ŽELANIE DO NOVÉHO ROKU POLITIKOM A NOVINÁROM

Písmo: A- | A+

Keď som dopísal moje Novoročné želanie, tak som mal silný pocit, že pre politikov a novinárov ho musím ešte doplniť.

Takže, milí politici a novinári, skúsme sa na chvíľu „zidealizovať“ a zjemniť náš pohľad na veci spoločné. Možno tak napokon objavíme aspoň kúsok pozitívneho konštruktivizmu. 

Rok 2020 bol v krátkodobých dejinách Slovenska zlomový. Po ére revolučného VPN, federálnej ČSFR, Mečiarizmu, SDKÚ a Dzurindu, zaniká éra Fica. Či vzniká éra nová a aká, to sa ukáže až koncom ďalšieho desaťročia. Zatiaľ by som ju nazval érou emocionálnou

Odštartovala sa totiž na báze hlbokej emócie zo zavraždenia novinára a jeho snúbenice, pokračuje uväznením vysokých štátnych a súdnych predstaviteľov, hlavných prokurátorov, ďalej mafiánov a koncom roka 2020 éra emócií pokračovala samovraždou bývalého prvého policajta Slovenska. Ako vysoko ešte emocionálne vystúpime!? Prvú výzvu na odstúpenie premiéra som už medzi sviatkami zachytil. Bude to emócia číslo X? Je to však tá dobrá cesta pre rok 2021 a roky budúce!? Zbierať hnev a rýchlu slinu ešte pred schopnosťou tvoriť?

Aby sme sa však nemotali stále v kruhu... Neviem, ako chcú naše bývalé politické garnitúry ospravedlniť všetky svoje prešľapy z minulosti. 

Mečiarovu „národnú“ privatizáciu, po ktorej predajom Korzičky dofinancoval svoj ďalší dôchodcovský život. Mikuláš svojich desať percent v rámci medzinárodnej privatizácie Slovenska, za intenzívnej spolupráce Mikloša a Palacku. Gorila sa preto potom mohla stať prechodným fenoménom, aby garnitúra okolo Roberta Fica nemusela mať zábrany vo vlastnej tvorivosti. Ja by som túto jeho novú éru nazval dobou objavu pozitívnych stránok DPH. Keď si napokon Baštrnák ponechal na svoje meno poslednú ním vlastnenú nehnuteľnosť – byt v komplexe Bonaparte, nezostalo jeho „nájomníkovi“ nič iné, ako vytrhať zo zlosti obklady a presťahovať sa do zámočku za mestom. Prečo si dva roky predtým myslel, že to pozitívne vysvetlí verejnosti, neviem.

Vážení politici, SIS nemohla dostať lepší názov. Slovenská informačná služba.

Veď táto inštitúcia nakoniec informuje všetkých, spoľahlivo a rýchlo. Spomeňme si predsa, že ŠPZ áut, unášajúcich Kováča ml., sme poznali do 24 hodín od únosu. Napokon nám naša agentúra nahrala aj Gorilu, a teraz si spievajú naše spevavé vtáčiky na základe všetkých možných aj nemožných záznamov tejto informačnej služby. Slovenskej. No, ale keď treba, pomôžu nám aj Nemci. Aby sme nemali trému, keď nevieme rozlúštiť Threemu.

Skúsme to však inak. Úvahou o dobre a zle od sv. Tomáša Akvinského a sv. Augustína:

 „Zla sa nemôžeme zbaviť – má svoju úlohu a treba jeho existenciu strpieť. Pokiaľ by sme sa pustili do vykoreňovania zla, zničili by sme veľa dobrého obilia“. Tomáš Akvinský ďalej hovorí: „Keby bolo zabránené všetkému zlu, z vesmíru by sa vytratili mnohé dobrá.“

Rovnaký názor mal aj sv. Augustín: „Lebo Boh usúdil, že je lepšie prinášať dobré zo zlého, než nedovoliť zlu jeho existenciu. Lebo keby nebolo dobré, tak by zlo neexistovalo, a tak by to všemohúci Boh nedovolil.

Sv. Tomáš Akvinský: „Každé zlo je v nejakom dobre. Zlo samé o sebe neexistuje. Je nemožné, aby niekto spôsobil a konal nejaké zlo iba vtedy, ak sleduje nejaké dobro. Zlé veci síce existujú, ale protivia sa základnej orientácii ľudskej prirodzenosti. Ľudská prirodzenosť je priťahovaná k dobru.“

Milí politici, v našom malom podtatranskom kráľovstve sa neututlá nič. Tak sa o to radšej ani nesnažte. 

Najlepšie by bolo zverejniť dopredu všetky vaše zámery, a tie potom transparentne aj plniť. Ak nebudú dobré, zavrú vás buď už predtým, a tak v ďalšom kroku aspoň nenapáchate škodu. V tom lepšom prípade sa po splnení všetkých vašich sľubov stanete herojmi Slovenska. Na prvého takého totiž Slovensko stále čaká. Tomáš Akvinský totiž nelegalizuje zlo, on iba filozoficky zdôvodňuje jeho existenciu. Pre nás, voličov, by to potom mohlo byť dobrým znamením. Zlé za nami, pred nami je snáď už iba éra dobra.

Slovenskí politici, vaše úlohy sú síce často denné, ale veľmi často najmä dlhodobé. Opozícia si myslí, že denne znemožňovať vládu je to najlepšie. 

Tým si však zároveň podkopáva svoju budúcu vládnu pozíciu. Teda, ak preháňa a nebodaj ešte koná z pozície zla. V neprimeranosti je skrytá vlastná záhuba. Vo firme by som to nazval deštrukciou vlastných cieľov. Nové nápady majú byť jasne formulované, a teda aj tak propagované. Niekedy je lepšie nezaoberať sa minulosťou a súčasnosťou, ale dokázať načrtnúť budúcnosť. Teda, ak to dokážem. Tu zas varujem každého politika, ktorý sa už chystá byť budúcim premiérom, alebo aspoň ministrom. Z ničoho nevznikne niečo. Dobrá vláda môže vzniknúť iba na fundamentoch skupín ľudí, strán alebo hnutí, ktoré sa dokážu na takúto úlohu pripraviť. Včera ešte nikto a zajtra kráľ, to zaváňa novou katastrofou.

Veľavážení politici, ponúkam ešte jeden príklad.

Kúpili by ste si byt u staviteľa, ktorému včera spadol ním postavený dom? Ja asi nie. Asi existuje umenie vedieť odísť skôr, než by takéhoto staviteľa vyhnal z trhu súd. Kto koná a konal čestne a uzavrel poistky voči svojmu podnikateľskému riziku, ten sa za brány väznice nedostane. Poisťovňa tiež vyplatí škodu havarovanému automobilistovi, ak pred haváriou nepil, alebo sa neomámil drogami. Vidíte, počas jazdy treba pozorne šoférovať a počas stavania nekradnúť materiál. To platí aj pre vládnutie.

Na záver niečo pozitívne.

Máme vládu, koalíciu a dokonca aj jej ústavnú väčšinu. Skúsme sa dohovoriť. Vláda a premiér sa vo vyjadreniach skonsolidujú, novinári im budú článkami pomáhať pri tvorbe nových riešení a opozícia sa najprv zreformuje. Myšlienkovo, historicky, personálne aj akčne. Chcieť totiž tvrdohlavo zachrániť svoj cez DPH financovaný byt, to mi neprejde ani vtedy, ak do toho zapojím súdy, prokuratúru a políciu zároveň. Kontraproduktívne komunikovať a zosmiešňovať svojich politických partnerov mi tiež neprejde bez pádu preferencií. Nevedieť prestať tlačiť na pílu a netakticky si pohnevať všetkých naokolo, už nadobro nepomôže žiadnej strane.

Milí novinári, a teraz niečo pre vás.

Nevedieť opustiť tolerančnú diferenciu svojej negatívnej kritiky bez najmenšej schopnosti denného zverejňovania nových nápadov, riešení a propagácie ich autorov vo všetkých oblastiach spoločenského bytia, je tiež jedným z negatívnych znakov Slovenska. Ak máme byť iba mudrujúcimi nad hlúposťami, schopnými maximálne tak plniť stránky novín, či časopisov textami bez ladu a skladu, tak práve týmto Slovensku nepomôžeme. Ani zverejňovaním nezmyselných správ o hocičom nepodstatnom.

V mojom živote som zažil jeden paradox. Za socializmu sme sa od novinárov dozvedali iba všetko „dobré“. Svetlý socializmus budovali samí „heroici“. V obchodoch boli pritom poloprázdne regály. Dnes, keď máme regály obchodov plné, čítam denne viac o potenciálnom zániku sveta, než o nápadoch ako veci napraviť, alebo ešte zlepšiť.

Čo tak denne viac popisovať pozitívne návrhy a správy – napríklad o tom, ako zlepšujeme postavenie Rómov, či sociálne inak zanedbaných skupín v našej krajine? Alebo zverejňovať články o nových systémoch spravovania nemocníc, ich nových modeloch financovaní a v neposlednom rade o lepšom marketingu Slovenska doma aj v zahraničí... ? Čo tak dať si za úlohu pozitívne povzbudzovať premiéra a neviditeľne ho viesť cestou, ktorú možno ani on dnes nepozná... Čo si asi myslíte, že príde po ňom? Po tých všetkých skúsenostiach doteraz... Pamätáte si ešte, ako suverénne nastupovali Mečiar, Dzurinda a Fico? Nehazardujeme tak náhodou aj novinársky s touto krajinou? Vyznáte sa isto a správne, kde je sever a juh? Alebo vás viac trápi denná štatistika vašej čitateľnosti?

Politici a novinári, svet sa nevyhne popisu dobra a zla od Tomáša Akvinského. Preto sa naivne nedomnievam, že si z našej dnešnej situácie automaticky vezmeme to najoptimálnejšie riešenie. Ešteže máme aj svetových filozofov, ktorí nás pred realitou múdro varujú. Tak sa s vami spoločne teším na objavy v roku 2021.

Ivan Čarnogurský ml.

Skryť Zatvoriť reklamu