Marián Varga - pri počutí tohto mena sa mi hneď vybavia jeho pevne lietajúce prsty nad klaviatúrou Hammond organu. Marián bol osobnosť, hudobný génius a čarodejník. Patrí medzi mojich najviac uznávaných a obľúbených hudobníkov. Marián a jeho hudba pre mňa tvoria obrovský priestor môjho hudobného sveta. O to viac som rád za to, že na Slovensku sme mali takýchto výborných hudobníkov... V tejto chvíli mi nedá nespomenúť Deža Ursinyho...
Na stretnutie s Mariánovou hudbou si až tak dobre nespomínam, no bolo to opatrné. Do tejto hudby, ako aj do žiadnej inej, ktorá za niečo stojí, sa nevchádza ľahko. Sú to pomalé kroky a opatrné, akoby nazeranie spoza rohu každou novou piesňou. Objavovanie a spoznávanie. No nieje dôležité čo bolo, je dôležité, čo je teraz. A faktom zostáva, že sa môžem považovať za šťastného človeka, pretože hudba Mariána Vargu mi prináša neuveriteľný poslucháčsky zážitok a som v nej, doslova, až po uši. Je to hudba, ktorej je potrebné venovať svoju pozornosť a aktívne počúvanie.
Marián sa prejavil už v Prúdoch na známom albume Zvoňte, Zvonky. Neskôr založil Collegium Musicum a nakoniec sa vydal na sólovú dráhu. Každá etapa reprezentuje istú polohu Mariána a jeho tvorby, ktorá sa vyznačuje vždy niečim iným. Niečim výnimočným.
Pre túto časť hudobného seriálu som vybral dva albumy, ktoré, myslím ukazujú toho Mariána Vargu... hudobného mága.
COLLEGIUM MUSICUM - KONVERGENCIE (1971)
Legenda. Aj takto by som mohol nazvať tento album. Už len známym obalom albumu, ktorý sa mi pri spomienke na Mariána vybavuje. Za zmienku stojí aj zásah cenzúry, ktorý spočíval v odstránení cigarety z Mariánových úst. Mimo iného tento album zachránil vtedy začínajúce vydavateľstvo Opus.
Na každej strane albumu sa nachádza jedna skladba. P. F. 1972 je prvou z ,,vianočných", ktoré Marián napísal, hoci sám povedal, že Vianoce rád nemá. Konvergencie sú uceleným albumom a jeho vrcholom je pre mňa absolútny ,,hudobný orgazmus" - Suita po Tisíc a Jednej Noci. To, čo sa deje v tejto skladbe je neopísateľné. To si treba jedine vypočuť.
Piesne z Kolovrátku sa zasa vyznačujú prítomnosťou Pavla Hammela, prvýkrát po spoločnej práci na albume Zvoňte, Zvonky. A dá sa to považovať za začiatok spolupráce Hammel - Varga na ďalších neopakovateľných albumoch...
Eufónia je zasa ukážkou toho, čo dokázal Marián z jeho Hammond organu vykúzliť. Nieje to ľahké počúvanie, no každopádne je to počúvanie zaujímavé.
Sám Marián sa vyjadril o tomto období, v ktorom vznikal tento album, ako o tom najlepšom...
Treba spomenúť túto legendárnu zostavu na albume Konvergencie:
Marián Varga, Fero Griglák, Fedor Frešo, Dušan Hájek... to snáď hovorí za všetko.
MARIÁN VARGA & COLLEGIUM MUSICUM - DIVERGENCIE (1981)
Divergencie boli vydané 10 rokov po Konvergenciách. 10 rokov je pomerne dlhý, ale aj krátky čas. A počas týchto 10-tich rokoch medzi týmito míľnikmi tvorby Mariána Vargu sa toho udialo ozaj veľa. Je známe, že Divergencie nevznikali práve v tom najlepšom osobnom období Mariána Vargu. Práve naopak, prežíval veľkú osobnú krízu, no aj napriek tomu z toho vzniklo niečo výnimočné.
Divergencie sú už o niečom inom, no koncepciou sú s Konvergenciami veľmi podobné. Divergencie mám ale rád pre ich väčší kontakt s vážnou hudbou, z ktorej Marián Varga pochádza (Musica Concertante). Album otvára svižná skladba Refrén. Ale je tu aj návrat k vianočným témam s detským zborom (P.F. 1982,1983...).
Album je zaujímavý svojim hudobným obsadením s množstvom prizvaných hudobníkov medzi ktorých patril aj výborný gitarista Luboš Andršt (Interlúdiá). Janko Lehotský a Pavol Hammel svojim spevom doviedli piesne ako Pomôž Mi alebo Nemé Výčitky medzi tie najlepšie skladby albumu.
Album Divergencie boli posledným štúdiovým albumom, ktorý Collegium Musicum vydali.
- - -
Marián Varga je nepochybne jedným z najlepších slovenských hudobníkov. Prínos pre slovenskú hudbu je nezmazateľný a neopakovateľný a tento prínos Mariána Vargu spočíva práve v spojení vážnej hudby a bigbítu, v ktorom, ako sám povedal, bol na začiatku ,,len na výlete". Z tohto výletu sa nakoniec stala celoživotná cesta. Nekončiaca invencia, ktorú Marián neustále rozvíjal je práve tým, čo robí jeho hudbu tak čarovnou...
Na koniec tohto článku venovaného Mariánovi Vargovi sa mi naskytá pohľad na fotku z nahrávania albumu Modrý Vrch (1981) Deža Ursinyho.
Dežo a Marián stále tvoria neopakovateľnú dvojicu geniálnych hudobníkov. Aj naďalej, na nebeských pódiách.
Do počutia pri ďalšom čítaní!
Odkaz na predošlý diel hudobného seriálu s albumami, ktorých náplňou je súčasný svet: https://ivancak.blog.sme.sk/c/489502/strach-je-toto-zivot-ktory-naozaj-chceme.html
