Je to predstava celkom jasná, nekompromisná, idúca do hĺbky a absolútne presná. Jej výsledkom je zbierka deviatich skladieb, ktorú nájdete na albume Potlesk v Stoji, ktorý je už rok na svete. Jeho prvopočiatky však siahajú oveľa ďalej. To vôbec vypovedá o dôslednosti procesu a jeho skutočne zrelých plodoch. Nad nimi sa, ako punc nepredstieranej dokonalosti, vznášajú mená ako Pavol Hammel, Peter Lipa, Milan Kňažko či Zuzana Homolová. Sú to len niektorí z interpretov, ktorí skladbám dodali ich neopakovateľnú pečať speváckeho prejavu a ich jedinečného hudobného poňatia.
S menom hudobníka Mariana Zimu ste sa možno ešte nestretli, no verte mi, neoľutujete. Za albumom Potlesk v Stoji sa skrýva skvelá a prirodzená muzikalita, pestrosť a rozlet na viacero hudobných smerov. Od elektronických beatov, tradičného blues až po dotyky s experimentálnou hudbou. Do tejto zbierky piesní treba vstupovať s otvorenou hlavou, srdcom a najmä ušami. Nič tu nenudí a miestami sa síce poslucháč môže prichytiť pri otázke, či ešte počúva ten istý album, ale odpoveď je práve tým, prečo tento album vznikol. Pre svoju neopakovateľnú pestrosť. A tak to má byť. Marian Zima a jeho projekt Story sa týmto spôsobom stal skutočnou jedinečnosťou, ktorú naša domáca hudobná scéna ponúka.
Aké boli Vaše prvé dotyky s hudbou?
Asi ako u každého rovesníka, platne rodičov, neskôr kamarátov, pop music z oficiálnych kanálov. Neskôr ma však hudba úplne pohltila, všetok voľný čas a úspory išli do nej. Bola to – odhliadnuc od socialistickej neslobody - krásna doba, keď nie všetko bolo ihneď dostupné a o to vzácnejšie. Vtedy sa každý album počúval do takých detailov, že dnes v tejto povrchnej dobe je toho málokto schopný. Sadnúť si a hodinu nerobiť nič iné, len počúvať.
Pán Zima, hudobná pestrosť, ktorá je obsiahnutá na albume Story mi akosi automaticky napovedá, že aj Vaše hudobné inšpirácie musia byť pestré. Aké je Vaše hudobné pozadie, čo radi počúvate?Všetko, kde cítim dušu. Pesničkárov ako Tom Waits, Neil Young, Nick Cave. Mnoho džezu, alternatívnej hudby. Hrdo sa hlásim aj k metalovým a progresívno-rockovým vplyvom z mladosti. Pozorne som sledoval aj českých a slovenských pesničkárov. Vždy ma ohromne zaujímala textová výpoveď. O Story napísal český kritik Pavel Víšek, že je to „nadžánrové písničkářství“. Takže asi to tam všetko bude.
Kde a kedy vznikol prvotný nápad pre to, čo dnes poznáme pod názvom Projekt Story? Aká „story“ sa za ním ukrýva? A prečo práve tento názov?
Story bola kedysi regulárnou kapelou s pevnou zostavou, pôvodným repertoárom a koncertami. Bohužiaľ, rozpadla sa. Ja, keďže som veril tým pesničkám a prestal som veriť v kapelový koncept, som sa kedysi v 2017 rozhodol ísť na to inak – formou čo najkvalitnejších hostí a postupného nahrávania jednotlivých vecí. Všetko je to vlastne výsledok jednej tvrdohlavosti, v dobrom aj zlom. Bez manažérov, sponzorov, poradcov, často naopak radám. Preto aj necítim žiadnu spojitosť so súčasnou slovenskou pop scénou. A prečo Story? Tie skladby sú mikrosvety, mikropríbehy.
