Kto zomrel na kríži

Proti teórii náhradníka

Tento článok je určený hlavne ateistom a ľuďom, ktorí na zázraky neveria. Ťažko je predkladať argumenty niekomu, kto je neschopný ich prijať, rozmýšľať nad nimi a vyzbrojený zvrátenou ideológiou Kristovou pľuje okolo seba jedovaté sliny na všetko čo sa prieči jeho presvedčeniu, ktoré už od malého dieťaťa nasával spolu s materským mliekom. Ani rada aby človek čítal moje riadky s chladnou hlavou a snažil sa zo svojho myslenia vylúčiť srdce, podľa obľúbenej frázy veriacich "myslenia srdcom", by nesplnila účel. Práve naopak. I keď bude u mnohých výslednou emóciou nenávisť, buďme si vedomí toho, že i tento cit môže byť ušľachtilý, pokiaľ je táto namierená proti zlu, klamstvu a nespravodlivosti a môže nás posunúť dopredu. Je to o to ťažšie, že je článkom napádaná ideológia, v ktorej už stratili pôvodné slová svoju hodnotu a význam. Dobro a zlo sa vlialo do jedného odporného guláša a za dielo Satana je označované všetko čo by len tento odporný pokrm mohlo spraviť stráviteľnejším pre ľudí. Preto vítam každého čitateľa ktorý bude vnímať moje myšlienky nielen s otvorenou hlavou, ale aj s otvoreným srdcom a v dobrej viere dúfam, že môj uhol pohľadu bude obohatením pre každého.

V čom je teória náhradníka pre kresťanov nebezpečná

Napáda sa tým sama podstata kresťanstva. Kristove zmŕtvychvstanie je považované za dôkaz jeho božskosti. Za najväčší zázrak jeho zázrakov. Bez zmŕtvychvstania by nebolo ani kresťanstva, nebolo by viery v posmrtný život. Kresťanskej ideológii by chýbal základný kameň na ktorom stojí celá stavba. Nemyslím teraz tým základným kameňom apoštola Petra, tohto mnohonásobného vraha. Lebo ako Vatikán nie je kresťanstvo tak ani kresťanstvo nie je Vatikán. Bez "dôkazu" v posmrtný život, s vedomím že Kristus bol len podvodníkom, by sa zrútili všetky kresťanské cirkvi ako domčeky s karát. Náboženská viera ľudí je ako vzduch v nafúknutej bubline a bráni obetiam, väzňom tejto ideológie v nadhľade. Dokonca majú pocit, že sú stenami tejto bubliny chránení pred vonkajším svetom.

Prečo neveriť v zázraky

Lebo sa nedejú. Ako pri každom slove s abstraktným významom si aj pod týmto slovom môže každý predstavovať niečo iné. Pre niekoho môže byť zázrak aj život na tejto planéte so všetkým bohatstvom rastlinných a živočíšnych druhov. Za zázrak sa môže považovať aj vyliečenie z ťažkej choroby. No za zázrak v náboženskom význame sa považuje jav, ktorý odporuje prírodným a fyzikálnym zákonom. A toto sa nedeje.
Pri pozeraní televízneho vystúpenia Davida Coperfielda ma vždy dlho trápi myšlienka ako to ten chlapík asi robí. Dokáže lietať, prechádza múrom, dokáže nechať zmiznúť sochu slobody. Potom ho ešte chvíľu ukážu po vystúpení, ako stojí na ulici a má problém naštartovať svoju motorku. Nikto si nerobí ilúzie, každý vie, že sú to len kúzelnícke triky. Vie to on a vie to aj jeho obecenstvo. Priznajme si však, že keby sme ho videli niekde v bežnom živote, ako si len tak niekto poletuje vzduchom, či by sme na zázraky nezačali veriť. Dokonca, či by sme nezačali veriť tomu že má nadprirodzené schopnosti. Za boha by sme ho zrejme nepovažovali, ale to sa nestalo ani Ježišovi.

Kúzelníctvo je staré ako civilizácia

V Egypte už malo niekoľko tisíc rokov starú tradíciu. V Kristových časoch existovalo veľa potulných mágov a čarodejníkov. Nie je dôvod sa domnievať že on nebol jedným z nich. Pravda, boli aj šikovnejší od neho. Napríklad taký Simon Magnus ovládal lietanie vzduchom. Dokonca bol aj Kristovým súčasníkom. Pre neho neboli určite Kristove činy žiadnym zázrakom ale len obyčajné kúzelnícke triky, ktoré sám a lepšie ovládal. Možno aj tam pramenila jeho neúcta ku Kristovi, keď zahynul vražednou rukou apoštola Petra v Ríme. Navyše bol Simon Magnus nasledovník Jána Krstiteľa a vodcom konkurenčnej kresťanskej sekty, ktorá bola Petrovi tŕňom v oku.

