Ako malý chlapec som trávil veľa času u starých rodičov na dedine. Boli to vzácni ľudia, ktorých som nadovšetko miloval. Starý otec chodil aj ako dôchodca na brigády a nemal to ľahké. Stará mama bola totiž nevládna, mala chorobu vysychania kostnej drene a bola pripútaná na lôžko. Ani si teraz neviem predstaviť ako to všetko stíhal. Musel totiž sám variť, prať, upratovať a ešte sa starať sa o starú mamu (bolo ju treba kŕmiť lyžičkou, bola veľmi slabá). Bol medzi nimi veľmi nežný vzťah. Napriek tomu všetkému som nemal pocit, že by ma zanedbávali. Keď starý otec nemal čas, tak som bol pri posteli mojej starej mamy a najšťastnejší som bol, keď mi rozprávala. Bola veľmi milá a láskavá. Bol som však veľmi mladý, keď zomreli. Keď od nás odišla stará mama mal som 7 rokov a keď zomrel starý otec, bol som 9 ročný. Píšem to preto, že príbeh, ktorý opíšem som zažil asi ako 6 ročný.
Raz večer, keď starý otec odišiel na pivo si ma stará mama zavolala k posteli a dala mi 20 korún, aby som si za ne kúpil cukríky. Nechcel som ich zobrať, ale stará mama mi povedala, že vypadli starkému zo saka na jej posteľ a on na to určite nepríde. Tiež mi povedala, že mu to nemám hovoriť.
Asi po hodine mi starká hovorí, že už je ten starký na tom pive nejako dlho a či by som sa nešiel za ním pozrieť a nezavolal ho domov.
Krčma bola len pár metrov od ich domu a ja som rád túto úlohu splnil. Ako každé dieťa som sa tešil, že budem môcť nahliadnuť do sveta dospelých a veľmi som bol zvedavý čo v tej krčme uvidím. Moje predstavy v tej dobe boli skutočne fantastické. Čo môže v tej budove asi byť, že do nej všetci chlapi v dedine chodia a deti nesmú? A pretože ma nič nenapadalo, o to väčšia bola moja zvedavosť.
Moje sklamanie bolo veľké. Bola to len špinavá, smradľavá a zadymená miestnosť plná hlučných ľudí. Chlapi mali pred sebou pivá a všetci sa mi prihovárali, kým ja som očami hľadal starého otca.
No bol to on, čo ma zbadal ako prvý a hneď ma začal predstavovať svojím kamarátom. Mal v pohári ešte trochu piva a tak, kým som na neho čakal kým dopije, mi hovorí, či si nechcem kúpiť nejaké cukríky. Chcel mi dať nejaké drobné a ja som vtedy zabudol na sľub, čo som dal starej mame. Povedal som mu, že peniaze nechcem, lebo mám a kúpil som si tie cukríky za vlastné.
Cestou z krčmy sa starý otec pýtal, odkiaľ som vzal peniaze. Ja som už vedel, že som spravil chybu a odpovedal som mu, že mu to nemôžem povedať. Veľmi som nechcel porušiť sľub. Starý otec chcel, aby som sa priznal, že som ich ukradol. Veľmi ma bolelo, že ma podozrieval z krádeže. Ja som mu povedal, že to som ich neukradol, ale že je to tajomstvo a to mu nemôžem prezradiť.
Dopadlo to dobre. Oni sami sa v izbe medzi sebou rozprávali a keď si ma zavolali, tak ma starký pohladkal a ospravedlnil sa mi. Starká sa len usmievala a ja som vtedy v mojom detskom mozočku pochopil, že starká to tajomstvo porušila a nikto sa na nikoho nehnevá. Ako som bol vtedy malý, vedel som, že len ona mala právo to tajomstvo porušiť a bol som rád, že som to nebol ja. Veľmi som si vtedy vytrpel a ani dobrý pocit, že som obstál v skúške mi nevynahradil tú bolesť. Bola to skúška, v ktorej som obstál.
