Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Collegium Musicum

Písmo: A- | A+

Archív Slovenskej televízie a rozhlasu je bezodný. Množstvo vizuálnych a zvukových pokladov, ktoré sú v nich uschované je nespočetné. Sám patrím medzi pravidelných divákov televíznej :Dvojky a vyslovene archívnej :Trojky.

Je to niečo málo vyše roka, odkedy verejnoprávna Slovenská televízia spustila tretí vysielací okruh, ktorý sa venuje výlučne archívnym snímkam, ktoré sú vysielané v tej najlepšej kvalite. Na obrazovkách tak možno sledovať veľké množstvo zaujímavých relácií najmä hudobného charakteru, či koncertných záznamov, ktoré dlhé roky ležali polozabudnuté v archívoch. Do jej vzniku plnila túto archívnu úlohu výlučne televízna :Dvojka, momentálne sa však archívny priestor rozdelil medzi tieto dva vysielacie stanice. Priestor pre tieto archívne poklady, ako im hovorím ja, sa tak rozšíril na obidva vysielacie okruhy.

Konkrétny záznam koncertu skupiny Mariána Vargu - Collegium Musicum pochádzajúci z Bratislavskej lýry 1978 pochádza z televíznej :Dvojky. Jedná sa o skutočne veľký unikát, pretože tento záznam je zatiaľ jediný vizuálny záznam živého vystúpenia skupiny Collegium Musicum z tých čias.

Hudobné zoskupenie okolo Mariána Vargu sa v roku 1978 vrátilo na koncertné pódiá vo vtedy novo obnovenej zostave. Okrem "stálej trojice" - Mariána Vargu (organ, syntetizátor), Fedora Freša (basgitara) a Dušana Hájeka (bicie), sa k skupine pripojili Ľudovít "Čufo" Nosko (spev, gitara) a Karel Witz (gitara). Skupina sa vtedy vrátila na pódiá - po prvom, neúspešnom protialkoholickom liečení Mariána Vargu. Ten sa od samého začiatku 70-tych rokov tvorivo a koncertne nezastavil. Dá sa povedať, že album Continuo vznikol z akejsi nezastaviteľnej zotrvačnosti. 

Z hudobného katalógu Collegia Musica možno album Continuo považovať za najslabší albumový počin. Koniec koncov, ani Marián Varga s ním nebol nikdy spokojný. Za najväčšiu chybu a nesprávne rozhodnutie sa ukázal príchod speváka do dovtedy, až na malé výnimky výlučne inštrumentálnej skupiny. Avšak skupina prišla s novým obsadením, zvukom aj nápadmi.
Koncertný program k albumu Continuo sa rozbehol začiatkom roka 1978. Súčasne so začiatkom koncertnej činnosti vyšiel takisto aj samotný album. Podľa slov Fedora Freša: "Ľudia síce privítali v kapele scénu, spev a svetelnú šou, kde nechýbali ani stroboskopické efekty, otáčavé diskotékové gule so zrkadielkami a majáky, ktoré mnohých iritovali, ale kdesi v hĺbke bolo cítiť, že sa im viac páčilo to staré Collegium." Skupina celkovo odohrala 122 koncertov a na vystúpenie na Bratislavskej lýre 1978 spomína aj Fedor Frešo vo svojej knihe Sideman: "Okrem iného nás dramaturgia nechala vystúpiť na Bratislavskej lýre v samostatnom bloku, nie v rámci súťaže. Dopadlo to dobre, pochválil nás sám riaditeľ Slovkoncertu."

Repertoár zachytený v tomto zázname sa skladá z troch skladieb: prvou skladbou je "Naozaj už budem musieť odísť", ktorá pod latinským názvom vyšla o rok na albume On a Ona. Druhá skladba je unikátna, jedna z prvých koncertných verzií - skladba "Refrén", ktorá sa už v trocha odlišnej, dravšej podobe objavila ako úvodná na dvojalbume Divergencie (1981). Trojicu skladieb uzatvára spievaná "Pieseň o smútku" z mega úspešného, prvého rockového muzikálu Cyrano z Predmestia hudobnej autorskej dvojice Varga & Hammel.

Skryť Zatvoriť reklamu