Existuje historický záznam, že by mohol mať Kristus tieto schopnosti?

Áno existuje. Predkladám voľný preklad Celsiovho listu: „Tento (Ježiš) sa nechal z biedy prenajímať do Egypta ako nádenník, tam sa priučil niektorým čarodejníckym schopnostiam, na ktoré boli Egypťania pyšný; potom sa vrátil a začal si kvôli týmto schopnostiam namýšľať a kvôli nim sa vyhlásil verejne za boha."
Vlastne by to aj zapadalo do seba. V evanjeliách máme hluché miesto. Máme správy o jeho detstve a potom až o posledných mesiacoch jeho života. Činnosť ktorej sa venoval medzi týmito obdobiami nie je spomenutá ani slovom.
Druhá zmienka pochádza z babylonského talmudu, v ktorom sa spomína, že bol popravený v inkriminovanom období istý Jošua za čarodejníctvo a vierolomnosť, lebo v lehote jedného mesiaca sa nikto nenašiel čo by vystúpil na jeho obhajobu. Sú vymenovaní aj jeho piati učeníci, no mená učeníkov nie sú totožné s tými ako ich poznáme z evanjelií, až na Tomáša.

Zázračné schopnosti?

Na pár príkladoch z evanjelií si dokážeme, že nešlo o žiadne zázraky ale len o triky a podvod.
(Mat 14,17-21) V tomto odseku sa popisuje zázrak nakŕmenia päť tisícového davu piatimi pecňami chleba a dvoma rybami. Ženy a deti sa do tohto davu nepočítali. Nebudeme skúmať podstatu tohto triku zameriame sa však na inú pasáž (Mat12,1-2) . Tu máme príklad čo sa dialo keď učeníci dostali hlad. Jednoducho išli na pole a nakradli si kláskov bez ohľadu na to že bola sobota. Ak bolo pre neho také ľahké nasýtiť 5 000 ľudí, prečo nepričaroval nejaký peceň aj svojim učeníkom keď dostali hlad a dokonca pripustil aby zhrešili krádežou v sobotu? Odpoveď je jednoduchá, lebo každý kúzelnícky trik sa musí dopredu naaranžovať a načo tá námaha ak obecenstvo chýba.

Zázračný liečiteľ?

Nespočet zázrakov sa venuje jeho liečiteľským schopnostiam. Veľký počet prípadov ktoré vyliečil boli prípady padúcnice, kedy záchvat samovoľne odíde. Pacient má pocit že je zdravý a vyliečený, teda až do chvíle kedy nenastane nový záchvat. Volali to vyháňanie diabla. No aj v prípade že sa záchvat vrátil bola to len a len vina pacienta, ktorý bol slabý vo svojej viere a diabol znova posadol jeho telo. No nie všetky prípady vyliečenia sa týkali len padúcnice. Ježiš dokázal vrátiť zrak a snáď nebolo postihnutia s ktorým by si neporadil. Mali jeho ruky naozaj takú zázračnú moc, že dokázali vrátiť zdravie? Malo jeho slovo naozaj takú silu, že obyčajný príkaz stačil aby mŕtvy Lazár vstal z hrobu? Nie, samozrejme že nie. Tajomstvo triku sa nám poodhalí ak si prečítame Luk10,1 "Potom si Pán vyvolil aj iných, sedemdesiatich, a po dvoch poslal ich pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kde sám chcel ísť." Tak veru, je to jediné miesto v evanjeliách v ktorom sa dozvedáme že to neboli len 12 učeníci čo sa s ním ponevierali krajinou, ale spolupracovníkov bolo oveľa viac. Aký dojem to muselo zanechať v dave ak zistili že slepcovi sa vrátil zrak, bez zlého tušenia že slepý v skutočnosti vôbec slepým nebol a bol to len komplic prefíkaného kúzelníka. A podobní "nevyliečiteľne chorí" komplici ho čakali v každom meste do ktorého zavítal. Podobne to bolo určite aj s Lazárom, lebo práve Lazár bol oným milovaným učeníkom a kto už by sa na tento bravúrny trik zmŕtvychvstania hodil lepšie ak nie jeho vlastný roztopašník.

