Ak chcete pracovať v menežérskej pozícii, potom musíte naštudovať množstvo predpisov, dokumentov, zmlúv, objavovať inú formu komunikácie s novými subjektami. Sám som bol milo prekvapený, že som dostal dosť ponúk na prácu hneď po skončení hráčskej kariéry. Súviselo to aj s tým, že som mal ukončenú Vysokú školu ekonomickú, skúsenosti zo zahraničia, skrátka celkom rýchlo som do riadiacej práce vhupol, ale priznám sa, že aj dnes by som bola radšej hráč, ako funkcionár.
Pracovali ste s veľmi významnými majiteľmi klubov. Fiľom v Ružomberku a naposledy s Kmotríkom v Slovane. Aké to je pracovať s týmito bossmi? Dávajú do toho svoje peniaze, chcú vyhrávať. Ťažké?
K týmto dvom pánom musím prirátať dvojicu pánov Černák a Tkáč v Slovane. Mimoriadne úspešní ľudia v hospodárstve a politike. S nimi som v Slovane začal pracovať, od nich som dostal ponuku na pozíciu generálneho riaditeľa klubu. Musíme byť všetci šťastní, že máme v dnešnej dobe ľudí, ktorí majú šport radi, dokonca ho milujú a veľmi ho podporujú.
Kto najviac?
Ťažko povedať. Niekto ho ma rád a vie to prejaviť. Chodí s družstvom doma, von, považuje za povinnosť s hráčmi a klubom žiť denno-denne. Niekto je s tímom pomenej, ale neustále sa o všetko zaujíma. Všetkých zaujíma klub komplexne, nielen práca a hra A družstva. Hlavne teraz sa na Slovane neustále debatuje o potrebe kvalitnej mládežníckej akadémie, lepších tréningových podmienkach. Kmotrík v Petržalke sa venoval hlavne A mužstvu, teraz vníma Slovan v oveľa širšom kontexte. Chápe, že podmienky, ľudské zdroje, financie, sa musia dostať aj k mládeži. Musia sa nájsť mladí, nádejní tréneri k mládeži, ale nie takí, ktorí už zajtra chcú byť v Áčku u mužov a pri prvej ponuke z mužského futbalu utekajú od rozbehnutej práce pri mládeži. Každý z majiteľov je iný a má svoje lepšie, či horšie stránky, podobne ako my všetci ostatní, ale našťastie sú tu. Na Slovensku dnes žije už veľa bohatých ľudí, ale športu sa vyhýbajú.
Pred časom, keď Slovan získal posledný titul, sme debatovali o trénerovi Lacovi Peckovi. Hovorili ste mi, že je pracovitý, relatívne tvrdý a nekompromisný, ale že ho ťažko uhájite, lebo Kmotrík bude chcieť iný level. Akú šancu máte v tomto sociálnom zadaní "postaviť sa na odpor" a presadiť si trénera, ktorého chcete vy z vašej pozícíie? Mať aj trénera, aj si udržať flek.
Je to vždy o komunikácii majiteľa a riaditeľa. Dnes o Slovane nerozhodujem, ale vždy je to tak, že majiteľ má svoje predstavy a keď sa robí personálna politika, tak nejde o to, či sa niekto páči, alebo nie. Všetci sme sa tešili, keď sme s Lacom získali titul, ale viem pochopiť víziu majiteľa, ktorý už zažil Ligu majstrov, či získal tituly. Posledné slovo má vždy majiteľ. Je to jeho klub, jeho zodpovednosť. Podobne tomu je to v každej v akciovej spoločnosti. Rozhodne väčšinový akcionár. Vždy hľadáme spoločne najlepšie riešenie. Nemôžeme ísť proti jeho názorom, keď má predstavu o kvalitnom a skúsenom trénerovi, trebárs aj zo zahraničia, ktorý je aj jazykovo zdatný, aby mohol pracovať aj so zahraničnými hráčmi, ktorých už je aj na Slovane viacej a zlá komunikácia medzi takými hráčmi a trénerom môže byť kontraproduktívna pre klub. V Lacovom prípade som musel uznať, že na prvý rok v pozícii trénera A mužstva trénoval veľmi dobre, ale museli sme vziať do úvahy aj názor majiteľa, ktorý poukazoval na nedostatok skúseností a slabšiu jazykovú vybavenosť. Prišli Dušan Uhrín, Jozef Jankech,Karel Jarolím, všetko skúsení tréneri a každý z nich sa snažil posunúť Slovan ďalej a myslím, že sa im to aj podarilo. Som rád, že pán Kmotrík neprijme konečné rozhodnutie unáhlene, vždy si nájde dosť času na argumentáciu, zvažuje mnohé faktory, diskutuje. Aj keď má posledné slovo, ale vie komunikovať s ľuďmi, s ktorými v klube pracuje.
