Bratislava 5.marec 2012 - na Patrónke
Mgr. Juraj Droba, (41), poslanec Národnej rady za liberálnu stranu SaS. Partnerka Katarína (36), syn Juraj Anton (pár týždňov). Priateľka je bývalá volejbalistka a dcéra Rudolfa Lešku, prezidenta VK Doprastav Bratislava.
Vyštudovali ste FTVŠ, TV - AJ. Prečo neučíte telesnú?
Uff, zo spolužiakov učí málokto. Možno je to tým, že znalosť anglického jazyka v skorých deväťdesiatych rokoch bola dosť veľká devíza. Mnohí získali dobré džoby ako prekladatelia, tlmočníci, mnohí odišli do zahraničia, tí viac telocvikárskejší sa tiež uchytili v zahraničí v rôznych štruktúrach športu.
Akému športu ste sa venovali?
Robil som do 12 rokov džudo, potom aktívne do 18-tich basketbal, s nástupom na vysokú školu som sa začal venovať karate, teraz som sa ku karate vrátil, trénujem okinavské karate, v zásade cvičíme iba kata. Milujem všetky druhy športu a aj sa ich snažím realizovať. Veľa golfu a tenisu.
Program športu do prvého volebného programu SaS niekde narazil, narazil na niekoho názory, ale nakoniec sa do materiálu dostal. Môže mať rozvoj športu nejaký liberálny mantinel?
Šport ešte nikdy nezapadal do mojej kompetencie v strane, takže som sa tým dopodrobna nezamýšľal. Myslím si, že čo sa týka predsedovej hlavy, on ako presvedčený ekonomický liberál zrejme neverí tomu, že štát by mal vyvíjať nejakú proaktívnu športovú politiku. Možno to znie kruto na prvé počutie, ale je možné, že takto rozmýšľa.
Nádejal som sa, že SaS je nová strana, že bude jedna z mála strán chcieť mať zo športu agendu, v strane je možno aj pár aktívnych športvých funkcionárov, ktorí mu rozumejú. Po roku a pol poslaneckej činnosti sa domnievam, že je to tak technokratická strana, že ani ju to nezaujíma. Jednotlivci sú snáď pochopiteľní, ale prečo to nezaujíma stranu ako takú?
Myslím si, že u nás nie je dostatočný počet členov, ktorí by vyvolali ten dopyt. Veľká časť ľudí je orientovaná ekonomicky. Experti absentujú aj v iných témach. Čo sa športu týka, ja si ani nedovolím posudzovať kroky dvoch posledných ministrov školstva, kam šport patrí. Nemôžem sa ani kompetentne vyjadrovať, lebo by som tápal, je to tým, akí ľudia v Saske sú. Tým, že vysokopostavení predstavitelia strany, poslanci, mnistri, alebo ľudia v republikovej rade šport necítia natoľko, aby si agendu prisvojili a potiahli.
Nemyslím si, že má šancu dostať sa do rady, event. na zvoliteľné miesto v kandidátke do parlamentu niekto, kto by sa chcel venovať športu, hlavne športu.
Do republikovej rady môže kandidovať každý, takže ...
100 hlasov by nedostal.
Sto asi nie, musel by ponúknuť aj niečo iné. Mne je smutno z toho, že ani takí známi športovci ako napríklad Dušan Gallis, ktorý mal zrejme silné postavenie v Smere, nedokázali vylobovať väčší záujem štátu o šport. Preto som značne skeptický.
Ja nie, pretože sa domnievam, že za šport neloboval. Domnievam sa.
Vo volebnom programe v roku 2006 mala iba SNS zmienku o športe. Oni vlastne iba v nejakom komuniké spomenuli a zdôraznili, že chcú presadiť postavenie dvoch národných štadiónov, na hokej a futbal. V roku 2010 SaS vyšla prvá v poradí na verejnosť s programom, 120 nápadov a takmer všetky strany sa pridali a do svojich programov dali netradične veľa športu. Dovolím si tvrdiť, že Sasku vykradli v tejto téme. Na záver tohto krátkeho volebného obdobia rezort školstva vyťahuje jednu vec za druhou. Naposledy aj návrh nového systému financovania.
Vravíte, že sa necítite kompetentný, zaujímalo by ma - hypoteticky, ako by ste rozdelili "liberálne" tri milióny eur z rezortu školstva na šport, ktoré sa plus mínus posledné roky delia.
Napriek tomu, že som presvedčený ekonomický liberál si myslím, že štát má povinnosť podporovať hlavne rozvoj mládežníckeho športu, myslím si, že stratégia maximalizácie podpory futbalu a hokeja nie je správna. Existujú aj iné masové športy, ktoré sú omnoho finančne menej náročné a zaslúžili by si pomoc pri rozvoji, mám na mysli napríklad ľahkú atletiku, ktorá takmer vymizla. Nemá výsledky, cvičí sa na pár základných školách.