Ak bolo treba učiniť skutočný zázrak výhovorka sa vždy našla

Skutočným dôkazom že ako Kristus tak i jeho učeníci nedokázali liečiť bola dcéra apoštola Petra. Táto už vydatá dostala porážku, ochrnula a Peter jej nedokázali pomôcť. Bola odsúdená na pomalé umieranie. Namiesto toho si Peter vymyslel zvrátený príbeh o božej milosti. Jeho výhovorka bola hodná chorého učenia kresťanstva. Vraj by beztak v manželstve svojim manželom bola tak veľmi súložená, že sa boh rozhodol tomu zabrániť a vo svojej milosti ju obšťastnil porážkou. Nie však, že by sa ju Peter nepokúšal vyliečiť. Dokonca sa mu to aj podarilo, žiaľ iba na pár minút, kým nedostala novú porážku. Tým bola Petrova blamáž dokonaná. Teda Petrova výhovorka neobstojí, pretože bola jeho dcéra už vydatá, keď sa jej to stalo, teda deflorovaná. Jej dobrosrdečný manžel, ktorý jej mal podľa Petra v budúcnosti spôsobiť toľké príkorie bol z udalosti taký nešťastný, že si vyplakal oči až k slepote a odkázal svojej úbohej žene pole, ktoré vzápätí apoštol Peter predal a peniaze rozdal chudobe. (Žeby výčitky svedomia, za vraždu starých manželov - roľníkov, ktorí tomuto odpornému držgrošovi neodovzdali všetky peniaze čo utŕžili za predaj svojho políčka, ich jediného majetku? SkutAp5,1-10)

Na zázraky sa umiera

Zázraky podľa Ježiša nemal konať len on ale aj jeho učeníci ktorým svoju moc požičiaval. Dokonca mali byť zázrakov schopní i prostí veriaci, ktorí v neho uverili. O akých hlúpych ľudí išlo (poslední, ktorým nasľuboval stať sa prvými) svedčí aj prvý Pavlov list Korintským. "9 ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov;" (1Kor10,9) Stalo sa totiž, že Ježiško nasľuboval svojim ovečkám, že budú vedieť vyháňať démonov z tela, rozprávať cudzími jazykmi, budú imúnni voči jedu a uhryznutiu hada, poštípaniu škorpióna a stačí vraj len v neho uveriť. (Mat 14,17-21; Luk10,19) Je vidieť že na svoju naivitu doplatili životom niektorí ranní kresťania a tieto prípady nemohli byť ojedinelé, keď ich v liste spomína Pavol.

Lekár uzdrav sa sám

Nech je to akokoľvek kruté čo teraz napíšem, no najväčší zázrak potreboval samotný Ježiš.
Ježišov príbeh už máme všetci v krvi, je nám predkladaný televíziou, svätými obrázkami a väčšine z nás aj rodinou ktorá nás vychováva. Nikto sa nezamýšľa nad tým, prečo tí židia už z diaľky v ňom spoznali mesiáša a zhlukovali sa okolo neho. Nebola to veru zvláštne svetlo, čo z neho vystupovalo, ani to nebola svätožiara čo mal nad hlavou a s ktorou ho tak s obľubou znázorňujú umelci. Ani jeho urastená postava a árijské črty tváre s modrými očami. Židia boli poverčiví a videli v ňom mesiáša, lebo jeho výzor zodpovedal presne Izaiášovmu proroctvu o mesiášovi. Izaiáš dal presný opis, podľa ktorého sa bude dať mesiáš spoznať. "14Ako mnohí užasli nad ním - lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná -15tak uvedie do údivu nad sebou mnohé národy, králi si zatvoria ústa, lebo uvidia, čo im nebolo zvestované, a pochopia, čo nepočuli."
(pozn. autora: Mesiášom sa v tej dobe myslel politický vodca, ktorý zbaví židov rímskeho jarma. To slovo malo vtedy iný význam ako je tomu teraz.)
Sú aj iné zdroje z ktorých sa dá vyvodiť jeho výzor, ale to nie je obsahom tohto článku. Dôležité je, že bol trpasličieho vzrastu, odpudzujúceho výzoru, plešatý s dlhou bradou, s Kainovým znamením na tvári. Nielen v kresťanstve ale vo všetkých náboženstvách je toto znamením diabla. Táto doba nebola telesne postihnutým naklonená, mali zakázané v chráme pristúpiť k oltáru, aby neurážali boha svojim vzhľadom a vieme si predstaviť ako to mohlo poznačiť religiózne založeného mladíka, akým Kristus bol. Tu možno vznikli korene nového náboženstva. Z vnútorného vzdoru proti nespravodlivému systému. Z mladíka sa stala hviezda show biznisu svojej doby, potulný kúzelník a kazateľ. Atrakcia, ktorá už len svojim výzorom priťahovala davy. V tomto kontexte nám dávajú Kristove slová zmysel, slová nad ktorými sa nikto nezamýšľa a ktoré povedal v synagóge v Nazarete, keď sa na neho upierali všetky oči. "23 I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba!.." (Luk4,23)
Bol to v skutočnosti Ježiš ktorý potreboval zázrak a vyliečiť sa. Jeho choroba nemala vo svojej dobe názov, no dnes vieme že sa volá paranoidná psychóza.

