Slovenská delegácia v nebi (1. časť)

(Škandalózny príbeh z budúcnosti.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Píše sa rok 2010. Nad Slovenskom sa vznáša vládny Antonov. Zo služobnej cesty z Ruska sa vracia slovenská parlamentná a mimoparlamentná delegácia. Rokovania s ruským prezidentom Putinom o ďalšej nenávratnej ruskej pôžičke pre Slovensko dopadli neúspešne a tak sa netreba čudovať, že na palube panuje pochmúrna nálada. Situáciu sa snaží trochu rozveseliť šéf slovenských národniarov Víťazoslav Slopta a otvára fľašu šampanského na počesť vstúpenia lietadla do vzdušného priestoru Slovenska. Prednáša prípitok:

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Na krásu a malebnosť slovenského vzdušného priestoru. Na dobrý a roduverný slovenský vzduch. Na náš vzduch, ktorý si nedáme a nie na cudzí, ktorý nechceme., - A pokračuje známym, populárnym popevkom: -... Slovenskó, Slo-ven-skó.

 Známy askéta, abstinent a poslanec za kresťanských demokratov – František Miloško sa len pokorne prežehná a zakričí cez celú palubu lietadla na pripitého Víťazoslava:

- Nepreháňaš to trochu!? Ešte si nedopil šampanské, ktoré si otvoril na počesť „dobrého slovanského ducha, čo v východu fúka“, keď sme leteli nad Černobyľom. Keby sme leteli nad Áziou tak pripiješ aj na zdravie Mao-Ce-tunga!

Skryť Vypnúť reklamu

 Šéfovi národniarov sa zaleskli očká trochu viac, zdvihol pohár a zanôtil na celú palubu:

- Kóreá, Kó-re-á... Hola - hola – hou! Tam by nám požičali! My sprostí, tam sme mali letieť! Ištenem!

Zatiaľ čo zavládla na palube veselšia nálada, tak sa v pilotnej kabíne bavia medzi sebou dva ľudské faktory. Hlavný ľudský faktor nazývaný tiež ako kapitán a vedľajší ľudský faktor známy tiež ako pomocný pilot. Hlavný ľudský faktor sa prihovorí vedľajšiemu:

- Stále mám pocit, akoby sme na niečo zabudli.

- V tomto blázinci si ani nespomenieš. Nemám zavrieť dvere od kajuty, aby sa Ti lepšie spomínalo a nerušil ťa hluk z paluby?

Skryť Vypnúť reklamu

 Hlavný ľudský faktor sa zamračí a nevraživo pozrie na svojho hlúpeho a neskúseného spoločníka:

- To tak ešte. Nepamätáš sa čo sa stalo, keď sme sa vracali z Albánska?

- Myslíš, ako sme boli žiadať o pôžičku a nič nám nedali?

Hlavný ľudský faktor len neveriacky krúti hlavou nad naivitou svojho mladšieho kolegu:

- Nie. A už chápem, prečo ešte dlho potrvá, kým budeš robiť kapitána. Myslím na to, ako boli vtedy dvere do pilotnej kabíny počas celého letu zatvorené a nikto nám nenalial. Hádam len nechceš, aby sa táto katastrofická situácia zopakovala?

Tvár vedľajšieho ľudského faktora sa rozjasnila, ťukol do čela a povedal pamätnú vetu, ktorú ešte v histórii leteckej dopravy dovtedy žiadna čierna skrinka nezaznamenala:

Skryť Vypnúť reklamu

- No jasné! Sranda! Smäd nikdy nevyhrá!

Oba ľudské faktory sa v náhlom návale spolupatričnosti objali za plecia zanôtili starý slovenský šansón:

- Čo sa nám môže stať, keď vrchol Tatry v diaľke víta nás ...., no pri pohľade do diaľav ich napadla hneď iná, tiež nemenej slávna slovenská pieseň: „Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú....“

Na palube sa medzitým rozvírila vášnivá debata o registrovanom partnerstve

 Značne pripitý Víťazoslav Slopta sa rozčuľuje na plné hrdlo:

- Len si predstavte ten hnus! Však je to strašné... Fuj! Len si predstavte ako si to robia tí homosexuáli do análu...

