Áno - a konečne skúšky , ktoré sú svojím významom zmysluplné. Od 1. apríla t. r.- z teoretickej časti - už len v elektronickej forme.
Pokiaľ sa však jedná o praktické zručnosti vo vedení motorového vozidla (hlavne v cestnej premávke) - tam je tiež čo meniť... Je všeobecne známe, že cieľom a obsahom tohto predmetu – je samostatné vedenie motorového vozidla príslušnej skupiny v známom prostredí v podmienkach bežnej mestskej premávky i mimo nej. Dôležitá otázka je tu táto - koľko vyučovacích hodín je na splnenie tohto cieľa potrebné absolvovať konkrétnemu žiadateľovi? Niekto v minulosti (a platí to i v súčasnosti) úplne geniálne určil, že to bude 6 hodín na autocvičisku a 32 hodín v cestnej premávke; minimálne! Áno tých hodín praktického výcviku nikdy nebude dosť. Veď, všeobecne - človek sa učí až do smrti... Pýtam sa však – koľko by malo byť tých hodín, aby ich bolo skutočne dosť k tomu, aby bolo možné niekomu, kto je zainteresovaný do výcviku konkrétneho žiadateľa s istotou skonštatovať: „pripravený vykonať praktickú skúšku“? Pozná niekto v tejto republike to magické číslo? Nikto ma nepresvedčí, že sa to dá určiť nejakým nariadením alebo smernicou spoza stola kancelárie ministerstva! Tých hodín musí byť presne toľko, aby každý (fyzicky a mentálne) spôsobilý žiadateľ o príslušné vodičské oprávnenie pri posudzovaní jeho vedomostí, zručností, návykov a spôsobilostí na záverečnej skúške dokázal bez ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, hrozby poškodenia vozidla spoľahlivo manévrovať s vozidlom a samostatne jazdiť v známom prostredí v podmienkach bežnej cestnej premávky – ako v meste, tak i mimo neho. Presne toľko! To znamená, že ten žiadateľ, ktorého schopnosti sú minimálne v pásme populačného priemeru, ktorý je správne motivovaný, má talent (sú aj takí, ktorých mnohému naučia už doma...) alebo má šťastie a „natrafil“ na skutočného, dobrého učiteľa – ten to zvládne povedzme za 15 hodín a ten, ktorý to všetko nemá a v autoškole robí taxikára inštruktorovi – ten si bude musieť odjazdiť (samozrejme, že i zaplatiť!) viac...
Možno sa aj takto spýtať – akým spôsobom predkladateľ tejto požiadavky získal istotu, že tých 39 hodín je naozaj nevyhnutné minimum aj pre toho (stručne) najšikovnejšieho, najtalentovanejšieho žiaka vedeného učiteľom – skutočným profesionálom?
Veď, v dôsledkoch, čo je povinnosťou, čo sa hodnotí u žiaka autoškoly pri záverečnej skúške – jeho schopnosti a spôsobilosti v bezpečnom a samostatnom vedení a ovládaní vozidla, alebo to, koľko vyučovacích hodín strávil v cvičnom vozidle, často bezcieľnym „lietaním“ systémom „tam a naspäť“... Kto, kedy a na základe čoho vyriekne pri konkrétnom žiakovi autoškoly výrok - „spôsobilý pre samostatnú účasť v cestnej premávke“ a prevezme za toto konštatovanie aj príslušnú zodpovednosť? Zamestnanec ministerstva tým, že určí povinný minimálny počet vyučovacích hodín? Osoba zodpovedná za výcvik v konkrétnej autoškole tým, že zapísala poslednú predpísanú vyučovaciu hodinu žiakovi do triednej knihy? Inštruktor – jeden zo šiestich, ktorí si dotyčného žiaka podávali ako petičnú listinu, ktorému pripadlo podpísať sa pod jeho poslednú (tridsiatu deviatu vyučovaciu hodinu? Alebo inštruktor - profesionál, ktorý ho cieľavedome pre túto rolu pripravoval od začiatku až do konca a v okamihu, keď tie potrebné spôsobilosti práve nadobudol – bez ohľadu na počet absolvovaných vyučovacích hodín a odjazdených kilometrov?