Nepoznám kvalitu trénerov na Slovensku, len odhadujem. Trnavské publikum štrajkuje pod heslom "koncepčnosť, systematickosť ...." Má na Slovensku nejaký tréner šancu koncepčne pri družstve pracovať? Dali by sa bossovia presvedčiť, že tréner je dobrý, že to vybuduje, že musí dostať čas, podmienky a priestor?
No... musím povedať že tréneri na Slovensku to majú ťažké, ale podobne je to aj v zahraničí.
Ja naozaj neviem, či je Radolský dobrý tréner, alebo Galád. Ale otázka znie, či má trebárs Galád šancu pracovať v Nitre desať rokov a získať potom titul?
Odpoviem takto. Je doba, keď sú všetci majitelia klubov veľmi netrpezliví. Všetci by chceli byť úspešní, všetci sa snažia vytvoriť reálne najlepšie podmienky, ale častokrát nechápu to, že ak sa to aj všetkým podarí, aj tak niekto musí skončiť posledný a len jeden môže byť prvý. V tomto kontexte často cítiť, že veľakrát nemajú skúsenosti s aktívnym profesionálnym športom, lebo v takom prípade by vedeli, že aj keď každý hráč v klube spolu s trénerom urobia počas roku maximum, ani to nemusí stačiť na úspech, skrátka taký je šport. Samozrejme, každý by chcel dobrú futbalovú koncepciu, kvalitný menežment, výborné výsledky. Kto však vie, či by bol fan klub dlhodobo spokojný keby sa jeho mužstvo pohybovalo dlhodobo v dolnej časti tabuľky, ale hralo by s mladými hráčmi, lebo klub nemá dostatok financií na kvalitné prestupy ... Problém je, že dnes všetci šestnásťroční chcú odísť do zahraničia. Keď mu ponúknete prestup do Slovana alebo Trnavy, prvá odpoveď je, že chce najprv skúsiť dostať sa von. Keď to nevyjde, príde.
Ako sa vám odkomunikoval problém so slovanistickým Ultras, keď na Tehelné pole prichádzali pre fanúšikov nechcení z konkurenčnej Petžalky?
Fanúšikovia nie vždy chápu všetky súvislosti v klube. Petržalka nikdy neprešla na Slovan. Slovan ostal Slovanom a Petržalka Petržalkou. Sedeli sme s lídrami Belasej šlachty, debatovali a hľadali riešenia do budúcnosti. Na jednej strane chceme úspešný klub,a na to potrebujeme financie a zázemie. To, že do Slovana vstúpil pán Kmotrík neznamenalo, že na Slovan vstúpila Petržalka. To často v minulosti znevažovali. Na druhej strane každý futbalový projekt potrebuje dobrých hráčov a tréner Pecko dostal možnosť výberu z hráčov z druhej strany Dunaja. Tí, ktorí sa uchytili, sú tu dodnes, ostatní odišli po polroku. Je pochopiteľné, že môžme povedať, tohoto teda nechceme a zháňajme v Európe rovnako dobrého za tristotisíc Eur. Chápem citové väzby fanúšikov, ale dnešná situácia je už iná a Slovan bude v poriadku. Ivan Kmotrík je absolútne na strane Slovana a ide mu v prvom rade o vybudovanie silného klubu v Bratislave.
Rozhovor robíme v čase, keď tu rezonuje akási vojna. Stredoslováci vs. Bratislava. Vraj dva nezmieriteľné tábory. Mne sa to nezdá. O čo ide? Skrátka. Normálneho športovca to málokedy zaujíma. Je to také zlé?
Vymysleli to média a určitá skupina mimobratislavských ľudí. Hlúposti. Ľudia na Slovensku sú zvláštni. Častokrát s úsmevom debatujeme, prečo ľudia tak nenávidia Bratislavu. Voľakedy takto boli všetci proti Prahe a jej klubom. Tí istí, čo sa vtedy bili do srdca za Slovan, sa po rozdelení proti nemu obrátia. V Žiline, Trnave, Košiciach vás chápu ako niečo zlé z hlavného mesta. Je to mediálne vyrobený nezmysel. Veď ak sa pozriete na súpisku Slovana, tak je tam 20% bratislavčanov, tak proti komu vlastne bojujú...
Sám som navrhoval, aby sa Karol Belaník zo Žiliny stal prezidentom Únie klubov, dostal od nás ponuku a akceptoval ju. Pracoval. Či to zvládol dobre alebo zle, na to sú iste rôzne pohľady, ale keď ho zvolili kluby, tak to bolo demokratické a keď ho tie isté kluby odvolali, tak to má byť nedemokratické... Pre Slovan je oveľa väčší rival ako Žilina, určite aj historicky, Trnava. Dnes však Slovan s Trnavou komunikuje oveľa lepšie, ako so Žilinou napríklad. Na to sa treba zamyslieť a dať do vecí nadhľad.
V novinách ste nedávno spomenuli, toto trápi rovnako aj volejbal, že nový prezident futbalu Kováčik si musí rýchlo uvedomiť, že zväz nie je jeho súkromná firma. Je to predsa občianske združenie s tisíckami členov. Rozveďte mi to.
Ja chápem, že príde človek, ktorý síce bol majiteľom klubu v Banskej Bystrici, ale priamo doposiaľ nikdy nepracoval a neriadil futbalové hnutie. Ľahko sa na tlačovke prezentuje názor, že z toho chce urobiť fungujúcu firmu, to sa mi aj páči a budem veľmi rád, keď sa mu to podarí, ale treba zdôrazniť, že tu nie je sám. V združení, akým je SFZ, musí akceptovať, že ten pohľad je širší, iní majú hráči, tréneri, iný rozhodcovia, funkcionári, diváci, médiá. Vo firme prídem, poviem, rozhodnem. Tu sú komisie, futbalové orgány, do ktorých sú takisto demokraticky zvolení ľudia ako on, majú veľmi veľa skúseností s futbalom. A bola by veľká škoda, keby ich nerešpektoval ktorýkoľvek prezident.
Ľudia, ktorí sa nikdy nestretli s pojmom reprezentácia, nemôžu hovoriť do toho, ako má fungovať. Nominácie, zrazy, programy, vnútorné nastavenia. Je to komplikované. Nekompetentné názory sú potom pretraktované v médiách, ktoré sa raz priklonia sem, inokedy tam, ale futbal to neposunie. Verím, že aj prezident Kováčik pochopil, že mám snahu spolupracovať nielen s ním, ale s každým, kto má rád futbal ako ja, pre ktorého je futbal celoživotnou láskou. My futbalisti častokrát rýchlo vycítime, či je to úprimné, alebo nie.
Dnes ste vo funkcii šéfa Únie ligových klubov, pred časom ste pracovali na zväze. Ja vás mám za Slovanistu. Povedzte niečo o konflikte záujmov. Určite je zaujímavý aj posledný prípad kontumácie Žiliny so Slovanom, ktorý ste v Únii riešili. Prípad vyzeral byť úplne jasný,ale predsa. Hlasuje sa...
Áno, vzťah k Slovanu je zo všetkých klubov, kde som pôsobil, najsilnejší, ale pôsobil som aj v Trnave, či v Dolnom Kubíne a na tie roky rád spomínam. Keď som dva roky hral v Trnave, Slovan nás v lige neporazil. Všetko je to o profesionalite.
U hráča je to celkom jasné, ale mňa skôr zaujíma ten stret na funkcionárskej pozícii.
Keď som pracoval na zväze, Slovan dokonca vypadol do druhej ligy. Mali sme zaujímavú debatu s menežmentom Slovana, keď po poslednom rozhodujúcom zápase, po ktorom opúšťali najvyššiu súťaž, ma slovne napadol pán Dubeň a emociálne mi povedal, že som to dopustil......Názor si urobte sami.
V Žiline sa stala nepríjemná vec hlavne preto, že to bola 89. minúta. Ak by sa dohralo, odstup Žiliny a Slovana ostáva sedem bodov a bol by kľud. Dnes musíme riešiť nepríjemný prípad, ktorý by sme najradšej neriešili. Iné rozhodnutie by bol vážny precedens do budúcnosti. Keď som mal možnosť v lete doručiť p.Antošíkovi DVD ich budúceho súpera, s ktorým hrali o päť dní kvalifikáciu v Lige majstrov, tak som mu to doručil. Automaticky a nezištne. Ja naozaj chcem, aby celý slovenský futbal prosperoval, rovnako Žilina, Trnava, či Slovan či niekto iný. Zbytočne sa hľadá nepriateľ tam, kde nie je.
