Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Fermata

Písmo: A- | A+

Archív Slovenskej televízie a rozhlasu je bezodný. Množstvo vizuálnych a zvukových pokladov, ktoré sú v nich uschované je nespočetné. Sám patrím medzi pravidelných divákov televíznej :Dvojky a archívnej :Trojky.

V decembri 2019 spustila verejnoprávna RTVS svoj tretí televízny vysielací okruh, ktorý sa venuje z prevažnej časti archívnym snímkam. Tie sú digitalizované a prezentované v tej najlepšej možnej kvalite. Na obrazovkách tak možno zachytiť veľké množstvo zaujímavých relácií, mimo iného aj hudobného charakteru či koncertných záznamov, ktoré dlhé roky ležali polozabudnuté v archívoch a na svetlo sveta sa dostávajú po pomerne dlhom čase. 

Aréna slova a hudby - Fermata (1997)

Skupina Fermata a meno gitaristu Františka Grigláka sú skrátka na našej domácej hudobnej scéne pojmom. Je to synonymum kvality, precíznej, vyšperkovanej hry na nástroj, ktorý dopĺňa dlhšie či kratšie inštrumentálne kompozície, skladby. Skladateľ, gitarista a multiinštrumentalista Fero Griglák je na scéne bezmála 50 rokov a jeho príbeh s hudbou ma neprestáva fascinovať. Už ako sedemnásťročný nahráva s Pavlom Hammelom a vtedajšou zostavou Prúdov album (Pavol Hammel & Prúdy, 1970), o rok na to už pôsobí v mimoriadne úspešnom zoskupení Mariána Vargu Collegium Musicum a svoj rukopis zanecháva aj na ich spoločnom, legendárnom diele s názvom Konvergencie (1971). Talentovaný hudobník však čoskoro pokračuje ďalej a zakladá svoju skupinu. Jeho hudobným kolegom sa na dlhé obdobie stáva klávesista a scénograf, talentovaný Tomáš Berka. Z ich spoločnej tvorby, prvého obdobia aktívneho pôsobenia skupiny Fermata vzniká 7 neopakovateľných diel, albumov, ktoré nie sú ničomu podobné a stávajú sa zlatým fondom domácej progresívnej hudobnej scény. Fanúšikmi i kritikmi je najviac oceňovaný koncepčný album Huascaran, za pozornosť však skutočne stojí celá tvorba skupiny. V roku 1984 sa po tragickej smrti bubeníka, mimoriadne talentovaného Karola Oláha Fermata rozpadá a dvaja hlavní protagonisti pokračujú vlastnými chodníčkami.

V roku 1991 Fermata znova ožíva, tentokrát už iba s Ferom Griglákom. Pod hlavičkou Fermaty vychádza album Simile. Počas celých 90-tych rokov sa skupina v častých personálnych obmenách objavuje a znova stráca na scéne, na hudobných pódiách. Jednu zo stálejších hudobníckych zostáv Fermaty zachytáva aj tento koncertný záznam z roku 1997. Fera Grigláka na pódiu sprevádzajú Martin Hanzel na klávesoch a Igor "Teo" Skovay na bicích nástrojoch. Basgitarista Fedor Frešo sa už v skupine Fermata raz objavil. Po vydaní albumu Huascaran zastupuje Laca Lučeniča a so skupinou nahrá ďalšie tri albumy. Skupina v tomto zložení ponúka famózny hudobný a inštrumentálny výkon, hoci na margo neho (podľa záverečného zhodnotenia vystúpenia) Fedor Frešo poznamenáva, "že by si to najradšej zahrali ešte najmenej tri razy, lebo to bolo zle, a vybrali by tú najlepšiu verziu..."

V súčasnosti Fermata pod vedením Fera Grigláka stále tvorí a koncertuje. V septembri 2019 vyšiel album Blumental Blues, na ktorom sa Fero Griglák s Tomášom Berkom po dlhej prestávke znova hudobne spojili a vytvorili ich ďalšie spoločné dielo.