Štát by mal podľa mňa regulovať to, aby mali deti kde športovať, nie je to určite strata prostriedkov. Vráti sa to cez zdravotníctvo, boj s drogami. Nemyslím si, že by si deti aj tak vybrali drogy, ak by mali možnosť športovať. Každý z nás štyridsiatnikov robil dva, tri športy aktívne. Mali by sme to nejako do dnešného života preniesť, aj keď je to v dnešnej krutej ekonomickej dobe veľmi ťažké. Je to na nás, máme to v rukách, musí to byť kombinácia osobného príkladu a rozumnej politiky štátu pri podpore športu.
Od mája 2010 sedíte v Národnej rade. Zaznel tam za ten čas do dnešného dňa nejaký hlas za novelu, zákon, ktorý by sa týkal športu?
Nie. Pokiaľ viem tak nie.
Ani zo SaS?
Nie. Opäť zdôrazňujem, že ja som osobne mal na starosť zahraničnú politiku, športu som sa nevenoval. Aj teraz tam sedí pár bývalých športovcov, od ktorých by som to očakával, že prídu s nejakou iniciatívou.
Vráťme sa ešte k teoretickej úvahe liberála. Ako by ste rozdelili tri milióny. Názory sú veľmi rôzne a široké. Povedzme, že ste ministrom školstva, tento rezort by mohla SaS od marca mať.
Bavíme sa o hypotetickom prípade a hovoríme zároveň o jednom z prípadov, kde by bolo potrebné deliť možno až desaťnásobok viac, ako sa delí.
Áno, ale dlhodobo sa delí plus mínus tá istá čiastka, iná nebude. Skúste.
Musel by som sa pozrieť na to, akým kľúčom sa to rozdeľuje.
Nemusíte, urobte ho. Návrh. Filozofia delenia. Sulík povedal, Ficove ihriská sú dobrá vec. Niekto chce viac do dospelých, iný do mládeže. Investície? Opravy?
Rozdelil by som to možno podobne, ako je nastavený dôchodkový pilier. Jeden základný a druhý zásluhový. Prvý by mal zohľadniť popularitu, početnosť, dať voľnosť VUC-kám, municipalitám, aby sa rozhodli miestne na výbere podpory. Zásluhový blok by mal zohľadniť výsledky v danom odvetví športu. Jané je, že kritéria sú komplikované. Tam, kde ja cvičím karate, máme desať majstrov sveta napríklad, ale je to okrajový šport a nemôžu byť na rovine s majstrami sveta v hokeji. Jednoznačne, ak niekto prinesie pre Slovensko výsledok, mal by mať odmenu, minimálne by mal od štátu pocítiť, že si ho váži. Nemusí to byť o peniazoch. Motivátorov je dosť.
Tenis je napríklad veľmi nákladný, ale mali sme výbornú školu, teraz máme výborné dievčatá, predtým chalanov. Určite by som do toho vniesol aj ekonomiku, veď tie peniaze sa cez úspechy do štátu aj čiastočne vrátia. Nebolo by super, keby sme mali my Djokoviča?
Keď bol Richard Sulík už predseda parlamentu, nechcel mi v rozhovore odpovedať na otázku lotérie a športu. Pripravoval sa nejaký nový zákon ...
V každom štáte je o tento krajec bitka, nemali by sa peniaze od ľudí, ktorí ich dávajú špeciálne do kurzových stávok, ktoré sú bezprostredne naviazané so športom, do športu vrátiť?
Som jednoznačne za to, aby to tak bolo.
Antidopingová agentúra SR dostane od štátu veľmi veľa peňazí. Nemala by to byť radšej nejaká súkromná detektívna organizácia?
Nemám vedomosti o tejto organizácii. Sú športy, ktoré sa v dopingu úplne diskreditovali. Cyklistika, atletika, vzpieranie. Doping škodlivý je, ale hovorí sa, že je to dnes súťaž v oblastiach biochémie a medicíny, dopujú v podstate všetci a je to o tom, kedy vysadia.
Pán Droba, ja som naozaj liberálne zmýšľajúci človek, ale obchody by som v nedeľu zatvoril. Aby som tým rodičom práve nedal slobodnú voľbu sedieť s tučnými deťmi v Auparku, aby som ich nepriamo "vyhnal von".
To si práve myslím, že to nedosiahnete.Neprinútite ich.
Neprinútim, ale nedám im tú horšiu možnosť. Resp. ponúknem inú. Nepriamo.
(Poslanec Droba ťažko liberálne zavzdychal.) Naozaj som presvedčený, že neprinútite rozkysnutého otecka s mamičkou, ktorí majú dvestokilové detičky, aby šli športovať.
Počkajte, ako budete regaovať ako otec liberál o sedemnásť rokov, keď syn bude stále pri počítači, alebo televízore? Dovolíte to?
