95 rokov Slovenského rozhlasu a moje 3 roky s ním

Písmo: A- | A+

Rozhlas je ako médium absolútny fenomén. S našim Slovenským rozhlasom ma spájajú už tri roky intenzívneho, aktívneho počúvania a krásnych momentov v jeho spoločnosti, z ktorej sa stali, mimo iného aj dennodenné rituály.

Slovenský rozhlas tento rok oslavuje svoje 95. výročie začiatku vysielania. Prešiel si mnohými, neraz náročnými spoločenskými obdobiami a prirodzeným vývojom. Pri rozhlasových prijímačoch však bolo vždy nastražené ucho poslucháča, ktoré čakalo na tie najčerstvejšie správy, dianie zo sveta či svoju obľúbenú rozhlasovú reláciu. Rozhlas si svoje čaro drží aj po rokoch a svojou atmosférou, intimitou a romantikou si opantal aj mňa. Pred vyše tromi rokmi a s krátkym či dlhším odstupom času to považujem za osudové stretnutie. 

Začiatok aktívneho počúvania Slovenského rozhlasu a rádia ako takého je viac než prozaický. Bodom a absolútnym začiatkom tejto spoločnej púte s rozhlasom sa stal december 2018, kedy som sa dostal do domu a priestoru, ktorý toho síce svojim vybavením neponúkal veľa, ale okrem tej najnutnejšej výbavy domácich spotrebičov však ponúkal rádiovú vežu s viacerými možnosťami jej fungovania. Tá ešte síce pár mesiacov po začiatku obývania tohto priestoru slúžila viac ako prehrávač USB kľúča, ktorý z nej trčal s mojim vlastným hudobným výberom, stále viac a viac sa však do popredia dostávalo rozhlasové vysielanie. Už vtedy boli moje hudobné nároky jasne zadefinované a tak prvé objavovanie rozhlasových staníc skončilo na frekvencii 104,3 MHz. Rádio_FM, tretí vysielací okruh Slovenského rozhlasu svietil na displeji rádiovej veže po drvivú väčšinu času. Keď sa hovorí o láske na prvý pohľad, v súvislosti s hudbou či rádiom možno hovoriť o láske na prvé počutie. Spätne pátrajúc v archíve môjho telefónu, prvé počúvanie tejto rozhlasovej stanice som zachytil na krátkom videu zo Silvestrovského večera 2018/19. Potvrdenie relevantnosti tejto rozhlasovej frekvencie nastalo v momente, keď som z jej éteru po prvý raz počul Deža Ursinyho. To, milí čitatelia, svedčí za všetko.

Spoznávanie sa so Slovenským rozhlasom, ktorý pre mňa od samého začiatku nastolil jasný etalón kvalitného obsahu a vysielania prebiehalo postupne. Pribudli ďalšie dve frekvencie, medzi ktorými som prechádzal a doteraz prechádzam vždy podľa nálady, vysielaných relácií alebo celkom cielene. Pri frekvencii 94,2 MHz mi na displeji zasvietil názov Rádia Devín a o dve číslice nižšie (92,2 MHz) Rádio Slovensko. Teda tak, ako prebiehalo spoznávanie samotných frekvencií a vysielacích okruhov Slovenského rozhlasu, spoznával som aj ich výnimočný obsah, ktorý v sebe v tom čase pre mňa ukrývali. Z obľúbených, pravidelne vysielaných relácií sa pre mňa stali takpovediac rituály či ako som ich nazval, sviatky pri rádiu.

104,3 MHz = Rádio_FM (Foto: Samuel Ivančák)
104,3 MHz = Rádio_FM (Foto: Samuel Ivančák) 

Rozhlasové vysielanie a jeho aktívne počúvanie sa v tom čase stále neoddeliteľne spájalo s priestorom, domom, ktorý som spomínal na začiatku. Pravidelné víkendové pobyty, ktoré som v tomto dome trávil a rozhlasové vysielanie v ňom a počas nich, boli ich súčasťou takpovediac ako strecha domu. Sobotné a nedeľné rána sa od ôsmej do desiatej hodiny niesli v hudobnom výbere Rádia_FM pri reláciách Najlepšia sobotná hudba a Nedeľná pomalá hudba. Sobotné dopoludnie po odbití jedenástej hodiny zasa sprevádzal skvelý Boris Filan a jeho, dnes už legendárna Pálenica, popri ktorej som v povznesenej nálade pripravoval sobotný obed. Keď však v nedeľu o rovnakom čase, chvíľku po jedenástej začala relácia Dvojbodky s Milanom Lasicom, víkend bol doplnený o ešte väčší kus krásna, ako doposiaľ. Dvojbodky sa vysielali raz mesačne a vždy bol dôvod na radosť, keď sa ozvali prvé tóny skladby Prosperita, ktorá lemovala celú reláciu. Rádio uprostred týchto dvoch frekvencií, Rádio Devín a jeho poludňajšie koncerty vážnej hudby, literárne relácie a najmä Ars Litera či Antikvariát s rôznymi a najmä zaujímavými osobnosťami sa stali rovnako milovanými chvíľkami pri rádiu. Práve spomínaná Ars Litera si v mojom živote rozhlasového poslucháča získala špeciálne miesto vďaka jej času vysielania, a to o sedemnástej hodine popoludní, ideálnom a pravidelnom čase mojej popoludňajšej kávy.

