(V predchádzajúcej časti sme sa rozlúčili s osádkou lietadla práve vo chvíli nečakanej turbulencie, pravdepodobne zapríčinenej veľkou túžbou Martiny Zuzákovej po napudrovaní svojho červeného nosa. Potvrdí sa v tejto časti výrok Janka Čiernaputňu „Za všetkým zlom hľadaj ženu.“, alebo sa stane zázrak a dokáže sa vcítiť do ženskej kože?)
Na sedadle sa prebudí z tvrdého spánku exminister zdravotníctva a minister tieňovej vlády Králik. Krátko sa pozrie cez okienko lietadla a jeho bledá tvár dáva tušiť jeho smrteľné zdesenie. „Nie, toto nie je možné.“, pomyslí si v duchu a ešte raz si pretrie oči a pre istotu sa štípe do ruky. Nie, nesníva sa mu. Je to scéna ako z hororového filmu. Lietadlo visí vo vzduchu a nehýbe sa. Žiadny hluk motorov a aj spolucestujúci, inokedy veľmi hluční, nevydajú zrazu zo seba ani hlások a takmer sa nehýbu. Aj na ich tvárach sa značí zdesenie, no v pamäti mu utkvie najmä tvár Janka Čiernaputňu s doširoka otvorenými ústami a očami, takmer vyliezajúcimi z jamiek. „Nie, na všetko musí predsa existovať rozumné vysvetlenie.“, utešuje sa, keď sa z reproduktorov ozve najskôr praskanie a potom tichý, podnapitý hlas hlavného pilota.
- Vážení cestujúci. Zachovajte pokoj. Nič zvláštneho sa nedeje. Stali sme sa len svedkami bežného úkazu, zvaného turbulencia. Pod nami sa práve nachádza Tatranský Kriváň, národný vrch Slovákov. Sme vo výške asi 2494 metrov nad hladinou mora. Nie žeby nám tak presne fungoval výškomer, ten je dočasne nefunkčný, teda zabudli sme ho zapnúť, ale mám zo sebou turistického sprievodcu a tam je to napísane. Ak ste sa pozreli von okienkom, iste ste si všimli, že sa nehýbeme. Zachovajte pokoj. Stroskotali sme. Dobrou správou je, že šťastnou zhodou okolností, presnejšie vplyvom silného protivetra a turbulencie sme dosadli kolmo na Kriváň. Zlou správou ale je, že stále ešte na Kriváni nie sme. Pravdepodobne balansujeme na bleskozvode slovenského dvojkríža, ktorý tu nechala postaviť Slovenská národná strana na počesť 1. výročia vyhlásenia slovenskej samostatnosti. Je to zhoda neuveriteľných náhod a vyzývam vás, aby ste sa nehýbali a zotrvali na svojich miestach. Určite sa nájde nejaké riešenie na našu záchranu. Keby ste náhodou na niečo prišli sami alebo prišla nejaká iná záchrana, zobuďte ma. Zatiaľ sa s vami lúčim a opakujem. Nehýbte sa a nepremiestňujte. Zabránite tým tragédii. Váš kapitán.
Cestujúci v lietadle si vymenili medzi sebou pohľady plné hrôzy a ako prvý sa spamätal exminister Králik:
- Myslím, že to s tou rovnováhou je nemožné. Aj keď nie som matematik, viem že ten vrchol kríža musí mať v lietadle nejakú oporu, inak by sme sa už dávno zrútili.
Vodca vlády prikyvuje s vážnou tvárou a uvedomuje si, že by v tejto vážnej situácii nemal byť ticho. Obráti sa na ostatných a vraví:
- To s tým balansom je pravda. To všetko sa dá ale vypočítať. Nájde sa tu na palube nejaký matematik alebo aspoň fyzik, čo by nám podaril aké zoskupenie máme vytvoriť, kým príde záchrana?
Cestujúci sa pozerajú po sebe a mlčia. Vodca hľadí na nich a ešte raz sa netrpezlivo spýta:
- To naozaj nie je medzi nami nejaký odborník? Pomohol by aj ekonóm, stačí ak bude vedieť počítať.
Ako prvý sa prihlásil Kelňa Lipták.
- Prosím, prosím, ja som stavebník.
- Kelňa čuš! Myslíš tu králikáreň čo si postavil pred trinástimi rokmi žene a keď padla prvá rosa tak sa zosypala pod jej váhou?, vraví mu vyčítavo Martina Zuzáková.
- Bola to kalamita, kalamita. Hovorili v správach., bráni sa Kelňa.