Kúzelník či boh

Nebyť tejto nešťastnej diagnózy a jeho religiózneho zmýšľania, pravdepodobne by si odžil svoj život ako jeden z tucta anonymných zabávačov svojej doby. Jeho obdobia pochybností o sebe samom striedali obdobia velikášstva a túžiac po telesnej láske, ktorú mu jeho učeníci odopierali a sám postihnutý vlastnou samoľúbosťou sa zrodila v jeho mysli najzvrátenejšia ideológia akú táto planéta zažila. Vedel, že k tomu, aby si získal lásku všetkých ľudí a mohol s nimi manipulovať, je nutné aby ich presvedčil o tom, že je boh. Vo svojom šialenstve tomu mohol skutočne aj veriť. Rovnako však ako v minulosti boli jeho presviedčacie metódy založené na tom istom scenári. Zázrak ako dôkaz jeho veľkosti - božskosti. No vyhlásiť sa za boha nie je to isté ako byť hviezdou medzi luzou, ktorou sa obklopoval. Z evanjelií vieme, že to bola len mala hŕstka židov, jeho súčasníkov ktorých sa mu podarilo presvedčiť (oklamať). Svedkovia jeho skutkov neuverili v jeho božskosť, neprijali ho. Zrejme vedeli to, čo evanjelia zamlčujú. V ich očiach to nebol boh, ale len výtržník a jedovatý trpaslík, ba čo viac, ku koncu svojho života nehanebný bohorúhač.
Jeho najväčšie kúzelnícke vystúpenie v živote malo byť jeho vlastné zmŕtvychvstanie. Kristus ako víťaz nad smrťou. Kristus ako ideológia, ktorou sa pomstí svetu za všetky príkoria ktoré mu pripravil. Ako výčitka svedomia každého človeka. Svet veriaci v Krista je svet pripravený na obetovanie. Presne ako ho cituje Filipovo evanjelium: "Neprišiel som na svet aby som sa nechal ukrižovať, ale aby som ukrižoval svet."

Obecenstvo sa schádza - predstavenie môže začať

Nemusí byť človek kúzelníkom aby vedel že trik zmŕtvychvstania si vyžaduje náhradníka, najlepšie dvojníka. Ústne povery o Ježišovom dvojčati nebudem teraz rozoberať, pretože sa k ich pravdivosti dopátrať nedá. Ak sa niekomu zdá táto teória pritiahnutá za vlasy, tak nech zvie, že v dobe ranných kresťanov to nebolo nič nezvyčajné. Jeden prípad použitia náhradníka pri odsúdení na smrť máme dobre zdokumentovaný. Šlo o apoštola Pavla, za ktorého zomrel iný človek. Podarilo sa ho (Pavla) popraviť až na druhý krát. (Skutky svätého apoštola Petra a Pavla, Pavlov náhradník sa volal Dioscorus a jeho poprava sa konala v Pontioele.) Dvojníci sú veľmi úspešným trikom, ktorý má na sklade každý dobrý kúzelník. Uvedomme si, že to bola doba v ktorej neexistovali občianske preukazy ani pasy. Identifikácia osoby bola tým veľmi sťažená.
Blížil sa sviatok Pesah a zrazu nám evanjeliá vykresľujú iného Ježiša. Už to nie je Kazateľ ktorý si útekom zachraňuje holý život keď sa ho pokúšajú židia ukameňovať. Máme tu hrdinu ktorý napriek varovaniu kráča v ústrety osudu a pritom dopredu vie, že na konci jeho cesty ho čaká smrť. Príbeh ktorý by inak čitateľa unudil k smrti a nedialo sa takmer nič, len "prišiel - uzdravil, prišiel - vykonal, prišiel - povedal", zrazu začína mať dej a odohráva sa nám pred očami tragédia ktorú by snáď nevymyslel ani ten najlepší dramatik.
Bol skutočne schopný takto pohŕdať svojim životom? Bol schopný vziať na seba úlohu obetného baránka a obetovať sa za odpustenie hriechov celého ľudstva? Odpoveď nechám na každom čitateľovi, no spoločne si pripomenieme tie pasáže z kanonických evanjelií a iných spisov, ktoré v sebe skrývajú pochybnosť a aj zapadajú do celého obrazu Ježiša, ako som ho vykreslil vyššie.

