Vinylová platňa sa teší veľkému návratu a obľube už posledných pár rokov a medzi fyzickými nosičmi predajovo kraľuje. Vinylové re-edície sa naplno rozbehli aj u nás a do života sa po rokoch dostávajú známejšie ale aj menej známe tituly, ktoré sú v pôvodných vydaniach ťažko alebo dlho nedostupné. Trilógia albumov Pavla Hammela, Mariána Vargu a Radima Hladíka, výnimočnej hudobníckej trojice sa minulý týždeň dočkala svojej úplnosti s re-edíciou, opätovným vydaním albumu Labutie Piesne pod hlavičkou slovenského vydavateľstva Opus.
Hudba: Pavol Hammel & Marián Varga a Radim Hladík
Kým sa v roku 1993 Česko a Slovensko formálne rozdeľovalo, hudobne vznikala jedna z ďalších silných väzieb. Spojenie hudobných géniov Pavla Hammela, Mariána Vargu a Radima Hladíka sa v tom čase podpisovalo pod svoju ďalšiu spoluprácu so symbolickým názvom Labutie Piesne. Spojenie týchto mien započalo svoju púť ešte v roku 1972, kedy sa Radim Hladík objavil ako hosť na albume Zelená Pošta. Virtuózne gitarové sóla v ikonických skladbách Smutná Ranná Električka a Slnečnice sa stali jednými z najsilnejších hudobných momentov albumu. Spolupráca voľne pokračovala o tri roky neskôr, keď sa všetky tri mená objavili na albume s názvom Na II. Programe Sna.
Zelená Pošta je sviežim, radostným dielom mladých, talentovaných hudobníkov na pokročilom začiatku svojej cesty a súčasne je aj ódou na radosť, ako ju sám pre seba označil Marián Varga. Celkom totožná atmosféra vládne aj pri albume Na II. Programe Sna, stretávame sa tu už s o pár rokov staršími autormi dosahujúcimi hudobné vrcholy s každým vydaným albumom. Po pomerne dlhom čase, ktorý delí tieto dva diela, Labutie Piesne sú v tejto trilógii nádhernou zbierkou skutočne vyzretých skladieb. Autori hudby však zároveň vôbec neprekvapujú, prinášajú svoj tradičný rukopis v krásnych Hammelovkách (Srdce na uzol, Kvietky, V Očistci, Orol a Panna), Marián Varga album obohacuje syntetizátorovými inštrumentálnymi medzihrami (Interludio Inquiento, Fanfaretta) a kompozíciami, ktoré tvoria úvod a záver albumu (Ranná hudba, Nočná hudba) a je súčasne autorom, mimo iných aj titulnej skladby. Uprostred toho všetkého je gitarista Radim Hladík, ktorý svojou virtuóznou hrou a každým tónom slúži výslednému celku. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých spomínaných diel sú texty, poézia o ktorú sa postarala textárska dvojica Kamil Peteraj a Boris Filan. Na Labutích Piesňach ponúkajú svoje texty a poéziu v nových polohách založených, mimo iného aj na životných poznaniach: Každý má svoj vlastný hrad postavený z poloprávd (III. Svetová, Boris Filan) alebo Míňal som sám seba ako hráči prachy; Bol to skvelý podnik mať na háku svet (Labutie Piesne, Kamil Peteraj).
Pavol Hammel v prítomnosti Mariána Vargu a Prúdov na pódiu uvádzal titulnú skladbu slovami vyjadrujúcimi nádej, ,,že to nebudú naše Labutie Piesne". Slová neboli úplne márne, labutími piesňami sa však skutočne stali. Marián Varga na tomto albume uzavrel svoju pesničkovú tvorbu ako takú a štúdiovo sa táto trojica už nezišla. Na koncertoch a vždy, keď bola možnosť sa však títo hudobníci stretávali. Naposledy tomu bolo v roku 2012 pri kultúrnej udalosti roka, oživení albumu Zelená Pošta. Pavol Hammel s Radimom Hladíkom v roku 2007 vydali nádherný živý album s príznačným názvom Déjà vu. Čas je však neúprosný a Marián Varga s Radimom Hladíkom svoje labutie piesne v niekoľko mesačnom slede skutočne odohrali...
Na záver už len úryvok z textu Borisa Filana Kšeft z Neba, ktorý vložil do úst Pavla Hammela: Tá ponuka na kšeft z neba zatiaľ vôbec neláka;
Na čo im tam ešte treba Slovenského speváka.