- Som lekár., prihlási sa ako druhý exminister Králik, - a myslím si, že by sme mali nájsť oporu, ktorá drží lietadlo v rovnováhe a tým aj zistili možnosti nášho úniku.
- Ja! Ja som tá opora!, povie Janko Černaputňa a až teraz si všetci ostatní všimnú jeho útrpný výraz tváre a vypleštené oči. Pokračuje vo výklade a na jeho červenej tvári je vidieť hanblivý, takmer chlapčenský úsmev: - Vrchol dvojkríža prerazil plášť lietadla a nachádza sa priamo podo mnou a akoby som to povedal, nielen podo mnou...Sedím na ňom, a pomerne hlboko.
- Ach Janko, som úprimne dojatá. Ty si tou oporou. V Tvojich rukách sa nachádza jemná rovnováha politických špičiek tejto krajiny a tým nepriamo máš v rukách aj osud a budúcnosť celého Slovenska. Vydrž Janko, vydrž, drž!, vraví smerom k Jankovi v náhlom citom rozpoložení Martina.
- Som lekár a neviem veru, či si to nazvala správne. Áno, osud Slovenska a budúcnosť tejto krajiny je v hre, ale nemá ju v rukách, má ju....
Náhle preruší exministra Králika dojatý Slopta a vraví slávnostne:
- Janko, tvoj hrdinský čin bude zlatými písmenami zapísaný v historickom anály tejto krajiny.
- Áno, áno., pokračuje exminister Králik. Má ju v anály. To je ten správny odborný výraz.
Mikuláš Šetrinda zdvihne ruku a žiada o slovo:
- Oporu v tejto, pre Slovensko tak chúlostivej situácii, by sme už mali. Stačí už len vyskákať z lietadla. Nikomu sa predsa nemôže nič stať. Pod nami je len sneh.
Šetrindovu úvahu však prerušilo hlasné zakašlania Vladimíra Makrelu:
- Pomaly, len pomaly. Z legislatívneho hľadiska to nie je také jednoduché. Na jednej strane tu máme síce hrdinu, ktorý má v anály nielen celú politickú špičku tejto krajiny a tým celé Slovensko ale máme tu aj nového vodcu. Skromného síce, no veríme že aj múdreho vo svojich rozhodnutiach. Nech ten určí ktorým smerom ísť, aby sme sa zachránili a pritom sa nenarúšala tá rovnováha, ktorá nielen nášmu hrdinovi ale aj nám pomáha prežiť.
Zraky všetkých prítomných sa upreli na vodcu Róberta Filca a zborovo na neho skríkli:
- Kam utekať?! Ktorým smerom?! Doprava či doľava?
Vodca však múdrym, pomalým a tichým hlasom prehovoril:
- Myslím si, že najlepšia by bola tretia cesta. Postavme sa všetci na stranu stredu.
- To už tu bolo! To nás nespasí!, kričí na neho Zuzáková. Ja sa musím zachrániť a to rýchlo. Veľmi sa totiž ponáhľam domov. Treba mi upratovať.
Tu sa však postaví exminister Králik a celou váhou svojej mohutnej osoby povie:
- Nie je to až taká hlúposť. Som lekár a mali by sme k Jankovi Čiernaputňovi pristupovať z odborného hľadiska. Najskôr by sme sa mali skutočne postaviť všetci do stredu, vytvoriť okolo neho kruh a byť mu aspoň morálne nápomocní. Tým by sa jeho stav stabilizoval. Upevnila by sa tým politická rovnováha na tejto palube, posilnila a postupne by sme sa zachraňovali. Viete ja som lekár a ani najväčší odborníci nevedia akej záťaže sú svaly v tejto časti tela schopné. A navyše, ak nie je človek trénovaný.
Nakoľko Králikove rozhodnutie nebolo v rozpore s vodcovým a ani s platnou legislatívou, posúvali sa všetci prítomní pomalým krokom do stredu lietadla, ku kreslu na ktorom sedel napichnutý národný hrdina. Postavili sa do kruhu okolo neho a dohodli sa, že aj počas morálneho podporovania budú jednotlivo podávať návrhy na svoju záchranu a tým záchranu celého Slovenska.
/Ako to dopadne? Bude mať Janko Čiernaputňa tú výdrž a zachráni Slovensko, alebo zapracuje slávnostný boršč, čo sa podával na moskovskej recepcii na počesť blahoslavenej Nadeždy, patrónky Ruska, pobaltských štátov a severného Osetska a prdne to s nimi? Dozviete sa v budúcej časti príbehu./