Ostatní spolucestujúci sa tvária nezúčastnene, mlčia, hľadia do neurčita a usmievajú sa, akoby Sloptove slová ani nevnímali. Len Martine Zuzákovej a Františkovi Miloškovi zaiskrí v očiach šibalská iskrička. Jediný kto sa neusmieva je hlavný šéf slovenskej delegácie, slovutný predseda vlády, Róbert Filco. Tvár ma zachmúrenú, sklonenú, akoby mala každú chvíľu klesnúť na jeho mužné, vodcovské prsia. Len slabé mrmlanie, ba takmer šepot dáva znať, že ho nezmáha spánok, ale starosti:

- Nedali bratia, nedali... A pritom takí boháči.... Sibír majú, ropu, plyn..., vzdychne si, zasnený zrak uprie k nebesiam a pokračuje -....zlato a diamanty... Nespravodlivo je tento svet zariadený... A či tej slovači len naveky prislúcha, kamenitú a neúrodnú pôdu hubou ryť? 

Jediný, kto si všimol vodcovu pochmúrnu náladu a počul jeho smutné slová bol člen mimoparlamentnej časti delegácie, vodca robotníkov - Kelňa Lipták. Práve keď sa začala na Robkovej tvári zjavovať prvá slzička, uľútostilo sa ľavicovému bratovi brata, privinul sa mu na rameno a predniesol slová útechy:

- Neboj sa Robko. Dobre bude. Vezmeme kelňu, maltu a postavíme si vlastnú Sibír a lepšiu ako je tá ruská. Našu robotnícku Sibír, kde sa Indulóna nie raz za rok, ba ani za mesiac, ale každý týždeň fasovať bude a každý robotník prácu mať bude...

- A do análu! A navzájom! , pokračuje Víťazoslav a zrak mu padne na veľkého vodcu v Kelňovom náručí., „...A bozkávajú sa, obchytkávajú a túlia sa k sebe! Preboha, v akej vláde som sa to ocitol! Zlatý Duraj... zlatý Vojto Bugár... ištenem bratia maďarskí. Prečo tu nie ste a nami, nech vás vystískam... Prečo len z Moskvy cestujete stopom či vlakom a nevzali sme vás s nami do lietadla....

- Čo nepamätáš! Sám si ich vykopal z letiska, keď chceli s nami letieť., pripomenula mu pomedzi zuby, ako vždy múdra a sarkastická Martina Zuzáková a pokračovala v maľovaní svojich zvodných pier.

Tu sa ozve na celé lietadlo ohromný a nahnevaný vodcov výkrik:

- Martina! Ty mlč! Aj tak je to Tvoja vina, že nám nedali pôžičku. Keby si neovalila Putina kabelkou po hlave, počas bozkávacieho ceremoniálu, mohli sme byť úspešní...

- A kto mal vedieť, že sa už v Rusku nebozkáva na pery ale na brucho?, bráni sa Martina, „- a nakoniec, ja som sa zachovala statočne. Ja sama som si to odtrpela. Ovalila som ho, až keď začal bozkávať brucho Bugárovi a rukou si ho pridržiaval za zadok, aby mu neutiekol.

- Je to proti prírode.. – prudérne precedí pomedzi zuby čestný predseda kresťanských demokratov Ján Čiernaputňa, a leští si na hlave vreckovkou plešinu, akoby čakal, že sa mu nad ňou každú chvíľu zjaví svätožiara.

- Tak, tak..., vzdychne si spokojne Jankov stranícky brat František Miloško, „- Čo na tom, že bez úveru, hlavne že sa vraciame domov a všetci čistí a nepoškvrnení...Teda až na Bugára.“

Róbert Filco sa len uškrnie, hodí pohŕdavým pohľadom na Miloška a cez prísne zovreté pery, skrivené do tajomného úsmevu si pošeptá sám pre seba: - „Somár.“

/V ďalších častiach príbehu sa dozvieme, ako sa vyvíjala debata o registrovanom partnerstve, ale hlavne to, ako malo nevinné napudrovanie nosu Martiny Zuzákovej ďalekosiahly dopad na chod slovenských dejín. A samozrejme aj to najhlavnejšie (najpohlavnejšie), ako sa stala jedna známa politická osobnosť mučeníkom, svätcom a patrónom homosexuálov./

Ivan Bella

Ivan Bella

Bloger 
  • Počet článkov:  132
  •  | 
  • Páči sa:  0x

SZČO Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu