Fedor Frešo (1947-2018) - basgitarista, jedna z najvýraznejších postáv slovenského bigbítu. Bol pri zrode jedného zo základných kameňov slovenskej hudobnej scény - albumu Zvoňte, Zvonky. Bol v kapele s Dežom Ursinym, Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom. Viedol federálny hudobný dialóg v skupine Radima Hladíka Blue Effect (M.Efekt)... a takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Skrátka, Fedor Frešo navždy zostáva nezmazateľnou personou vo všetkých hudobných smeroch. Dalo by sa ľahko povedať, že máloktorý frontman toho zažil toľko, čo sideman Frešo. Dlhé roky bol najdlhšie "slúžiacim" bigbíťakom na Slovensku. O to bolestnejšia bola informácia o jeho náhlom odchode na začiatku leta 2018, len necelý rok po odchode svojho hudobného brata - Mariána Vargu.
Odkazu, ktorý tu zanechal otec sa chopili jeho dvaja synovia - Viktor a Fedor ml., z ktorých iniciatívy celá táto myšlienka vznikla. Druhému spomienkovému koncertu predchádzal rok príprav, čo sa podpísalo na výbornej dramaturgii a programu samotného vystúpenia. Na pódiu sa predstavili priami bývalí spoluhráči Fedora Freša - Pavol Hammel, Fero Griglák, Peter Preložník a Igor Skovay zo skupín Prúdy a Fermata. Klávesy a Hammond organ boli pod vedením výborného Vladislava Šarišského. Na miesto svojho otca na pódiu sa postavil jeho syn Fedor Frešo ml. Ako spevácki hostia sa predviedli Marcel Palonder a Ľudovít Nosko.
Cena Fedora Freša
Aby sa odkaz Fedora Freša niesol ďalej aj v ďalších úrovniach, pri prvom spomienkovom koncerte, minulý rok, bola udelená aj Cena Fedora Freša - prvým laureátom sa stal Jožo Barina - hudobná legenda, neoddeliteľná súčasť raného vývoja bigbítu u nás, ktorého, bohužiaľ odstavila nepriazeň vtedajšej doby. Bolo celkom logické, že otváracím aktom koncertu sa stalo vystúpenie skupiny okolo Joža Barinu - Meditating Four.
Tohtoročným laureátom Ceny Fedora Freša sa stal hudobník a gitarista Andrej Šeban. Odovzdala mu ju sestra Fedora Freša - Gea Frešová. Rovnako spoločne uviedli na svet aj nové CD s názvom Gastronomic Pleasure. Výberovka, ktorá bola zostavená z piesní, na ktorých sa Fedor Frešo spolupodielal, produkoval alebo ich zložil bola pokrstená vodou z kvasených uhoriek, ktoré pripravoval ešte sám, veľký gurmán Fedor Frešo.
O Piesňach z kolovrátku
Koncert bol titulovaný ako Piesne z Kolovrátku - pôvod nájdu poslucháči na legendárnom albume Collegia Musica - Konvergencie z roku 1971. Zasvätení dobre vedia, že album tvoria štyri veľké kompozície, každej z nich bola venovaná jedna strana platne. Piesne z Kolovrátku sú jedinou spievanou časťou albumu. A to bolo hlavnou myšlienkou tohto koncertu - ukázať najmä spievanú tvorbu, na ktorej sa Fedor Frešo zúčastnil ako hráč, producent alebo autor.
Z hudobnej histórie je dobre známy odchod Mariána Vargu a Fedora Freša z Prúdov po nahratí albumu Zvoňte, Zvonky. Hoci sa pri nahrávaní albumu Konvergencie, o tri roky na to členovia Collegia Musica akokoľvek "ináč" snažili vymyslieť spev na Piesňach z Kolovrátku, pretože ani za svet nechceli znieť ako bývalé Prúdy, aj tak nakoniec prišli pre Pavla Hammela, ktorý svojim absolútne prirodzeným a nádherným prejavom tieto Piesne doviedol k absolútnej dokonalosti.
Hoci sa známy zvuk nahrávky a ani zvuk veľkého organu v poslednej časti "Piesní" - s názvom Chorál, nedá zopakovať a nahradiť, aj napriek tomu Piesne z Kolovrátku zneli nádherne - a to po druhý raz za celý čas ich existencie 49-tich rokov. Prvý raz zazneli tesne po vydaní albumu Konvergencie na prelome rokov 1971/72 a druhý raz 12. januára 2020.
Z repertoáru koncertu
Piesne z Kolovrátku sa tak stali hneď na úvod vrcholom večera. Nasledovali rôzne piesne a za mikrofónom sa okrem Pavla Hammela vystriedali ďalší dvaja speváci. Marcel Palonder sa výborne zhostil piesní Tvoj Sneh a If You Want to Fall. Ľudovít "Čufo" Nosko podal spevácky výkon, ktorý bol snáď verný originálnej nahrávke z roku 1977 v piesni Autoportrét Slobodného Umelca.
Okrem spievanej tvorby bol priestor venovaný aj inštrumentálnej časti s kompozíciami skupiny Collegium Musicum: Mikrokozmos a Hommage á J.S.Bach.
Druhý spomienkový koncert Fedora Freša sa tak stal výberom toho najlepšieho, čo možno v rámci našej pôvodnej domácej hudobnej scény počuť - veď v rámci jedného koncertu odzneli Prúdy, Collegium Musicum a piesne z albumu Zelená Pošta. Koncert sa taktiež nestal spomienkou iba na Fedora Freša, ale aj na Mariána Vargu.
Na záver (o láske k hudbe)
Ale bol to práve Pavol Hammel, ktorý sa pri Fedorovi Frešovi ako spevák nachádzal najčastejšie a teda skladby, ktorých sa na koncerte spevácky zhostil pre mňa zneli najlepšie a najkrajšie. Keďže sú záležitosti, ktoré k sebe patria; spev Pavla Hammela s hudbou Mariána Vargu je práve týmto prípadom. Neodpustím si jedno fanúšikovské: "ach, to je krása!" A táto hudba je naozaj nádherná a krásna! Je totiž hudba a hudba: prvá, ktorej venujem svoju aktívnu pozornosť a páči sa mi. Lenže potom tu je akási "hudobná pevnina" - hudba, ktorá v srdci pretrváva, človek sa k nej stále vracia a objavuje v nej stále čosi nové, napĺňa ho a (doslova) živí. A práve táto hudba je ohromným kusom vlastnej hudobnej pevniny...
Samotné písanie o tomto koncerte vo mne vzbudzuje nádherné asociácie pocitov pri Zvonkoch, Slnečniciach, Tenise, ktoré sa ozývali z pódia. Vnímam to ako akúsi druhú etapu v rámci existencie tejto hudby: tá prvá je ohraničená prítomnosťou autorov. Táto druhá je nekonečná. Autor zostáva v diele. Dielo je nekonečné, no treba sa o neho starať a pestovať ďalej... Nádhernou ukážkou tejto starostlivosti o dielo je aj tento koncert.
