nosíš a ku komu moja cesta bola nevyhnutná, ak mám tým byť, za čo ma ľudia pokladať majú. Prečo len tvoje bremeno musím niesť na mojich pleciach a nemôžem byť liekom na tvoju chorobu.

Prečo len si ma označil za mesiáša a zároveň poprel proroka v sebe, čo označiť má môj príchod. Či šialenstvo tvoje zapríčinené nie je tým, že si si dovolil mojej predstave nepodvoliť sa a vedomie tvoje už smrť vlastnú cíti? Či len mne nie je dovolené a vyhradené poznať pravdu, že nie som mesiáš a tvoje popretie samého seba nemalo za cieľ priťažiť mi a k posmechu sveta ma priviesť?"

Vlastná zúrivosť lomcovala jeho telom a jeho myšlienky sa preháňali hlavou jedna za druhou tak rýchlo, ako vietor stíhal zavievať stopy jeho nôh v piesku. Kráčajúc do púšte, kde svojej zúrivosti chcel dať priechod.

A čo ak to už aj jeho učeníci tušia? Celý Ježišov život bol plný pochybností o sebe samom. No jedno vedel určite. Židia v jeho mesiášstvo neverili. Aj kedy to niekomu na prvý pohľad mohlo tak pripadať, že za ním chodili davy, na ktoré vedel zapôsobiť svojimi kúzelníckymi trikmi, no boli to len lacné predstavenia a on očakával od ľudí viac. Aby ho milovali tak, ako on seba samého. Chcel byť bohom.

Štyridsať dní sa mu hlavou hnali šialené myšlienky. Či uskutočniť Jánovu predstavu? Či nebolo by toto práve to, čo musí spraviť, aby podal dôkaz ľuďom, že nie je klamár? Či nebolo to od Jána úlisné hodiť ho do pasce, ktorú si sám uplietol z vlastných slov? A či tento bič, má padnúť teraz aj na jeho hlavu? Nie, za toto Ján neunikne svojmu trestu.

Predstava toho, ako Ján umiera a v posledných chvíľach svojho života myslí na to, ako bozkával spasiteľove nohy ho na chvíľu upokojila. Zaboril tvár do piesku, kým ho opäť neopantala zúrivosť a ostrá bolesť hlavy nedonútila obrátiť ju k nebu a skríknuť: "Tak už som tu! A trest musí padnúť na všetky hlavy! Či mám tu čakať ja na Teba tak dlho? Či nevieš kto som a akú mám moc!"

Bolesť hlavy na chvíľu pominula, začal meditovať a pripravovať si plán na svoj najväčší trik v živote. Vedel, že to nebude ľahké presvedčiť židov, že je ich túžobne očakávaným spasiteľom. No on chcel od nich ešte viac, chcel aby sa mu klaňali ako bohu. Nie, nebol to diabol, ktorý k nemu pristúpil, to len jeho predstavy nadobudli hmotnú podobu. To on sám sa stal diablom, ktorý pokúšal sám seba. Však podľa Jakuba boh nemôže byť pokúšaný a ani nemôže nikoho pokúšať a on vedel, že nie je boh a diabol ktorý sa s ním rozprával bol on sám. Však ak by bol skutočne bohom, načo by mu ponúkal diabol svetskú moc, keď boh je všemocný a môže mať čo len chce? A keby bol sám naozaj bohom, nebolo by pre oboch výhodné uzatvoriť spolu pakt? Ak bol naozaj božím synom, načo tie pochybnosti? Malo nastať vyvrcholenie jeho života a celý život sa pripravoval na túto úlohu. Vraveli o ňom, že sa má stať kráľom Izraela. A jeho príchod predpovedali proroci a celý život žil s týmto vedomím. Pochyboval snáď, že nie je tým, za ktorého ho pokladali? Nielen toto boli otázky, ktorými sa trápil na púšti a vedel, že s hladovaním sa dostaví aj svet jeho šialených predstáv a sám sebe sa zjaví v podobe diabla.

Zdalo sa, že už je po všetkom a pocítil hlad. Telo mal stále v predklone a ústa pri zemi.

Vedel, že nikdy nikomu nesmie povedať ako sa to stalo. Cesta k moci a sláve bola predurčená. Kocky boli hodené. Nebolo by to prvé klamstvo, ktoré by v živote povedal a ktoré sa v jeho mene ešte povie. Veľmi sa bál smrti, no teraz mal istotu, že nikdy nezahynie. Neveril v otca - boha, neveril v kráľovstvo nebeské a ani rozprávke ktorú o ňom šírili jeho učeníci. No on nebol hlúpy a dobre tušil, že predstavenie, v ktorom sa mu podarí oklamať vlastnú smrť, musí prísť. Inak by to nemalo zmysel. Musel vidieť ľudí ako trpia za jeho smrť. Pocit utrpenia a bolesti ho napĺňal šťastím, ktoré dovtedy nepoznal. Chvíľu mal dokonca dojem, že verí v boha, no potom sa zahanbil, lebo to bola len sebadôvera. Pocit, ktorý dovtedy nepoznal. V hlave mal jasno ako nikdy v živote a jeho myšlienky boli slobodné. Pochybnosti ostali v púšti aj s jeho smiechom.

Smial sa a vtedy sa púštnym vetrom ozývali smiechy dva. To bolo to tajomstvo, ktoré nikdy nikomu neprezradil a nesmeli o ňom vedieť ani jeho najbližší učeníci. Bol to ten najlepší obchod jeho života a jeho túžba po krvi sa začínala zhmotňovať. Plán bol na svete a chvíľu mal aj pocit šťastia. Veril si.

No v tej chvíli si ho ešte nevšimol. Ten pocit zažil až neskôr. Pocit, že už nie je sám sebou a minca, ktorou zaplatil, mala privysokú hodnotu a nebola jeho.

Zaplatil bolesťou ľudí, ktorí mu uveria. To ho vtedy ale netrápilo, to sa mu len z hlbín jeho duše niekto prihováral, ale bol si istý, že ten hlas nespoznal a určite to bol iba niekto cudzí. I keď by odprisahal, že ten hlas je ženský a hovoril rečou a slovami, ktoré sám používal.

Prišiel k svojim učeníkom a tí s hrôzou počúvali o pokúšaní diabla. Milovali svojho učiteľa a aj Ježiš neraz našiel potešenie s nejedným z nich, no teraz to bola jedna z tých chvíľ, keď bolo každé ucho nastražené a obdiv sa zračil v očiach jeho verných. Ten príbeh, ako sa ich učiteľ ani nepokúšal diablovi dokázať, že je synom božím, ich zaujal. Však kto iný by bol, ak nie božím synom a kto iný by o ňom pochyboval, ak nie diabol sám?

Ježiš si odkašľal, aby v jeho hlase nik nezbadal pochybnosť a povedal im koniec príbehu, ako s diablom zatočil a prikázal mu, aby odstúpil.

Učeníci ostali udivení nad mocou ich pána, ktorý jedným slovom porazil mocného diabla. Len Peter sa uškrnul a vymenil si s Judášom veľavravný pohľad, pokračujúc v leštení svojho meča.

Jakob, brat Ježiša, čo vedel o veľa jeho hriechoch odišiel z miestnosti, bol sám a modlil sa k bohu. Tušil, že neuniknú spravodlivému trestu. Boli ako túlavá, štvaná zver, no pokúšaná len tým, že ich vlastná žiadostivosť zachvacuje a zvádza. Závidel Ježišovi jeho schopnosť klamať, ktorú vypracoval do dokonalosti. Závidel aj Petrovi, že bez výčitiek svedomia siahne po hociktorej zo sestier viery, ak na neho doľahne pokušenie, no vedel aj to, že to nie diabol ich pokúša. Diabol by bol príliš hlúpy, ak by používal lacné triky a skrýval sa za žiadostivosti tela.

On, áno. On vedel aký dokáže byť diabol a vedel že rany z detstva sa zahoja, no rany na duši ostanú naveky. Modlil sa za svojho brata a svoju matku, no veril a dúfal, že boh nedokáže odpustiť všetko a nedopustí aby sa naplnila jeho zlá predtucha.

O niekoľko dní sa Jakobove obavy potvrdili a keď sa po dramatických udalostiach stretol so svojim bratom, ktorý prežil ukrižovanie a ukázal mu rany na svojom tele. Vedel, že nastal ten čas. Vedel, že aj pre neho niet už návratu a musí mu slúžiť, bez nádeje na spásu. Bratovi sa podaril najväčší trik jeho života a jeho učeníci v nevedomosti im vlastnej, sa stali jeho spolupáchatelia. Kristus stál pred nimi ako víťaz a prehlásil. "Bola mi daná všetka moc na nebi a na zemi."

Jakob mlčí a vie, že sa jeho predtucha naplnila. Satan sa vrátil na nebesia a boh mlčí. Prvý krát v histórii sveta sa ľudia budú modliť k diablovi a klaňať sa mu.

Jakob si kľaká na kolená a bozkáva Kristovi nohy.