Budem to považovať za moje zlyhanie vo výchove. Môže sa to samozrejme stať, deti majú dnes tendenciu jesť nezdravý fast food, sedieť pri počítači, ale ja by som to pripisoval sebe, ako moju vlastnú chybu.
Tak prečo sa mýlim v tom zatvorení v nedeľu?
Som presvedčený liberál, myslím si, že ak vlastním obchod, tak ho môžem mať otvorený, kedy ja chcem, keď som zamestanec, tak sa sám rozhodnem, či vezmem nedeľnú šichtu s 50% príplatkom, a cez týždeň sa zariadim inak. Bolo by to absolútne neliberálne opatrenie. Ako občan chcem a mám rád ten komfort, keď si môžem v nedeľu ísť nakúpiť, čo potrebujem. Nemyslím si, že to vyrieši športovanie.
Má byť šport pod školstvom?
Neviem, kde inde by mal byť. Mne ide ruka v ruke so vzdelávaním, naozaj. Ja som za čo najmenší počet ministerstiev, efektívne riadených.
Double cross vodka, ste spolumajiteľ.
Počas štúdia v Amerike som mal priateľov, oslovili ma, aby som našiel v strednej Európe kvalitného výrobcu vodky, Našiel som ho v Starej Ľubovni. Je tam sedemstoročná tradícia. Ostané je vecou ľudí v Amerike, dizajn fľaše, distribúcia, atď.
Golf.
Začal som ho hrať v roku 2000 počas štúdií v Amerike. Mal som možnosť si dať do indexu nejaké voliteľné predmety, vybral som si golf. Jeden semester, pätnásť jednotiek po tri hodiny. Prešiel som si abc golfu. Je to dnes pre mňa príjemný pobyt v prírode.
Himaláje, ak mám dobré poznatky?
V Himalájoch som v živote nebol. Bol som v šaolinskom kláštore v Číne.
To na nete som videl nejaké vysokohorské fotky.
Vyšiel som s kamarátom na Mont Blanc.
Na Gerlachu ste boli?
Dobrá otázka. Nebol som, ale dostal som voucher k narodeninám a mali by sme spolu s Martinom Chrenom a Ďurom Miškovom vyliezť.
Keď sme dohadovali termín na debatu, povedali ste mi, že šport nie je vaša kompetencia, ale že ak sa znovu dostanete do parlamentu, tak dáte verejný prísľub, že sa mu venovať budete. Dajte.
Dnes si za tým stojím, nevenoval som sa mu, lebo som mal na starosť zahraničnú politiku, v ktorej bolo dosť práce, zajtra (6.3.2012) idem zverejniť prísľub, kde sa hodlám vzdať 25% poslaneckého platu a tú čiastku venujem raz za štvrťroka na najlepšie napísaný projekt, ktorý bude podporovať šport mládeže v regiónoch. Budem to rozhodnutie delegovať na nejakú nezávislú komisiu, ktorej nebudem členom. Zaplatím opravu strechy na nejakej telocvični, alebo zakúpim športové náčinie, autobus na turnaj ... Koncepciu v hlave ešte nemám, ale záväzok tu dávam.
Sme pár dní pred voľbami. Pobavme sa ešte "športovo" o politike. SaS získala naposledy 12 %. To bolo famózne víťazstvo. Ako keby vyhral outsider NHL. Výborný plán, taktika, stratégia, dôsledná realizácia. Výborný výsledok. Pred voľbami 2010, ale aj potom prišli však aj zbytočné prehry. Nemuseli byť. Podpora Radičovej v prezidentských voľbách. Dobrý výsledok, ale porážka. Referendum. Neúspech. Oravec do Europarlamentu. Solídny počet krúžkov, ale prehra. Matovič. Pád vlády. Kočner. Čo si o tom myslíte?
Po boji je každý generál. Oravcov výsledok bol výborný výsledok, položil základ výsledku vo voľbách. Bol som síce proti vyhodeniu Matoviča z klubu, ale je pravda, že to bola len otázka času, kedy by sme to museli urobiť. Panoval už vtedy väčšinový názor, že strane škodí. Mne sa to v daný moment javilo, že to stranu oslabí.
Predseda strany mieni budovať SaS, ako člensky malú stranu, ako veľkú rodinu. Nestráca tento komponent? Je tam ešte tímový duch?
Mám svoje skúsenosti s tímami v športe. Pri budovaní je to normálna fáza, ktorá v každom tíme nastane. Z prvotnej eufórie, maximálnej lojality, až povedal by som pokrvného bratstva sa to začne transformovať v štandardnú politickú stranu, ktorá už začína byť aj o záujmoch, sú signály prvých pnutí, ale stále som presvedčený, že sme partia slušných ľudí, ktorí to dokážu dať dohromady a urobiť dobrý volebný výsledok.
Ďakujem za rozhovor.
Ivan Husar
