Len ťažko si je predstaviť slovenský pop bez hlasu Mariky Gombitovej. Dávno už vieme, že by bol neúplný a niečo veľké by v ňom chýbalo. Svojou charakteristickou farbou hlasu a výrazom rozoznela a vdýchla celkom iný rozmer hneď niekoľkým základným hitom. V čase, kedy naša populárna scéna prišla nečakane v priebehu dvoch rokov hneď o dve zásadné postavy – Mekyho Žbirku a Vaša Patejdla, sa tak význam udalostí, akými je dvojica koncertov Mariky Gombitovej, ešte znásobuje.
Päť dekád na pódiu
Na zadnej strane jej prvého sólového albumu Dievča do dažďa z roku 1979 sa píše: „Do populárnej hudby vstúpila tak prosto, ako vchádzame do domu s mnohými dverami a poschodiami. Nikto jej neotváral, nikto ju nevítal s veľkou reklamou, skôr naopak: považovali ju za jedného zo sezónnych hostí. (...) To dievča pri mikrofóne, s nádherným kovovým, troška ťažko sa ozývajúcim hlasom, s úžasnou dôverou k spievanému slovu, získali si nevídanú popularitu pri pomerne malom počte naspievaných piesní. Má dvadsaťtri rokov, vo vitríne dve zlaté bratislavské lýry a jednu striebornú, problémy s odmietaním ponúk a pred sebou zdanlivo jasnú, úspešnú budúcnosť.“
Marika Gombitová sa stala neoddeliteľnou súčasťou hudobnej vlny, ktorá, takpovediac až do rozdelenia Československa vymenila dovtedy nastavený kurz na spoločnej popovej scéne. Orchestre vystriedali kapely, na mladé publikum sa preorientovala aj Bratislavská lýra. Sila slovenského popu sa však preukázala najmä vo veľkom autorskom zázemí, v tomto prípade najmä tom okolo Janka Lehotského a skupiny Modus. Pre vtedajší slovenský pop jednoducho nastal „ten správny čas“. Začalo obdobie rátajúce vyše dekádu, v ktorej vznikli desiatky výrazných albumov, na ktoré dodnes odkazujeme. O ich kvalitách hovoria aj aktuálne re-edície na vinylových platniach.
Od začiatku svojej profesionálnej kariéry mala Marika Gombitová šťastie na talentovaných a správnych kolegov. Nielen Janko Lehotský jej vedel piesne ušiť, takpovediac na telo. Kamil Peteraj svojimi textami aj dramaturgiou jasne zadefinoval, kam sa pozoruhodná kariéra Mariky Gombitovej rokmi uberala. Šťastne z tohto dramaturgického ťahu ťažila už vtedy a vlastne dodnes to prináša svoje neoceniteľné plody. Napokon, pripravilo to pôdu aj na to, aby sa prejavila nielen ako talentovaná speváčka, ale tiež ako autorka a skladateľka, ktorá vždy kráčala s dobou. Koncom roka 2021 dokonca vyšiel dvojalbum Zem menom láska vyskladaný výlučne z jej autorských skladieb. Z prevažnej väčšiny nimi naplnila aj svoj aktuálny koncertný program.
Vypredaná O2 Aréna
Svoj úspešný hudobný príbeh Marika Gombitová odprezentovala pred pár dňami vyše dve a pol hodinovým koncertom. Predchádzali mu dôkladné prípravy a skúšky, aj mediálna kampaň. V Prahe sa zišli tisíce fanúšikov zo všetkých kútov Česka aj Slovenska.