Skutočne hviezdne obsadenie – trojica Hammel, Lipa a Kňažko, ktorí sa okrem iných na albume predstavili, si viem predstaviť ako isté plnenie si snov. Totiž ja sám, pri podobnej príležitosti, by som to ako plnenie si snov určite vnímal. Ako ste si týchto pánov spevákov a pána herca vytipovali pre obsadenie?
Do istej miery to platí. Bolo aj pre mňa zážitkom sledovať ako tie piesne ožívajú prostredníctvom ľudí, ktorých mám rád aj ako poslucháč. Ale základom bolo nájdenie vhodného hlasu pre pesničku, nie slávneho mena. Na albume sú aj menej známi speváci.
Okrem famóznej hudby ste aj autorom textov. Tie zapôsobia na každého vnímavého a pozorného poslucháča. Keďže sám medzi nich patrím, výnimočným spôsobom na mňa pôsobí ich presnosť, prakticky dokonalosť – kde každé slovo má svoje miesto. Ako pristupujete k písaniu textov?Východiskom je mi autentická emócia. Niečo, čo ma osobne pohne. Neštylizujem sa do niečoho, čo neviem precítiť. Som presvedčený, že vnímavý poslucháč to cíti. Záleží mi aj na remeselnej stránke. Snažím sa vyhýbať sa banálnym obrazom, nepomáhať si vzletnými, ale nič neznamenajúcimi slovami.
Pre mňa je prakticky dokonalým príkladom text skladby „Keď sa nikto nedíva“, ktorý nadobúda majstrovským speváckym podaním Pavla Hammela celkom iný rozmer, nehovoriac o jeho hudobnom stvárnení...
Pre viacerých poslucháčov je to nosná pieseň albumu. Môžem len povedať, že aj my spolu s Pavlom a ďalšími spoluhráčmi sme mali pocit, že to vyšlo. Že sa tam niečo podarilo zachytiť, hudobne i textovo.
Projekt Story má aj ďalší presah, pretože textársky ste sa neskôr podieľali aj na jeho sólovom albume Srdce bez Anjela skladbou „Ľutujem“. Ako došlo k tejto spolupráci?
Pre mňa je Story hlavne radosť zo spoločnej tvorby s ľuďmi, ktorých uznávam a mám rád. Je pre mňa veľmi dôležité – ak nie najdôležitejšie – aby tie dobré vzťahy pretrvali. Aj skladba „Ľutujem“ je toho dôkazom. Mimochodom práve spolupráca pri „Keď sa nikto nedíva“ zažala podľa Pavlových vlastných slov u neho novú tvorivú iskru, ktorá tak úspešne vyvrcholila na jeho albume Srdce bez anjela. Z toho som mal tiež veľkú radosť.
Viacero ráz sme sa zhovárali o kvalitnej hudobnej tvorbe. Tú Vašu tam nepochybne radím. Aké sú, naopak, Vaše nároky a predstavy o kvalitnej hudobnej tvorbe?
Veľmi ťažká otázka. Kurt Vonnegut v jednej knihe odpovedal prostredníctvom svojej postavy na otázku ako rozoznať kvalitný obraz vetou: „keď ich uvidíte milión, bude vám to jasné“. Tak nejako je to aj s hudbou. Umenie by malo vznikať svojbytne, nie podľa očakávaní publika.
Na svete je už ďalšia, nová skladba s názvom „Anjel Strážnik“, ktorej sa skvelo zhostil Peter Lipa. Môžeme ju považovať za predzvesť ďalšieho albumového pokračovania projektu Story?
Verím, že áno. S Petrom a „Zvoneniami“ sa to kedysi začalo a dúfam, že teraz sme na prahu nového cyklu. Tých skladieb v rôznych fázach prípravy je už viacero. Rodia sa aj veľmi nečakané spojenia a spolupráce, ktoré poslucháča Story znovu „zneistia“. Spomeniem napríklad elektronického mága Stroona. Chystáme znovu niečo s Milanom Kňažkom i veci mimo okruhu Story. Ale v Story všetko ide vlastným, nenáhlivým tempom.
