Hommage à Miroslav Zikmund

Život rovná sa presný súčet náhod. Miroslav Zikmund takto definoval svoj životný príbeh, ktorý sa dnes uzavrel.

Hommage à Miroslav Zikmund
Koláž H+Z (Foto: Samuel Ivančák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Tento rok je na odchody veľkých osobností spoločenského života až príliš štedrý. Je tomu skrátka tak a nedá sa s tým nič robiť. Správa o odchode Miroslava Zikmunda ma zastihla dnes predpoludním. Priznám sa, dojalo ma to, a stále dojatým som, avšak celkom nebývalým spôsobom. Nie je to však smútok za odchodom človeka, ktorý ma ovplyvnil rovnako nebývalým spôsobom. Dojíma ma ten krásny, naplnený a bohatý život Miroslava Zikmunda trvajúci 102 rokov. Možno budem trocha patetickým, ak poviem a napíšem, že ma dojíma predovšetkým dôstojnosť tohto konca jedného ohromného životného príbehu. Žiť je ľudské, príjemné a dôstojné. Dôstojné však je aj zomrieť a odísť. Najmä a predovšetkým je dôstojným čas. Presne vymeraný a ohraničený dvoma dátumami - dátumom narodenia a dátumom úmrtia - medzi ktorými sa nachádza všetko to, čím ho nositeľ života naplní, využije tým najlepším spôsobom a v tom najlepšom prípade z neho niečo zostáva aj pre ďalších. V tomto prípade možno Miroslavovi Zikmundovi iba tíško, a pravda, v tom najlepšom závidieť. Je to však aj vybudenie a impulz na aspoň čiastočné priblíženie sa.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes si už presne nespomínam, kde som sa s menom Zikmund - a automaticky pripájam meno - Hanzelka, teda kde som sa s menami slávnych cestovateľov stretol po prvý raz. Myslím si však, že to bolo niekedy na prelome rokov 2018/19. Postupné pátranie, čítanie, počúvanie a pozeranie diela dvojice Zikmund a Hanzelka vo mne vzbudzovalo neuveriteľné, ba až dych berúce očarenie. Možno práve preto, že som nikdy nepatril medzi dobrodružné typy a títo páni mi umožnili čo-to v ich spoločnosti zažiť. Tieto dobrodružstvá sa v priebehu rokov pravidelne opakovali v návratoch k dielu, ktoré dokumentuje a zachytáva dnes už neexistujúci svet.

Skryť Vypnúť reklamu

Predsa však, a to už pri prvých stretnutiach, moja pozornosť smerovala k Miroslavovi Zikmundovi. Jeho dlhoročná vitalita, zmysel pre život a jeho naplnenie mi prostredníctvom rôznych rozhovorov, myšlienok a postojov imponovali a v istých súvislostiach som medzi našimi životnými príbehmi nachádzal spojitosti, ktoré, pravdaže, sú celkom symbolické. Práve v čase spoznávania životného príbehu Miroslava Zikmunda som trávil prvé mesiace v dome, ktorý sa na istý čas stal mojou neoddeliteľnou súčasťou. Bol obklopený menším pozemkom so záhradou, ktorú som v prvých teplých dňoch roka 2019 začal vlastnoručne vytvárať. Bol to môj dávny sen, dieťaťa z paneláku, starať sa o kus zeme, zveľaďovať ho a vôbec to nepreženiem, ak poviem žiť s ním. Rovnako neoddeliteľnou súčasťou života Miroslava Zikmunda bola jeho vila učupená nad Zlínom, zasadená do stredu hektárového pozemku, o ktorý sa staral výlučne vlastnými silami vyše 60 rokov. Tieto súvislosti a koniec koncov aj samotné myšlienky Miroslava Zikmunda o význame spomínaného domova a záhrady v jeho živote vo mne rodili paralely, ktoré boli inšpiráciou a mimoriadne som sa s nimi stotožňoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Za ohromným úspechom cestovateľskej dvojice H+Z je nepochybne starostlivá dôslednosť, ktorou Miroslav Zikmund oplýval. Mimochodom, práve za túto evidenčnú dôslednosť sa mu Jiří Hanzelka poďakoval aj v jednom z neskorších dokumentárnych filmov o ich spoločnom diele. Bez tej, celkom prirodzene, v toľkej záplave materiálu, ktorý zozbierali, by nebolo možné sa pohnúť ďalej. Dôslednosť jeho evidencie práce, jeho takmer celoživotného zapisovania si udalostí svojich dní - ak sa nemýlim, denník si viedol od svojho útleho detstva, a uchovávania si svojej vlastnej pamäti ma poznačila doživotne. Inšpirovala ma k vlastnej dôslednosti vo vedení si svojho osobného archívu. Za všetko však svedčí scéna dokumentujúca momenty v pracovni Miroslava Zikmunda - malý štítok nalepený na zadnej strane jeho písacieho stroja. Na ňom bol starostlivo zaznamenaný obsah údržby, jej dátum a dokonca aj meno a telefónne číslo osoby, ktorá túto službu vykonala.