Koncertný večer otvorila Marika Gombitová piesňou Študentská láska. Nasledovala zmes skladieb, ktoré pochádzali z konca sedemdesiatych rokov. Kapela ich osviežila novým zvukom, zároveň si však uchovali jedinečnú atmosféru doby svojho vzniku. Tá vyvrcholila dvojicou skladieb Šaty a Budem tu s vami, z kultového muzikálu Neberte nám princeznú. Iste som nebol jediným, komu sa pri týchto piesňach pred očami mihlo pár pamätných scén z tohto filmu. Prirodzenú trému zo začiatku veľkého koncertu Marika neschovávala, no o to uveriteľnejšie piesne vyzneli. „Vaša láska a viera mi pomohli v najťažších chvíľach. Ste pre mňa viac než poslucháči mojich piesní. Ste moja rodina, moje srdce, svetlo v mojom živote.“, prihovorila sa publiku.
Cesta hudobným príbehom Mariky Gombitovej pokračovala ďalej piesňami Územie zázrakov, Cukráreň na dlani námestia a Muž nula. Dvojicou skladieb Zem menom láska a Strom 2000 adresovala silný odkaz nádeje a vyjadrila potrebu pochopenia medzi ľuďmi v čase, kedy si všetci prestávame rozumieť. Naplnená hala odpovedala búrlivým potleskom, ktorý neutíchal po celý večer. Spomenula si aj na svojich legendárnych kolegov. Mekymu Žbirkovi venovala jeho obľúbenú pieseň Pomätená. Výraznou mierou sa o moderný zvuk albumov Mariky Gombitovej postaral Vašo Patejdl. Ten bol aj plánovaným hosťom tohto koncertu. Marika Gombitová mu venovala pieseň Malá smutná baletka. Spoločné časy skupiny Modus našťastie stále svojou prítomnosťou pripomína aj Janko Lehotský. Na pódiu sa k Marike pridal ako jeden z hostí koncertu v duete S tou nádejou choď spať.
Tvorba Mariky Gombitovej má niekoľko tvárí. Jednu z nich, povedzme tú vážnejšiu, reprezentujú mohutné skladby Koloseum, Kríž alebo Paradiso, ktoré som si osobne z koncertu užil najviac. Synergia interpretácie, spevu a textu bola umocnená aj bohatými vizuálnymi projekciami a skutočne veľkolepým riešením pódia. Zimomriavky neobišli azda nikoho v sále ani pri legendárnej piesni Vyznanie, ktoré venovala Karlovi Gottovi. Takmer synchrónne so spevom sa na projekcii objavili aj čiernobiele zábery z Bratislavskej lýry 1979, na ktorých vtedy ešte mladá, stále viac žiariaca speváčka spieva svoj veľký budúci hit.
Očakávaná premiéra
Dve novinky, ktoré odzneli v poslednej časti koncertu sú pomerne významným momentom. Fantóm srdca a Stúpanie totiž dokazujú, že jej výrazný skladateľský talent sa nikam nevytratil. Obidve nesú jasný a nezameniteľný rukopis svojej autorky. Svojou atmosférou nadväzujú na pomerne zaujímavé obdobie albumu Zostaň z polovice 90-tych rokov, pritom znejú moderne a súčasne. Jedna reprezentuje rýchlejšie tempo vzletného popu, druhá je zasa typickou, pomalšou piesňou s príbehom evokujúcim spojenie s osobným osudom autorky.
Určité však ostáva najmä to, že Marika Gombitová je vo výbornej forme. Stále si drží svoje rešpektované miesto na hudobnej scéne a fanúšikovia sú za ňou ochotní cestovať z najvzdialenejších koncov Česka a Slovenska. Podobne veľkolepú a prepracovanú show si dnes môže dovoliť, takpovediac, skoro každý. No naplniť ju nezabudnuteľnými piesňami, osloviť publikum a zanechať v ňom silný zážitok sa za žiadne peniaze kúpiť nedá. Marika Gombitová túto jedinečnú výsadu a schopnosť osloviť mala vždy a dodnes z nej nič neubudlo.
Touto cestou by som rád poďakoval Oficiálnemu fanklubu Mariky Gombitovej za sprostredkovanie nezabudnuteľného zážitku.
Článok vznikol pre web časopisu .týždeň.
