Nie je to len strach napr. zo straty zamestnania alebo o osud svojich blízkych. Existuje jeden druh strachu, ktorí majú všetci ľudia spoločný, a tým je strach zo smrti a choroby.Už samotná predstava, že náš spokojný život môže narušiť niečo také nepríjemné ako je vážna choroba alebo smrť, ktorá znamená aj koniec nášho bytia a nekonečné prázdno, je hrozná. Nepripúšťame si tieto predstavy, no je to pritom jediná istota, ktorú na zemi máme. Nikto nie je nesmrteľný a ako má život svoj začiatok, musí mať aj svoj koniec. Toto vedomie obmedzenosti nášho bytia a žitia má každý z nás.
Námet hodný hlbokých filozofických úvah a večná téma všetkých náboženstiev sveta. No v strachu sa nedá žiť a tak len kdesi v hĺbke nášho podvedomia si nosíme tento strach sebou. Spoľahlivo zakrytý pokrievkou, márne dúfajúc, že ju nikdy nebudeme musieť otvoriť a vypustiť tohto zlého džina z fľaše. Že nikdy nepríde situácia, ktorá by nás upozornila na krehkosť našej existencie.
A predsa sa nájdu ľudia, ktorí nečakajú na to, kým nás život sám pred nejakú tragédiu nepostaví a pokladajú si za poslanie, nás na to neustále upozorňovať, živiť náš strach. Nie nemyslím teraz na cirkev, snažiacu sa o spásu našej duše, lebo tam kde je dobrá viera, nie je ani zištný úmysel. Myslím teraz na ľudí, ktorí sa snažia z nášho strachu profitovať a urobiť si z neho obchod. Netaktné hyeny ľudskej spoločnosti.
Poisťovací agenti
Hovorí sa, že vtáka spoznáš po perí a človeka po reči. Snáď nie je povolanie, kde by bol hlupák viditeľnejší ako v tomto. Hlúpeho poisťováka spoznáte ľahko, nepustí vás k slovu. Je to človiečik, ktorý sa pravidelne zúčastňuje rôznych školení, kde ho učia druhým ľuďom vymetať mozog. Skutočne vymeteným sa však stane po čase samotný agent.
Moja prvá skúsenosť s takýmto hlupákom bola pred veľa rokmi. Dostavil sa na moje pracovisko, kde som bol zaneprázdnený prácou na jednej knihe. Spýtal som sa ho, čo si želá a on mi odvetil otázkou, či som už myslel na smrť a čo bude so mnou po smrti. Bol som vtedy ešte mladý a moje pokusy o zbavenie sa ho slušným spôsobom, odrážal bravúrne ako skúsený (v jeho prípade školený) tenista tenisovú loptičku. Ani argumenty, že som v práci a okráda ma o čas, nepomáhali a musel som sa mu pohroziť, že ho nechám vyšikovať ak neodíde dobrovoľne.
Ešte horšie je to však, ak sa stane agentom nejaký váš známy a absolvuje aj školenia, bez toho, aby ste sa o tom dozvedeli. Mal som spoluprácu s jedným tlmočníkom a prekladateľom. Robil iný jazyk ako ja a vzájomne sme si zadávali preklady. Raz mi telefonoval, že má pre mňa „kšeft“ a nechcel mi nič bližšie povedať len, že to budeme musieť prediskutovať osobne. Myslel som si, že ide o preklad nejakej knihy a dostavil sa na stretnutie. Hodinu mi kreslil na papier rôzne grafy a dokazoval mi, aká je spoločnosť, pre ktorú teraz pracuje, úspešná, ešte pred tým ako prejde k samotným poistkám. Snažil som sa mu vysvetliť, že už poistený som, no nepustil ma k slovu.
Heľpa life
Jedna z firiem, ktorých dealeri majú bežných smrteľníkov za hlupákov. V ich očiach je zákazník len obeťou ich prefíkaných trikov, ako im predať kontroverzné produkty. Ich stratégia je taká prepracovaná, že keď bolo v móde, že ich dealeri nosili na chlopni saka visačku „Schudol som, spýtaj sa ma ako.“, tak s pokojným svedomím mohla druhá polovica národa nosiť podobnú s nápisom „Naletel som dealerovi Heľpaleifu. Nepýtaj sa ako.“.
Prvú skúsenosť s touto firmou som získal pred veľa rokmi. V novinách bol inzerát, že sa hľadá skladník a ponúkali plat 30.000. Nešlo mi to do hlavy, aký skladník môže tak veľa zarábať a zavolal som na to číslo. Nič bližšie som sa však nedozvedel, len to, že sa môžem zúčastniť prijímacieho pohovoru. V ten deň som mal voľno a zvedavosť mi nedala, aby som sa tam nepodíval. Okrem mňa tam boli ďalší 4 ľudia a poctivo si zakresľovali do zošitou grafy a písali percentá ziskov tejto firmy. No o tom (kvôli čomu som prišiel), aký to je sklad a aké potraviny sa v ňom skladujú a ako sa tá firma volá, nepadlo ani slovo. Školiteľ sa ma spýtal, prečo si nezapisujem a ja som mu odpovedal, že nemusím, lebo mám dobrú pamäť a zopakoval som mu jeho poslednú vetu. Spýtal som sa ho na názov jeho firmy, prebodol ma pohľadom a znova diktoval ostatným nejaké ukazovatele príjmu. Po čase sa ma znovu spýtal, prečo si nezapisujem a ja som mu znova zopakoval jeho poslednú vetu a povedal mu, nech mi odpovie len jedným slovom, či sa jeho firma volá Heľpalife. Na moju nehoráznu otázku dostal zúrivý výraz tváre a prudkým hlasom na mňa zakričal, aby som okamžite opustil miestnosť. Takže stále neviem (odpoveď som nedostal), či to bol Heľpalife alebo nie. No zrejme áno. Však ktorá iná firma by sa hanbila za vlastný názov.