Nemal dôvod sa obetovať za hriechy iných

Ak sa chcel obetovať, tak len za hriechy svoje. O túto obeť ho neprosili ani hriešnici ani obete týchto hriešnikov. Doteraz je to najviac rozporuplná časť kresťanstva ktorú nedokážu ľudia iných vierovyznaní pochopiť. Prečo si boh zvolil takýto spôsob odpustenia hriechov ľudstva? Ak bol Kristus boh, tak vlastne dopustil boh, aby ľudia ukrižovali, obetovali boha. Zdá sa vám to nelogické? Je vôbec možné obetovať boha, alebo božieho syna ktorý je súčasťou, presne 1/3 trojjediného boha a to dokonca takým spôsobom, že boh zomrie na dreve a spadá na neho božie prekliatie, zatratenie? Môže boh prekliať, zatratiť sám seba (svoju 1/3)? Prečo by to robil?
Nemá význam sa nad týmto zamýšľať, lebo celý humbug s obetovaním sa za naše hriechy nebol nič iné ako šikovný reklamný ťah na prilákanie nových ľudí do novej zločineckej sekty. Jak lákavo to znie pre ujarmených svojej doby - poslední budú prvými plus útecha a zmierenie sa so svojim osudom, s nádejou na večný život v blaženosti. Jak lákavo to znie pre zločincov a vyvrheľov každej doby - odpustenie hriechov, spása a milosť božia. No nekúpili by ste takýto tovar za takú nízku cenu? Čo na tom, že všetky jabĺčka v košíku sú zospodu zhnité?

Stádo a baránok

Zrazu nám dáva text kanonických evanjelií iný význam. Netreba rozmýšľať nad pohnútkami Judáša a divným chovaním ostatných učeníkov pri poslednej večeri. Kristus vedel dopredu o Judášovej zrade. Bodaj by aj nie, však konal v jeho poverení. Prečo by inak potreboval Judáša ako prostredníka na svoju identifikáciu? Však sa mohol udať priamo sám. Učeníci, ktorí ozbrojení tasili zbrane aj pri menšej zámienke nezakročili, ani keď Ježiš priamo označil Judáša skyvou chleba ako zradcu. Ich reakciou nebolo pobúrenie nad tým že ich Ježiš podozrieva, len sa pýtali ako smutné teľce, ktorý z nich to bude. Pýtali sa skutočne na zradcu, ktorého Kristus vlastne verejne odhalil, alebo na to, ktorý z nich bude obetovaný namiesto Krista? Ani Judáš nepoprel Ježišove slová ktorými ho označil. Ak by zradcom skutočne bol on, tak by toto poprel, ako každý zradca. Nie, on bol len dvojitý agent, spolupracovník Ježiša v jeho šialenom pláne.
Judášovou úlohou nebolo označiť miesto pobytu Ježiša, lebo to bolo verejne známe. Jeho úlohou bolo len ho identifikovať. (Mar14,44) "Ten koho pobozkám, ten je to." Mohlo by to pripadať ľahké, ale v tej dobe nebola televízia, noviny a osobné preukazy. Boli známe mená ale nie tváre.

Podivné správanie zatknutého Ježiša

Podľa evanjelií vieme, že bol Kristus obdarený výrečnosťou, inteligenciou a vedel sa vynájsť v slovných prestrelkách so svojimi oponentmi. No po zatknutí tu máme divného patróna, ktorý nevie odpovedať ani na takú jednoduchú otázku ako sa volá. Bol to skutočne Kristus, ktorého vypočúvali a ktorý zomrel na kríži?

Čo o tom hovorí korán

V koráne je to vysvetlené veľmi jasne. Kristus na kríži nezomrel a malo to len tak vyzerať aby si židia mysleli že na kríži umrel.

Čo sa o tom hovorí v skutkoch apoštola Jána

Ježiš vraví: “Tiež nie som ten na kríži, ja koho teraz nevidíš, ale ktorého hlas počuješ." a ďalej “Nič z toho, čo o mne budú hovoriť som nevytrpel."

Čo o tom hovorí Perzský súlad evanjelií

G. Messina ktorý tento text objavil v Bibliotheca vaticana a následne preložil do taliančiny ho prirovnal ku kliatbe.
Líči sa nám tu zatknutie Ježiša. “Judáš prichádzal, blížil sa k Ježišovi, pobozkal ho a povedal: "Zdravím Ťa o môj pane." Ježiš povedal: "Na teba to, pre čo si prišiel."
Je to zjavná kliatba. Znamená to - Nech na tvoju hlavu padne to, čo si mne nachystal.
Ak by sa mali tieto slová Krista naplniť, tak by skutočne musel na kríži namiesto Ježiša zomrieť Judáš Iškariotský.

Čo o tom hovorí Barnabášovo evanjelium

Aj v Barnabášovom evanjeliu, ktoré kresťania na rozdiel od moslimov neuznávajú sa hovorí o tom že na kríži zomrel náhradník, dokonca sa dozvieme aj jeho meno. A teraz sa podržte, to meno je - Judáš.

Je Barnabášove evanjelium podvrh?

Argumenty kresťanov sú zrozumiteľné a nebudem ich tu rozvádzať. Podľa nich je to očividný podvrh. No moslimovia majú tiež svoje argumenty a dokazujú že časti evanjelia (opakujem časti, nie celé) sú autentické a datujú ich do roku 180 n. l. Teda asi o 20 rokov skôr ako sa objavil prvý rukopis kanonického evanjelia. Dokazujú to aj porovnávaním historických textov s evanjeliom a odborníci poukazujú na to, že je nemožné aby celé dielo vzniklo v stredoveku ako to tvrdia kresťania. Nebudem vás zaťažovať celou problematikou, lebo sa to komplikuje ešte tým, že medzi rannými kresťanmi bola teória náhradníka veľmi rozšírená a veľa kresťanských siekt dokonca neuznávalo Ježiša ako spasiteľa, ale Jána Krstiteľa.
Súčasťou Nového zákona je však list, ktorého autorstvo sa pripisuje Barnabášovi a ktorého autenticitu kresťania uznávajú. Veta ktorú zacitujem z 5 listu Židom dáva tušiť že aj autorstvo (časti) Barnabášovho evanjelia je pravdepodobne jeho, lebo v tejto otázke nie je s ním v rozpore.
7 V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.
Teda bol bohom vyslyšaný a ušetrený smrti.

Kto vyriekol posledné slová na kríži?

Nie je väčšieho rozporu v evanjeliách ako práve v posledných slovách ktorá povedal pred smrťou.
Lukáš - "Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha."
Ján - "Dokonané!" (v iných jazykoch "Pozri, už je koniec." )
Peter - "Moja sila, Moja sila, prečo si ma opustila?"
Matuš, Marek, Codex Bezae, Codex bobiensis - "Bože môj, Bože môj, prečo si ma preklial?"
Najviac zhody nájdeme v poslednom texte. O akú kliatbu ide a kto ju mal na mysli? Sú 2 možnosti:
1. Buď tie slová povedal Kristus a myslel božiu kliatbu "...lebo obesený je prekliaty (zatratený) Bohom." (5Moj21.23)
2. Alebo tie slová povedal Judáš a myslel jeho prekliatie osobou Krista, ktorého považoval za boha. Podľa perzského súladu evanjelií mal Kristus pred svojím zatknutím Judáša prekliať. "Na teba to, pre čo si prišiel."

Záver

Je načase aby si položil každý kresťan otázky.
- Na ktoré miesta v Novej zmluve sa odvoláva dogma o trojjedinosti boha a božskosti Ježiša?
- Bol Ježiš ukrižovaný? Ak áno, skutočne zomrel na kríži? Ak áno, spasila jeho smrť svet? Ak áno, ako je možné že sa za 2000 rokov táto spása neprejavila?