C'est la Vie (Za Mekym Žbirkom)

Začínam byť zvedavý, či sa šťastie unaví, či ma osloví, ako v prísloví, či len mávne - C'est la vie.

C'est la Vie (Za Mekym Žbirkom)
Koláž MŽ. (Foto: Samuel Ivančák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Uvažujem nad tým, aká by bola veľká škoda vedieť vývoj udalostí, vedieť to, čo sa stane, vopred. V istých momentoch by sme si to mohli, dajme tomu, viacej vážiť, viacej užiť a viacej vychutnať. Druhá strana mince zasa ukazuje, aké desivé by to bolo. Správa o nečakanom odchode Mekyho Žbirku ma pri večernom Rádiožurnále :Rádia Slovensko doslova vyhodila zo stoličky, na ktorej som dovtedy sedel.

O vedomosti toho, čo sa udeje uvažujem spätne z jediného dôvodu. Ako inak by som tieto momenty naplnil? Utorkový večer som strávil doháňaním televíznych restov, ktoré sa mi nakopili za uplynulé dni mojej neprítomnosti pred televíznou obrazovkou. Z televízneho archívu televíznej :Dvojky a :Trojky som postupne prehľadával zoznam odvysielaných relácií. Moje oči padli na zaujímavý titul s názvom Vlastnými slovami: Miroslav Žbirka. Televízny dokument z polovice 90-tych rokov minulého storočia, hodina autentického a nesmierne príjemného rozprávania hlavného aktéra Mekyho o celej svojej dovtedajšej hudobnej kariére. Spomínal na prvé tóny znejúce z kuchyne, kde jeho brat hrával prvé hity 50-tych rokov, koncerty legendárneho Modusu, začiatok sólovej dráhy, kultový muzikál Neberte nám Princeznú... Pútavé rozprávanie bolo obohatené o skvelé hudobné a vizuálne ukážky.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň na to, v stredu popoludní som si spomenul na skladbu C'est la Vie pochádzajúcu zo začiatku 90-tych rokov, ktorú mi spomínaný dokument pripomenul. Nechcem priamo povedať, že som na túto skladbu zabudol, je však pravdou, že bola súčasťou mojej súkromnej hitparády v období minulého roka. V nepravidelných obdobiach sa totiž playlist hraných skladieb obmieňa a naopak tie, ktoré v ňom trónia na vrchných priečkach sa do uší dostanú aj niekoľko krát za deň. C'est la Vie s textom Jozefa Urbana nebola výnimkou. Bol to hudobný výber celkom výnimočný. Pomedzi inú hudbu stredajšieho popoludnia celkom zažiarila. Skladba zaznela osve, akoby nebolo potrebné už nič viac počúvať. Na rad prišli až večerné rozhlasové správy.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri rozhlase a rozhlasovom spravodajstve, ktoré intenzívne sledujem som zažil už všelijaké momenty. Dlhotrvajúce obavy a napätie pri rovnako koncipovaných oznamoch o úmrtiach známych osobností: ,,...vo veku ... nás dnes opustil...", sa pri včerajšom počúvaní správ stali nepríjemnou skutočnosťou. Je to smútok, obava, ktorá neodchádza a zostáva prítomná. Na nič podobné sa pripraviť nedá. Tobôž nie v prípade Mekyho Žbirku...

Meky Žbirka mi, okrem všetkých známych a skvelých piesní vždy imponoval svojim nesmiernym, ba až bezodným hudobným rozhľadom a vedomosťami. Vždy som dychtivo a veľmi rád počúval a sledoval jeho rozhovory, kde nikdy neobišiel hudbu ako takú, jeho elementárnu časť života a existencie. Mekyho som však skutočne a naplno pochopil až s jeho albumami Nemoderný Chalan (1984) a Chlapec z Ulice (1986). Je za tým nekončiaca zvedavosť a pátranie po pôvode hudby, jej vzniku, tvorbe, ktorú neodmysliteľne umožňujú predovšetkým technologický vývoj a hudobné nástroje. Rôzne syntetizátory a automatický bubeník Roland TR 808 tu pod rukami talentovaného Mekyho Žbirku a Laca Lučeniča v prípade týchto dvoch albumov vytvorili jedny z absolútnych vrcholov domácej populárnej hudobnej scény. Sú to albumy, kde sa snúbi to, prečo má v podstate Mekyho každý rád, no zároveň nie sú spomedzi jeho bohatej diskografie albumami na prvých priečkach. Meky sa tu však predstavil aj ako textár a myslím si, že svoj nesporný talent potvrdil aj v tomto smere.

Skryť Vypnúť reklamu

Meky už teda nie je. Spomínaná skladba C'est la Vie v priebehu pár hodín nadobudla celkom iný význam. Avšak nie tak celkom. Význam, vo svojej podstate celkom jednoznačný, ktorý, zdá sa, že človek chápe na prvý raz. Skutočná konfrontácia s jeho významom prichdáza až v reálnom momente jeho naplnenia a myslím, že som nebol jediným, kto touto skúškou prešiel a jej silu ešte stále zažíva...

Meky, vďaka za skvelé skladby.
Je mi veľmi ľúto, že sa sme sa osobne nestretli.

Koláž MŽ II. (Foto: Samuel Ivančák)
Koláž MŽ II. (Foto: Samuel Ivančák) 

Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Blog venovaný predovšetkým milovanej hudbe a všetkému, čo je s ňou neodmysliteľne spojené. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSZo života

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

1 článok
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu