Takmer každú piatu dopravnú nehodu so smrteľnými následkami spôsobili vodiči s praxou do dvoch rokov. Áno – každá negatívna udalosť v cestnej premávke je spôsobená najčastejšie zlyhaním vodiča – jeho porušením zákona, svojím konfliktnýn správaním sa v cestnej premávke. Príznačná dravosť mladosti je zodpovedná za nejeden konflikt v cestnej premávke. Tendencie k často bezohľadnému, impulzívnemu presadzovaniu sa zvyčajne pramenia z rozporu medzi, síce vyzretejšími schopnosťami, avšak nedozretými, ale i už narušenými osobnostnými a morálnymi vlastnosťami – „získanými“ v sociálnom prostredí, ktoré ho od útlej mladosti – až do sedemnásteho roku veku (kedy už môže zasadnúť za volant) obklopovalo a fatálne ovplyvňovalo a formovalo. No a čím je ten rozpor väčší, tým je aj náklonnosť k zlyhaniu reálnejšia. Nekritickosť k sebe, unáhlenosť, prehnaná sebadôvera, agresivita, nerešpektovanie autority (vrátane rodiča), precitlivelosť ... Prevažná väčšina mladých vodičov však toto kritické obdobie prekonáva bez väčších problémov. Títo sú však k tej prvej skupine vo výhode – vyrastali v tom správnom sociálnom, rodinnom prostredí, kde si osvojili i také postoje, vlastnosti ako sú sebapoznanie, pokora, úcta k iným, empatia, dobroprajnosť ...
Pomerne významným spôsobom sa do príčin vzniku konfliktných situácií v cestnej premávke zapája i nevedomosť, neznalosť mnohých základných ustanovení zákona a jeho vykonávacej vyhlášky zo strany jej účastníkov. Úroveň vzdelávacieho procesu v autoškolách sa po jeho ukončení hodnotí záverečnou skúškou – didaktickým testom. Má tento test naozaj všetky potrebné atribúty záverečnej skúšky? Informácie získané z didaktického testu majú byť platné, spoľahlivé a ľahko vyhodnotiteľné. K tomu však takýto didaktický test musí spĺňať požiadavku tzv. validity – tzn., že sa v ňom nachádzajú všetky dôležité časti učiva... Pravda je však taká, že súčasný test v autoškolách (pri výcviku na sk. B, B+E, B1) neobsahuje ani jednu otázku zo žiadneho iného predmetu poznávania okrem zákona o cestnej premávke a jeho vykonávacej vyhlášky – k tomu 2 až 3 (!) otázky preverujúce ovládanie predpisov o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách alebo označovanie vozidiel alebo o povinnostiach nemotorových účastníkoch cestnej premávky. Keďže realita je taká, že čo sa neskúša, to sa netreba učiť a vo väčšine autoškôl sa ani neučí, tak možno už tu začať hľadať súvislosti... . Potom sa nemožno čudovať, keď na otázku: „Aký význam má systém ABS?“ žiak bez váhania odpovie – „skracuje brzdnú dráhu vozidla“!.. „A čo také ESP?“ – „ESP vo vozidle nedovolí, aby vozidlo dostalo šmyk v zákrute ani na šmykľavej ceste i pri vyšších rýchlostiach“! Aktuálna forma záverečnej skúšky v tejto súvislosti len z časti meria to, čo by merať mala.
Ďalšou dôležitou vlastnosťou záverečného testu by mala byť jeho reliabilita, ktorá je v podstate ukazovateľom presnosti a spoľahlivosti merania výsledkov. Tieto výsledky (získané z didaktického testu) by mali relatívne presne ukázať skutočné vedomosti žiakov.
( Pre ilustráciu: Žiak, osemnásťročný mladík, prišiel na jazdu - na predposlednú „dvojhodinovku". Vo voľnejšej časti tejto jazdy som poznamenal:
- Tak čo? Skúšky sú už predo dvermi, ako to máte so štúdiom predpisov? Viete všetko, čo treba vedieť?
- No samozrejme, odvetil. Testy mi idú dobre, spravím tak jednu, najviac dve chyby...Pred koncom jazdy ma poprosil, či by sa nemohol zaviesť domov a tam ukončiť jazdu. Súhlasil som. Doviezol sa na sídlisko pred bytový dom, zastavil v protismere na ľavej strane vozovky - v križovatke.
- A to už ako? Pýtam sa.
- Akože čo? Pýta sa on. Urobil som snáď niečo zle?
- No to parkovanie - namietam. To je ako v poriadku?
- Prečo - veď naši a všetci okolo takto parkujú už od nepamäti a všetko je OK?!)
To, že skúšaný žiak v autoškole odovzdá vyplnený test už po piatich minútach od jeho zadania s výsledkom 100 percentnej úspešnosti vôbec neznamená, že tie predpisy tak dobre aj skutočne ovláda - a ešte k tomu i v potrebných súvislostiach! (Za tých 5 minút nie je totiž možné ani len prečítať všetky otázky aj s odpoveďami!) No a toto je priamy dôkaz toho, že súčasný test absolútne nespĺňa ani túto ďalšiu nevyhnutnú podmienku. Výsledky získané pomocou takéhoto predloženého testu vôbec neukazujú skutočné vedomosti žiakov!
(Veď akými „vedomosťami“ disponuje žiak, ktorý týždeň pred skúškami na otázku: Tak, ako ste pripravený na skúšku? Predpisy už poznáte? – prekvapene odpovedá: „Aké predpisy? Veď skúška je z testov, nie?“!) Testy, testy a zas len testy! Keď sa inštruktor opýta žiaka (v ktoromkoľvek štádiu praktického výcviku – ako pokračuje v štúdiu predpisov odpovie – ešte som nezačal veď skúšky sú až o tri týždne – a na testy mi stačia tri dni pred skúškou... Keď si prečítate inzerát – oznam o začatí nového kurzu – prvé a najdôležitejšie tam bude – testy požičiavame zadarmo...
Tak teda, ak prvá časť skúšky je taká - aká je, a testy sú také - aké sú, potom aj vedomosti žiakov sú také - aké sú. Teda úbohé. Veď žiaci do väčšiny autoškôl sa nechodia učiť predpisy, správať sa kooperatívne, predvídavo - ale testovať! „Testy mi idú a jazda je v pohode"... To je tá najčastejšia odpoveď! Pomerne iluzórne potom vyznieva v tejto súvislosti voľná interpretácia príslušného ustanovenia vykonávacej vyhlášky k zákonu o cestnej premávke: ak je žiadateľ o vykonanie skúšky hodnotený zo skúšky z predpisov o cestnej premávke klasifikačným stupňom neprospel, nesmie pokračovať v ďalších skúškach.. Prečo? Nuž predsa preto, lebo nepozná predpisy..! A ten žiadateľ, ktorý (v týchto súvislostiach) dosiahol najmenej 90 percent z celkového súčtu bodov otázok skúšobného testu - ten skutočne tie predpisy pozná (?!), ten už je spôsobilý (?!) pokračovať v skúške ďalej – i vo vedení vozidla v cestnej premávke...?
V tomto kontexte možno takmer s istotou uvažovať o veľmi ľahko spochybniteľnom význame „dodatočného školenia v autoškole“ ako o treste pre mladého vodiča ktorý dvakrát poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom alebo prekročí najvyššiu povolenú rýchlosť. Bude to zas „školenie“, ktoré sa zvrhne len na testovanie, ako i preskúšanie z pravidiel cestnej premávky – na policajnom zbore, ktoré sa vykoná zas len tým istým – x-krát opakovaným už naozaj otrepaným skúšobným – nič nevyjadrujúcim testom.
Takže ešte raz. Testy? Áno, ale úplne nové - didaktické, skutočne vedomostné testy, nútiace skúšaného rozmýšľať(!), ktoré by nespochybniteľne a hodnoverne preverili žiadateľov o vodičské oprávnenie nielen zo skutočnej znalosti predpisov o cestnej premávke, v ich logických súvislostiach, ale i z vedomostí a poznatkov z oblasti zásad bezpečnej jazdy, ako sú napríklad základné fyzikálne zákonitosti, prvky aktívnej a pasívnej bezpečnosti jazdy s motorovým vozidlom príslušnej skupiny (podskupiny), najmä však všeobecne a fatálne pôsobiaci ľudský faktor v cestnej premávke. Hlavne však testy, poskytované len v deň skúšok poverenou osobou a výhradne v elektronickej podobe! To tu treba! Spôsob preverovania vedomostí, ktorý bude nútiť - jedných učiť, vysvetľovať, zdôvodňovať a druhých motivovať učiť sa a rozmýšľať...