Tým, ktorí sa pri tomto príbehu rozcítili sa ospravedlňujem, ale je pravdivý a napísal som ho, lebo ho chcem použiť ako prirovnanie k niečomu, čo chcem teraz opísať.
Skúška
Veriaci ale aj neveriaci majú stále pocit, že sú v živote vystavení skúškam. Je to pochopiteľné. Život nie je prechádzka ružovou záhradou. Rozdiel je len v tom ako sa k tomu staviame a človek ľahko prepadne pocitu, že za tým stojí nejaká vyššia sila, ktorá ich osud riadi. Predsa len existuje malá skupinka ľudí, ktorí vo svojích životných skúškach nehľadajú ruku božiu - ateisti.
Pripusťme si však jednu možnosť. Nech veriaci a neveriaci pripustia, že ateisti sa mýlia a boh naozaj existuje. Je to len teoretická úvaha a nikto nechce nikoho obracať.
Sú tí, čo neveria v nejakú vyššiu moc budú naveky zatratení a budú trpieť po smrti vo večných mukách?
(Nech mi ateisti odpustia, že používam kresťanskú logiku, ide čisto o teoretickú úvahu.)
Prvý hriech
Eva a Adam si odhryzli zo zakázaného plodu poznania a začali rozlišovať medzi dobrom a zlom. Vzniklo niečo ako slobodná vôľa. Človek mal na výber medzi tým, čo pokladá za dobré a tým čo pokladá za zlé. A tak tomu ostalo až do dnešných dní. Vzniklo niečo ako osobná morálka.
Boh ľudí skúša
O tom by mohol rozprávať Lót, ktorému dal boh najťažšiu skúšku. Nielen, že svoje nepoškvrnené dcéry musel vydať napospas sexuchtivého davu, aby tak ochránil božích poslov-anjelov pred sexuálnym zneužitím, ale aj prišiel o milovanú ženu, ktorá sa premenila v soľný stĺp, lebo neposlúchla boží príkaz a obzrela sa. Tento príbeh hovorí o tom, že na ľudí v živote čakajú skutočne neľudské skúšky. Hovorí ale aj o tom, že nad osobným morálnym rozhodnutím stojí vyššie, i keď amorálne rozhodnutie božie.
Mala v tej chvíli zvíťaziť osobná morálka Lóta a mal ochrániť svoje dcéry a ženu pred krutým osudom a vydať napospas božích poslov? A ak to boli naozaj anjeli boží, ako to, že sa nedokázali ochrániť sami? Tieto úvahy sú ale pre veriaceho bezpredmetné, lebo jemu stačí iba jedno zistenie. Že sa Lótove počínanie bohu páčilo.
Božia morálka a ľudské rozlišovanie medzi dobrom a zlom nie sú to isté
A čo keď dal boh ľuďom tú najťažšiu skúšku aká len môže existovať. Čo ak dal boh ľuďom bibliu ako nástroj k nemorálnosti a len tí, čo dokážu túto skúšku prehliadnuť sú hodní jeho kráľovstva?
Najkrajšia kniha na svete
Každý presvedčený ateista bibliu číta. A má aj dôvod. Je to kniha kníh. Najväčšie literárne dedičstvo aké nám história zachovala. Ja osobne milujem boha ako najväčšiu literárnu postavu v dejinách. Celá biblia rozpráva o človeku-bohu a o láske. Rozpráva o nenávisti a o tom ako majú láska a nenávisť k sebe blízko.
Možno je to aj naopak
Možno tí, čo vedia rozlíšiť dobré od zlého sú hodní kráľovstva božieho. Možno tí, čo vedia rozlíšiť dobré od zlého sú hodní božieho milosrdenstva a obstoja v jeho skúške. A je jedno či je to veriaci a ateista. Však k čomu by bola slobodná vôľa, ak by sme si nemohli vybrať medzi predstavou, či boh existuje alebo nie?
(Poznámka: Článok je len fikcia a autor neverí v existenciu boha.)
