...a vôbec! Existujú v živote náhody? Či už na ne človek verí alebo neverí, musíme pripustiť fakt, kedy nás s odstupom času prekvapia udalosti, ktoré svoj zmysel nadobudli až po určitom, uplynutom období. V čase prvotného odohrávania sa sme im neprikladali takú váhu, nevenovali sme im toľkú pozornosť, ktorú by si v niektorých prípadoch iste zaslúžili. Alebo? Alebo práve v tom tkvie ich čaro. Kladieme si otázku: je to náhoda? V mojom konkrétnom prípade hovorím o čare prvého stretnutia s tónmi hudby, ktoré sa tam, kdesi pred rokmi niekam zapísali. Vošli dovnútra uší, do vnútra hlavy, do duše.
V roku 2007 denník SME v spolupráci so slovenským hudobným vydavateľstvom OPUS vydalo 10 legendárnych albumov, ktoré zmenili tvár slovenskej populárnej hudby. Medzi inými sa tam objavil aj Dežo Ursiny s Ivanom Štrpkom a ich spoločný album Modrý Vrch či ikonický počin Bolo nás Jedenásť trojice Lasica + Satinský & Filip. Kompaktný disk s výberom toho najlepšieho z týchto hudobných diel sa dostal do mojich zvedavých rúk. V tom čase som mal sedem rokov a podľa dátumu ponuky uvedeného na zadnej strane obalu ("...albumy v predaji vo všetkých novinových stánkoch od 30. 4. 2007 do 7. 7. 2007 za 149 Sk."), som bol v druhej polovici prvého ročníka na základnej škole.
Zo zovretia jednoduchého kartónového obalu sa CD zrazu ocitlo pohybom mojich rúk v prehrávači. Nie náhodou sú "Zvonky" vo výbere ako prvé. Nie náhodou sa "Zvonky" v tej chvíli stali prvou skladbou, ktorej som venoval riadnu poslucháčsku pozornosť. Chvíľa ticha. Chvíľa napätia. Z ticha sa ozývajú prvé tóny klavíra. Prichádza nástup bicích, gitara a spev. Skladba na mňa urobila dojem. Čím? To by som vtedy možno celkom detsky a úprimne vystihol tým ",že je to pekná pesnička." A následne na dlhý čas som tento okamih so skladbou zabudol...
Určite celkom nenáhodne sa konkrétne CD popri všelijakých iných "cédečkách" zdržiavalo dlhé roky. Akoby som vedel, že ma s ním čosi spája. Spomienka sa vynorila z čista-jasna ako prekvapenie, ktoré som si sám pre seba nevedomky pripravil. A tak teda ešte raz: Tie úvodné tóny klavíra. Tóny klavíra, ktoré hral fenomenálny Marián Varga. V tom sa ozýva nástup bicích Vlada Mallého spoločne s basou Fedora Freša, k tomu ikonická gitarová vyhrávka Petra Sallera a spevácky nástup Pavla Hammela. Avšak tieto mená mi vtedy nič nehovorili. Dnes je tomu celkom inak. A samotná skladba? Neopakovateľná atmosféra skladby ma "dostáva" každým, tisícim či milióntym počutím - až do dnes, do tejto chvíle, pre ktorej autenticitu som si Zvonky z tohto CD pustil. Moment svojho aktu prvého počúvania tejto skladby som si práve pripomenul...
Toto stretnutie s odstupom času považujem za kľúčové. Bola to rovná dekáda času, ktorú trval skutočný návrat k "Zvonkom", a zďaleka nie len k tým. Nakoniec to, že sú v tomto hudobnom výbere ako prvé je jasné - prvý bigbítový slovenský album, prvá albumová spolupráca, ktorá spečatila autorskú dvojicu Pavol Hammel & Marián Varga, textárske debuty Borisa Filana a Kamila Peteraja a v neposlednom rade takisto nemožno nespomenúť basgitaristu Fedora Freša. Je to však životný presah, o ktorom celý čas píšem - hudobné cesty a objavovania, ktoré som absolvoval sa v istom bode vrátili k prapôvodu, k tomu prvotnému signálu, ktorý som zabudol na to, aby som si naň znova spomenul.
Na začiatku teda bolo jedno nenápadné "cédečko" s hudobným výberom. V súčasnosti to je už okolo 200 vinylových platní v stále rozrastajúcej sa zbierke, hudobná literatúra, podpísané hudobné poklady, koncerty i stretnutia s hudobníkmi. A čo sa týka toľko spomínaných "Zvonkov" - pôvodné vydanie albumu z roku 1969 sa stalo najdrahšou platňou v zbierke pre jej vzácnosť i stav, v ktorom môžem tento milovaný kus nádhernej hudby držať v rukách a počúvať. To sú teda tie príbehy, ktoré píše hudba...