Druhé stretnutie bolo neplánované. Mal som zákazku v jednom hoteli a v ňom mali manažéri tejto firmy stretnutie. Takto som sa ho tiež nechtiac zúčastnil. Bola tam výborná zábava. Fungovalo to tak, že každý manažér vstal a rozprával ostatným, akých hlúpych má zákazníkov. Nič na tom by nebolo také zaujímavé, keby sa nesmiali aj na tom, že niekto ich preparát vôbec kúpil. Príklad: „A ten Novák, keď sa mu fľaštička minula, tak si prišiel kúpiť novú!“ a celá hala sa smiala na tomto dobrom vtipe. Alebo si rozprávali v jednotlivých slovenských nárečiach propagačné informácie k svojim produktom. Výborná zábava ľudí, ktorí sami neveria tomu, čo predávajú a vedome sa zúčastňujú zavádzania.
Tretie stretnutie bolo len pre týždňom a bolo aj podnetom k napísaniu tohto článku. Prišiel za mnou asi 30 ročný dealer (čo som však predtým nevedel) a spýtal sa ma, ako často mám stolicu. Povedal som mu, že raz za deň a prečo to chce vedieť. Odpovedal mi, že či som si vedomý toho, že som vážny adept na rakovinu hrubého čreva. Poslal som ho do kelu, no mladý muž sa nevzdával a vzhľadom na môj vek mi začal núkať produkty na srdcovo-cievne ochorenia. Ukázal mi potvrdenie od doktorky, v ktorom sa písalo, že po užívali Heľpa life mu boli vysadené všetky lieky, lebo zmizli aj príznaky ochorení. Srdečne som chlapca poľutoval, lebo na svoj mladý vek má (mal) skutočne závažné choroby. Rázne som ho však upozornil na to, že ak by sa aj u mňa nejaké ochorenie vyskytlo, určite navštívim lekára - špecialistu a nie som ochotný vrážať peniaze do doplnkov výživy, keď je moja výživa v poriadku. Ku koncu vytiahol na mňa tromf a oznámil mi, že s jeho firmou spolupracuje aj prvý nositeľ Nobelovej ceny za výživu. Prestal, až keď som mu pohrozil, že stretnutie ukončím ak nezmení tému.
Zdravá výživa
Ďalší príklad netaktnosti som zažil v predajni zdravej výživy. Obzeral som si japonské slivky a stáli len 5 korún. Spýtal som sa predavačky ako chutia a odpovedala mi, že sú naložené v octe a že to len jedna slivka stojí 5 korún. Rozmyslel som si to a prešla ma na ne chuť. (Musel by som kúpiť celé balenie a octové slivky ozaj nemusím.) Predavačka ma však začala presviedčať, že sú veľmi zdravé na cukrovku. Vravím jej, že cukrovku nemám. Potom mi ona odvetí, že pomáhajú aj na choré srdce. Takisto jej hovorím, že aj srdce mám v poriadku a nie som si vedomý žiadnej choroby.
Predavačka viditeľne zaskočená zdravým človekom len odvetila: - Len si nemyslite, že tomu tak bude navždy.
(Tiež som jej mal chuť povedať, že predavačka zdravej výživy so značným stupňom obezity pôsobí asi tak presvedčivo ako Mečiar v Corsičke, no nemal som to srdce, lebo som za jej slovami cítil závisť.)
Príkladov by bolo viac
Z každej strany útočí na nás reklama a núkajú nám samé zázračné lieky na chudnutie a výživové doplnky. Snáď nie je problém, ktorý by sa nedal týmito preparátmi vyriešiť. Padajú vám vlasy? Hneď je tu vodička po sprchovaní a vlasy vám nielen že narastú, ale aj zhustnú a stratia sa šediny. Možno si ňou vyplachovať aj ústa - narastú vypadané zuby.
Máte malé prsia? Stačí ich natrieť krémom. Aj na iné problémové telesné partie existujú krémy.
No nenechajte sa oklamať, celá história ľudovej medicíny a doplnkov výživy je takýchto zázračných preparátov plná a všetky boli zaručene účinné.
Svojho času sa mi dostala do rúk knižka z roku 1951 od jedného sovietskeho autora. Písal v nej, ako bude vyzerať svet v budúcnosti a svoje avizované prelomy vo svete vedy a techniky aj konkrétne načasoval. Podľa jeho predpovede sme sa už v súčasnosti mali voziť v lietajúcich tanieroch na dovolenku na mesiac a mali sme bývať v domoch z polystyrénu (to sa mu čiastočne splnilo, polystyrénom sa zatepľujú paneláky). No najzaujímavejšia predpoveď sa týkala nesmrteľnosti. Skutočne, sovietsky vedci z prelomu minulého storočia naozaj verili, že sa podarí vyriešiť problém zomierania do 50 rokov a bude existovať liek na nesmrteľnosť.
Avizovaná budúcnosť je už tu a priemysel doplnkov výživy a kozmetiky neponúka nič nové, len bylinárstvo alebo dokonca šarlatánstvo, tak podobné tomu, aké tu bolo už pred 100 alebo 500 rokmi. Tieto firmy bohatnú a my kupujeme a kupovať budeme, lebo sa bojíme starnutia. Bojíme sa bolesti. Bojíme sa smrti a umierania.
No je otázne, do akej miery sa nám podarí oklamať prírodu.