Osobitou kapitolou je najmä spôsob počúvania rozhlasu. Celý môj prístup k počúvaniu ako takému sa odvíja od jeho základu, ktorý, ako poslucháč a zberateľ vinylových platní zažívam práve pri nich. Vinylové platne z počúvania hudby vytvárajú rituál založený na neodmysliteľnej fyzickej interakcii s nosičom, jeho vôni či veľkosti, ale najmä zvuku. Isté, pomerne nedávne obdobie som rozhlas počúval výhradne cez digitálne vysielanie, a to, priznám sa, nebolo celkom ono. Keďže spomínaný dom už neobývam, moje panelákové útočisko nedisponovalo riadnym rozhlasovým prijímačom. To však len do momentu, pokým som z pivnice čírou náhodou nevytiahol 15 rokov odloženú rádiovú vežu z počiatku 90-tych rokov, ktorá ma po skúšobnom zapnutí do elektrickej siete ohúrila svojim famóznym zvukom analógového prijímania rozhlasového vysielania. ,,Áno, to je konečne ono", povedal som si. Rozhlas cez anténu. Prebieha tu fyzická interakcia, dajme tomu pri ladení danej frekvencie a tak, ako vinyl, aj analógové prijímanie rozhlasového vysielania má niekedy zvukové nedostatky pri miernom šume či rušení signálu, ktoré niekedy vyžaduje iba citlivejšie ladenie, čo však samotnému počúvaniu prináša svoje osobité čaro. 

Tri frekvencie Slovenského rozhlasu, ktoré ma sprevádzajú aj v práci. (Foto: Samuel Ivančák)
Tri frekvencie Slovenského rozhlasu, ktoré ma sprevádzajú aj v práci. (Foto: Samuel Ivančák) 

V dnešnej uponáhľanej dobe instantného obsahu je pre mňa Slovenský rozhlas nesmierne príjemným spoločníkom, ktorý ponúkne vždy niečo zaujímavé. Neraz som ho zapínal s potrebou počutia príjemného slova, hlasu či hudby. Rozhlas ako taký ponúka kus, povedal by som poriadnej romantiky a okrem toho od poslucháča vyžaduje istú dávku predstavivosti. Dnešná doba, kedy sa môžeme dostať k čomukoľvek pár klikmi je pre mňa príliš jednoduchá. Zato však sedieť, prelaďovať danú frekvenciu a očakávať začiatok svojej obľúbenej rozhlasovej relácie v reálnom čase jej vysielania, je skutočný luxus, ktorý už mnoho ľudí nepozná. Z pohľadu hudobného nadšenca sa mi však takisto zdá, že mať svoje obľúbené (a najmä kvalitné) rádio je veľmi dôležité. Prínos, ktorý mi ponúkli spomínané frekvencie Slovenského rozhlasu je nepolapiteľný. Skrátka, nikdy by som nebol schopný daných hudobných či iných objavov, nebyť tých správnych ľudí ,,na druhej strane" môjho rádia. Či je to už spomínaná klasická hudba z Rádia Devín, v rámci ktorej sa stále pohybujem čisto intuitívne a počúvam ju zväčša práve z tejto frekvencie, z pomedzi desiatok dovtedy neznámych mien, ktoré mi prinieslo a stále prináša Rádio_FM by som rád spomenul jedno jediné: David Sylvian. Spoločne to však súvisí aj s dôverou. Tou dôverou, ktorú vkladám - a to nesmierne rád, do šikovných a rozhľadených rúk hudobných dramaturgov a autorov hudobných relácií Slovenského rozhlasu, ktorí prinášajú na frekvencie mojich obľúbených vysielacích okruhov hudbu, ktorá stojí skutočne za pozornosť a počúvanie. 

S rozhlasom mám veľmi veľa pamätných momentov, celkom intímnych, celkom osobných. Tie si však už nechám pre seba. Zato však Slovenskému rozhlasu želám len tých najšikovnejších tvorcov a pracovníkov a najmä pozorných poslucháčov. Minimálne jedného však Slovenský rozhlas mať bude na dlhé roky. Som ním ja. 

Na návšteve v obrátenej pyramíde. (Foto: Samuel Ivančák)
Na návšteve v obrátenej pyramíde. (Foto: Samuel Ivančák) 
Skryť Zatvoriť reklamu