Skryť Vypnúť reklamu

V mojej knižnici trónia štyri knihy obsahujúce príbeh dvojice H+Z. Prvé tri sú súčasťou súborného boxu so zhrnutým obsahom ich spoločného diela dvoch veľkých ciest po svete. Ďalšia mapuje život Miroslava Zikmunda. Tá štvrtá je jediná pôvodne vydaná kniha pochádzajúca z roku 1961. Do očí sa mi dostala sediac s priateľom v jednej z kaviarní, ktorej bol bar kompletne vyplnený tými najrozličnejšími knihami. Menšími, väčšími, užšími aj hrubšími titulmi. Blúdiac zrakom po ich chrbtoch som zbadal nápis Za lovcami lebiek na vyblednutom zelenom tvrdom obale. Dovtedy som vo svojej knižnici pôvodnú knihu od dvojice H+Z nemal a ako celoživotný zberateľ kníh som si od toho momentu nevedel predstaviť bez tejto knihy odísť. Pri platení som sa čašníčky opýtal za akú sumu si túto knihu môžem odniesť. Tá ma celkom zdvorilo odkázala na pána sediaceho hneď vedľa na vysokej barovej stoličke, ktorý sa ma opýtal, či a ako veľmi dielo Hanzelku a Zikmunda poznám. Bol to majiteľ kaviarne a prirodzene, aj týchto kníh, ktoré pochádzali z jeho vlastnej knižnice. V krátkom dialógu sme si vymenili svoje myšlienky, svoj obdiv k dielu H+Z. Keďže som v tomto teste vedomostí obstál, dovtedajší majiteľ knihy mi iba poprial, aby som si ju patrične užil.

V duchu jednej z myšlienok Miroslava Zikmunda o sadení stromov a následnom, spoločnom zakorenení s nimi do zeme som aj ja do zeme ponoril priesady borovice a tuje. Nad Zlínom však bola zem evidentne mäkšia a priepustnejšia, než tá, tvrdá a kamenistá, do ktorej som stromy sadil ja. Táto životná epizóda je dnes už len históriou. Zostane však s Miroslavom Zikmundom navždy spojená.

Dokumentárny film Století Miroslava Zikmunda (rež. Petr Horký, 2014) som videl niekoľkokrát. Zakaždým ma dojal. Záverečné scény filmu vyskladané zábermi zo spoločných ciest dvoch úžasných ľudí, slová o priateľstve Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku majú pre mňa neuveriteľnú silu. Dnešným dňom sa teda ponúka byť dojatým o čosi viac, pretože sa cesty týchto dvoch pánov opäť spájajú, hoci sa nikdy nerozišli. Spájajú a vydávajú sa na svoju ďalšiu expedíciu. Tentokrát však bez konca. Tak šťastnú cestu, páni!

Koláž Z+H (Foto: Samuel Ivančák)
Koláž Z+H (Foto: Samuel Ivančák) 
Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  72x

Blog venovaný predovšetkým milovanej hudbe a všetkému, čo je s ňou neodmysliteľne spojené. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSZo života

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu