Veď – poznáme – stojíme pred priechodom pre chodcov v úmysle prejsť na druhú stranu, pozeráme sa na zľava prichádzajúceho vodiča – ten nám bliknutím svetlami dáva pomerne jasne najavo, že nás rešpektuje. On brzdí, dokonca zastavuje vozidlo – a my vkročíme do vozovky a bezpečne prechádzame. Inokedy sa dokonca situácia opakuje i s vodičom prichádzajúcim sprava. Vzápätí zas vzniká situácia pomerne napätejšia – prichádzajúci vodič vôbec „nebliká“, vôbec nespomaľuje. Ani ten za ním. Konečne prejdú všetci traja a my vstúpime na vozovku na priechode pre chodcov no ten sprava prichádzajúci takisto nezastavuje a my prechádzame až po ňom. Ako je to teda?
Z obdobia účinnosti zákona č. 315 NR SR z 20.9.1996 o premávke na pozemných komunikáciách v jeho ustanovení (§ 4 Povinnosti vodiča) v ods. 2, písm. f) bolo stanovené, že vodič je povinný: „dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na ten účel je povinný zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča používajúceho zvláštne výstražné znamenia, ktorý takýchto chodcov nesmie ohroziť“...
(Pozn.: neohroziť znamená – povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo);
(neobmedziť – povinnosť účastníka cestnej premávky (vodiča) počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky (napr. i chodcovi) neprekážal).
A bolo vybavené. Jasné – ja ako vodič nesmiem chodcovi, ktorý vstúpil do vozovky na priechode pre chodcov ani len prekážať! Predpokladám, že takéto znenie predpisu „malo pomerne významný vplyv na plynulosť cestnej premávky“ – došlo ku zmene. V novom zákone (Zákon č. 8 NR SR z 3.12.2008 o cestnej premávke) sa preto(?) uvádza (§ 4 Povinnosti vodiča, ods.1, písm. f) – „vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť“... A môžeme začať pochybovať, polemizovať...
Nemožno predsa súhlasiť s tým, že je povinnosťou vodiča vo vzťahu k chodcovi, ktorý vstúpil do vozovky na priechode pre chodcov, zastaviť vozidlo. Dať prednosť nie je predsa povinnosť zastaviť vozidlo! A to tým viac, ak sa za výraz „dať prednosť“ pripojí pojem „neohroziť“! Veď ako môže vodič riadiac vozidlo (pokiaľ nie je šialený a nemá ani vražedné úmysly) ohroziť chodca na priechode pre chodcov, ktorý stojí s rešpektom na mieste pri okraji vozovky alebo dokonca stojí a čaká mimo vozovky až prejde?
(Povinnosť zastaviť vozidlo pred vyznačeným priechodom pre chodcov vyplýva len z ustanovenia vykonávacej vyhlášky k zákonu (o riadení cestnej premávky svetelnými signálmi) pri jazde na svetelný signál č. S 10).
Toto nie je zvrátená interpretácia konkrétneho ustanovenia zákona – to je jednoducho nedostatok tohto zákona. To, že chodci nečakajú na chodníkoch, krajniciach, medzi ostrovčekmi na vozovke takpovediac donekonečna, to nie je tým, že táto skupina vodičov koná v zmysle zákona, ale tým, že sú ku chodcom ústretoví, tolerantní a ohľaduplní (keď nie všetci, bez rozdielu, tak aspoň mnohí) a konajú nad rámec tohto zákona. Preto, práve kvôli tejto nejednoznačnosti znenia konkrétneho ustanovenia zákona dochádza k nebezpečným situáciám na priechodoch pre chodcov hlavne na dvoj a viac pruhových vozovkách v jednom smere jazdy, kde jeden vodič (v krajnom jazdnom pruhu) takto empaticky až úzkostlivo reaguje na čakajúceho chodca pred priechodom – zastavuje vozidlo a doslova ho posiela na druhú stranu – čo v týchto súvislostiach, mierne povedané, vyznieva až nebezpečne kontraproduktívne nakoľko iný vodič (v ľavom pruhu vníma len dve skutočnosti, a to - voľný priechod pre chodcov (chodec čakajúci na chodníku) a „zelená“ na najbližšej križovatke. A teda ide... Nie, nejde – letí(!) - čo (všetko dohromady) má aj známy vplyv na nehodovosť na priechodoch pre chodcov – práve kvôli vyššie spomínaným súvislostiam.
Tento problém si vyžaduje radikálne a jednoznačne znejúce riešenie – a síce, že v priestore mimo vozovky pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov (celých 24 hodín a celých 12 mesiacov v roku!) by bolo žiaduce výrazným spôsobom vyznačiť plochu, ktorá by mala slúžiť ako prípravný priestor na vstup do vozovky, do ktorého budú mať dovolené vstúpiť len chodci, ktorí majú záujem prejsť na druhú stranu cesty. Ak sa tam zídu najmenej dvaja chodci s úmyslom prejsť na druhú stranu cesty, vodič v ktoromkoľvek jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy, ktorý ich bude mať po pravej strane by mal byť povinný im umožniť bezpečný vstup na priechod a prechod cez cestu a to bezpodmienečným zastavením vozidla . Vodič idúci v protismere urobí to isté ak títo chodci na tomto priechode pre chodcov vstúpili do vozovky. Ak bude v strede vozovky deliaci ostrovček, povinnosť zastaviť vozidlo bude platiť pre vodičov v protismere ak títo chodci vkročia do priestoru medzi týmito ostrovčekmi“. Povinnosť chodcov voči prichádzajúcim vodičom by mala spočívať v tom, že títo budú môcť vkročiť do vozovky len ak vodič úplne zastaví s vozidlom.
No a je úplne samozrejmé, že za zníženej viditeľnosti (súčasne s rozsvietením verejného osvetlenia) by mal byť každý priechod pre chodcov, vrátane nástupných plôch, osvetlený z obidvoch strán komunikácie s použitím kvalitných LED zdrojov s rozdielnou farbou svetla od farby okolitého verejného osvetlenia.
Ďalšia absurdnosť! Priechody pre chodcov a zastávky MHD! Vodičom týchto vozidiel (autobusov) vnútorný predpis nariaďuje zastaviť na zastávke vozidlo svojou prednou časťou tesne pri označníku zastávky. Ak vodič ignoruje toto nariadenie – nasleduje sankcia od zamestnávateľa. To je v poriadku. Na niektorých takýchto zastávkach v Nitre (spomeniem len niektoré – Mostná ulica, Dolnočermánska, Štefánikova – zast. „Centrum Mlyny“, Dlhá ul. – zast. „Bohúňova“, Hlinkova ul. – zast. „Chrenovský cintorín“) je hneď za týmto označníkom pre zastávku riadne vyznačený priechod pre chodcov. V praxi to potom vyznieva tak, že vodič autobusu si splní svoju povinnosť voči zamestnávateľovi - zastaví s vozidlom pri označníku, ale súčasne aj v priamom rozpore so zákonom o cestnej premávke (teda tesne pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov) a nechá svojich cestujúcich prechádzať na druhú stranu vozovky tesne popred svoje rozmerné vozidlo – so všetkými súvislosťami. Tou najdôležitejšou a súčasne najnebezpečnejšou a najnelogickejšou je priame ohrozenie zdravia (a už aj života) takto prechádzajúcich cestujúcich, ale i iných chodcov.
Skúsme my takto zastaviť alebo zostať stáť bližšie ako 5 m od priechodu pre chodcov. Priestupok – sankcia! Správne. Všetci dobre vieme prečo. Len málokto z nás vie prečo takéto niečo neplatí (môžeme sa len domnievať) pre vodičov MHD, ktorí vezúc cestujúcich, zastavia na zastávke úplne pred priechodom (často dokonca i na ňom!).
Otázka teda znie : Kto teda prikázal „namaľovať“ priechod pre chodcov tesne pri označníku zastávky MHD? Ak je teda taký predpis – kto povolil umiestniť označník zastávky tesne pred vyznačeným priechodom pre chodcov? Kde je tu logika, zdravý rozum? To je skutočne až taký problém zosúladiť vnútorný predpis zamestnávateľa so zákonom – alebo jednoducho nekonať v rozpore so zákonom?
