KRÍZA SYSTÉMU, ALEBO VÝZVA ŽURNALISTOM

Písmo: A- | A+

Problémy s Astra Zeneca – Ako nás obdarovala chaotická politika „Rokom vytriezvenia“ – Merkelovej alarm: „Tá vec sa nám vymkla z rúk“ – Corona-vandali z Rotterdamu – Hľadanie škôl: „Je to dráma“

– Salzburg: „Vysoko iritujúce“ – Merkelovej dôverník otriasa tabuizáciou... 

Vážení žurnalisti. Tieto nadpisy som zozbieral iba v jednom z ostatných dní z nemeckej a rakúskej tlače. Keď si porovnávam stav medzinárodných komentárov so Slovenskom, nenachádzam rozdielov. Vláda je neschopná, odborníci sa prekrikujú v spôsoboch riešení, obyvateľstvo zas v spôsoboch zneistenia. Tí silnejší si myslia, že riešenia poznajú, čo platí iba do okamihu, kým ich neprezentujú. Okamžite sa na nich totiž potom vrhne svorka kritikov sprava, či zľava. Opozícia vie všade „úplne presne“, ako veci riešiť. Lepšie to všade vedia skritizovať už iba novinári.

Najnovšia správa z Rakúska: z viedenskej hlavnej nemocnice AKH presúvajú na oddelení psychiatrie pre deti a mládež ľahšie“ prípady na neskôr. Čakacia doba je preto až tri mesiace. Psychické anomálie sa prejavujú už v päťdesiatich percentách detskej populácie.

Vôbec sa uvedenému nečudujem. Po prvé – z hľadiska miery neistoty v spoločnosti to zákonite muselo prísť. Po druhé – nemožno sa už vôbec čudovať podstate problému, ak ani seriózna časť žurnalistov nevie spoločnosti nastaviť realistické zrkadlo dosiahnuteľného. Demokraciu si osvojujme ako najideálnejšiu formu riadenia štátu, bez relativizovaní jej podstaty, ale nezvyšujme v rámci rôznorodosti názorov v demokracii svoju čitateľnosť tým, že sa ani v určitej skupine médií nevieme dohovoriť na hraniciach uskutočniteľného. Novinárska konkurencia v názoroch a formuláciách nemôže viesť ku katastrofálnej dezorientácii. Niekde som zachytil názor, že v strese a nátlaku nesmieme očakávať ideálne rozhodnutia.

Ale veď presne takúto metódu používame voči obyvateľom na jednej a aj voči vláde na druhej strane. Obyvateľstvu ani náznakom neponúkneme reálne východisko z krátkodobej neriešiteľnosti situácie, lebo ho sami nepoznáme a vládu paralelne kritizujeme za všetky kroky, ktoré urobí. Ako inak by sme otitulkovali ráno svoje vydanie, ak nechceme odpísať to včerajšie... 

Ak nemám pravdu, tak sa pozrite do všetkých okolitých krajín EÚ a aj do USA. Obraz je v kritike rovnaký a spoločenská situácia sa síce odlišuje v percentách, ale vôbec nie diametrálne. Radi zverejňujeme absolútne čísla, ohromujúce štatistiky, ale udržateľný konsenzus v dobe absolútnej neistoty nenavrhujeme. Buď ho nepoznáme, alebo nám nevyhovuje. Ešteže nemá kto kritizovať nás! 

Skúsme sa upokojiť. Ak to vláda podľa nás nevie, tak navrhnime s renomovanými odborníkmi ideálne riešenia, ktoré hneď po najbližšej tlačovke nezmeníme a porovnávajme voči etalónu, resp. meradlu, normálu, či štandardu ďalšie kroky, ktoré sa reálne udejú.

Osobne by som vláde potom navrhol držať sa takýchto riešení a urýchlene nájsť spôsob inštitucionalizovaného riadenia takto vytvorených spoločných, čo možno najoptimálnejších postupov. Keď píšem „skúsme“, tak by sa mali vedieť ako vládna väčšina aj najdôležitejšie médiá združiť do určitého seriózneho zoskupenia. Sme v pandemickom a hospodárskom „vojnovom stave“.

Inak demokraciu v čase, akým je tento, rozoberieme na súčiastky bez toho, že by ich vedel niekto následne poskladať dokopy. Propagujem znovu stránku Ekonómia ľudskou rečou“. Hospodárske dozvuky pandemickej dezorientácie nás ešte iba čakajú. Zažívame krízu systému.

Ivan Čarnogurský ml.

Skryť Zatvoriť reklamu