Zvláštne dieťa

Keď mal Jurko 5 rokov spustil sa veľký dážď. Jurko sa hral na plytkom mieste pri potoku. Tečúcu vodu odvádzal do malých priehlbiniek, zbieral ju v nich a toto konal len svojim pohľadom. Potom hnietol mäkkú hlinu a sformoval z nej dvanásť vrabcov. Bol ale sabat. Boli pritom aj iní chlapci, ktoré sa s ním hrali. / Keď jeden žid videl, čo Jurko počas sabatu robí, išiel hneď za Jurkovým otcom, a vraví mu: "Tvoj syn sa hrá na potoku. Vymodeloval dvanásť vrabcov. Tým znesvätil sabat." Jurkov otec sa ponáhľal na údajné miesto, videl, čo Jurko urobil a kričí: "Prečo robíš zakázané veci cez sabat?" Však Jurko zatlieskal rukami zakričal na vrabce: "Rýchlo, odleťte preč." Potom roztvorili vrabce svoje krídla a uleteli s hlasným štebotom. / Keď to židia uvideli, veľmi sa divili. Šli za rabínmi a rozprávali im, čo videli Jurka spraviť.

Raz sa hral syn spisovateľa Goldsteina spolu s Jurkom pri potoku. Ten zobral vŕbový prútik a nechal odtiecť vodu z malého jazierka, ktoré Jurko založil. / Keď to Jurko videl, rozzúril sa a kričí na neho: "Ty si obyčajná beštia, čo zlé ti urobili jazierka a voda? Nech vyschneš ako strom, bez listov, bez koreňov, bez plodov!" / Sotva to Jurko povedal, tu vyschol chlapec úplne. Potom išiel Jurko jednoducho domov. Však rodičia chlapca si prišli pre vyschnuté dieťa a plakali, však on bol predsa ešte taký malý. Priniesli ho k Jurkovmu otcovi a vyčítali mu: "Nože sa pozri, akéže veci stvára tvoj syn!"

Keď raz Jurko šiel zase cez dedinu, vrazil mu do pleca jeden rozbehnutý chlapec. Jurko sa rozzúril a povedal: "Nech už nekráčaš touto cestou!" Okamžite chlapec odpadol a bol na mieste mŕtvy. Niektorí ľudia, ktorí sa tomu prizerali, divili sa: "Odkiaľ len že prichádza toto dieťa? Každé z jeho slov sa stáva okamžite skutočnosťou!" / A rodičia mŕtveho chlapca bežali za Jurkovým otcom, napomínali ho a povedali: "S takým jedným deckom nemôžeš bývať u nás v dedine. Radšej ho nauč pokore a nie kliať. Lebo on vraždí naše deti!"

Tu si zavolal Jurkov otec svojho syna k sebe a prísne ho napomenul: "Prečo to robíš? Ľudia musia trpieť a potom nás nenávidia a prenasledujú nás." Jurko odpovedal: "Viem, že toto nie sú tvoje slová. Napriek tomu radšej nič nepoviem, pretože si to ty. Nech ale ľudia neuniknú svojmu trestu!" Sotva toto povedal, oslepli ľudia, čo ho obžalovali. / A všetci, ktorí to videli dostali veľký strach, a rozšírila sa bezradnosť. A hovorili o Jurkovi: "Každé slovo, ktoré povie, či už dobré alebo zlé, sa stáva okamžite skutočnosťou a zázrakom." Keď Jurkov otec znova raz uvidel, že Jurko robí niečo také, postavil sa a vyťahal ho za uši. / Však malý Jurko sa rozzúril a povedal mu: "Tak už toho bolo dosť, že hľadáš a nenachádzaš. Tvoje konanie nemá žiadny zmysel. To nebolo od teba múdre. Však vieš, že patrím k tebe. Nerob ma smutným."