A žiaľ, neboli to žiadne minizlyhania, ale masívne chyby vládnych periód, vedúce až ku stavom občianskej revolty.
Lebo pravdu o zlyhaniach v predošlých periódach vládnutí a zamlčiavanie defraudácií i vrážd z týchto minulostí nemôžeme skryť za učebný proces novo nastúpenej generácie vládnucich politikov.
Lebo sa máme naučiť ospravedlniť sa za vlastné zlyhania a nie automaticky i reflexne napádať tých, ktorých sme priam vyprovokovali k ich angažovanosti pre verejnú vec práve našími predošlými, vlastnými zlyhaniami.
Lebo máme druhým pomáhať v zvládnutí vládnutí a nie sa im vysmievať za osobné názory ich viery a za učenie sa. Takáto snaha zamlčiavať vlastné chyby nášho vlastného procesu učenia sa v minulosti je pokrytecká.
Lebo čestná podstata vôle vládnuť je dôležitejšia, než schopnosť formálneho vytvárania obrazu profesionality, skrývajúca však často vôľu zabíjať a kradnúť. Profesionálny obraz nemorálnosti nemôže byť lepší ako poloprofesionálny, patriaci za pochodu sa učiacim politikom, ktorí sa snažia o nápravu stavu.
Lebo som sa naučil byť trpezlivý.
Všimnime si zopár skutočností. Keď ľudí nikto neobmedzoval, tak následne bolo z toho zle. Čínsky vírus. Navyše, hneď vzniklo ideologické onálepkovanie údajného zamlčiavania skutočnosti podľa krajiny pôvodu. Vlastne už vtedy mali zo dňa na deň prestať lietať lietadlá a mal byť vyhlásený Lock down pre Čínu. Kto si ale vie predstaviť reakciu celého sveta, keby bola Čína izolovaná a na jej hraniciach by boli veľké tábory pre karanténu? Masy Európanov, Američanov a iných národností by boli uväznené na hraniciach i letiskách. Už si viem predstaviť tie komentáre svetovej tlače a komentáre ľudí v krčmách pri pive. Tá Čína.
V roku 1971 som prechádzal takouto hranicou medzi Tureckom a Bulharskom. V Turecku bola cholera a ľudia stáli v nekonečných masách týždne na hranici, v zime a v blate. Kto si to už dnes pamätá? Pravdaže, vtedy si každý účastník tohoto zážitku automaticky vytvoril svoj obraz o špinavom Turecku.
Kto by naviac veril dnes reálnej hrozbe vírusu, keby neexistovala priama, kolektívna skúsenosť všetkých?! Žiaľ, až táto nás dostala na rovnakú úroveň znalosti. Takto koná človek.
Súčasné vlády zatracujú minulosť nedávno vládnucich, teda dnešnú opozíciu, a nedávno vládnuca opozícia heroizuje naopak svoje činy, spoliehajúc sa na krátku pamäť národa. Popísaný obraz konania sa dá ale vyčítať obom stranám. Účelovo narábať so situáciami a slovami vo svoj prospech vie každý politik veľmi profesionálne.
Pre súčasnú situáciu, žiaľ, neexistuje metóda, uspokojujúca všetkých. A na Slovensku neexistuje jediný politik a tobôž už nie strana, ktorí by dokázali zvládnuť situáciu bez protireakcie opozície i más dotknutých ľudí. Preto teda tak, ako sa hovorí –držme dvere a čakajme, kým búrka neprehrmí. Dovtedy si kašlime tak maximálne do vlastného rukáva. Všetko ostatné je kontraproduktívne. Ale tiež dovolené. Čo je zas dobrý znak súčasnosti. Preto osobne nekritizujem túto v behu sa učiacu vládu.
Ivan Čarnogurský ml.