Aké kompetencie má Únia, prečo vznikla?
Takmer 95% krajín v Európe má takúto asociáciu. Najvyššiu ligu riadi jej vlastná organizácia. Predovšetkým preto, aby rozhodovanie bolo spoločné. Ak tomu tak nie je a ligu riadi zväz, veľmi často vznikajú pri určitých rozhodnutiach problémy. Teraz všetci členovia VV ÚLK unisono potvrdili, že kontumácia byť musí, že to je síce kruté, ale nemôžme dopustiť precedens. Únia ochraňuje záujmy profesionálneho futbalu. Je veľký rozdiel vnímania profesionálneho a amatérskeho futbalu. Žiaľ, Únia je vnímaná ako nástroj boja proti amatérskemu futbalu, ale to je hlúposť a nezmysel, lebo my si veľmi dobre uvedomujeme, že všetci hráči vzídu z prostredia amatérskeho futbalu. Zväz však do budúcnosti nemôže byť postavený, ako je dnes, že na konferencii 98 delegátov, prevažne z amatérskeho futbalu, niečo odhlasuje a profesionálny futbal sa tomu musí prispôsobiť. Únia má byť stavovská organizácia, ktorá chce hájiť záujmy profesionálneho futbalu. V základných princípoch.
Je v nej jednota?
Názory sú samozrejme široké, ale práve v tých základných princípoch jednota musí byť.
Kompetencie? Opýtam sa znova na kontumáciu. Ak by zaznel rezultát, že sa stretnutie bude opakovať, bude sa? Aj keby neladil s disciplinárnym poriadkom zväzu?
Áno. Únia by samozrejme porušila zväzové normy a my máme v preambule stanov, že Únia musí normy rešpektovať, ale mohli by sme takto rozhodnúť. Aj keď by vznikol do budúcnosti veľký precedens, ktorý by uškodil celému futbalu. Je zaujímavé, že verejnosť a média sa nezaujímajú o toho vinníka, ktorý inzultoval rozhodcu, ale o rozhodnutie Únie... Sme zvláštny národ. V Nemecku pri podobnom prípade bolo rozhodnuté okamžite, s úplne rovnakým výsledkom, nikto nespochybnil toto rozhodnutie, práve naopak, všetci ho podporili.
Ak by ste sa teda dohodli, že všetky zápasy sa budú hrať v piatok večer o 20:45, tak sa bude.
Samozrejme.
V úvode som začal tým, čo všetko ste boli. Čím by ste ešte chceli byť. Aké sú vaše ambície? Reprezentácia? Slovenský olympijský výbor? Politika? Viseli ste na jeseň na billboardoch.
Ja by som bol najradšej tréner.
Politiku sledujem, mám v nej veľa známych. ale neláka ma to. Šport má veľké problémy a nie je snaha politikov toto v súčasnosti riešiť. Kým sa šport nezjednotí, nemá šancu. Jeden poslanec nemá silu napríklad na zmeny financovania športu či postavenia legislatívy.
Opakujem, že najlepšie mi bolo ako hráčovi a najradšej by som bol tréner. Ale život ma tak zaviedol. Dnes byť trénerom nie je celkom reálne, lebo mám dve malé deti a toto povolanie je určite najťažšie z pohľadu odlúčenia od rodiny. Táto práca sa robiť na 50 % určite nedá.
Pred rokom sme sa baviili o televíznych právach. Aký je dnes stav? Nezaujíma ma reprezentácia, ale kluby.
Únia zastupuje a riadi dve najvyššíe súťaže na Slovensku. Slovenský pohár vlastní a riadi zväz.
Pohárové európske zápasy vlastní UEFA. Na počiatočné fázy súťaže UEFA práva deleguje klubu, od barážovej fázy pohára jej práva patria a s klubom sa delí podľa dohodnutých pravidel. Nie za jednotlivý zápas,ale za celú účasť v súťaži. Je to veľmi veľa peňazí. Fixná čiastka, bonusy za výsledky, ale aj podiel z reklamného trhu. Únia podpísala zmluvu s nemeckou agentúrou UFA, poskytla je televízne práva na stretnutia a časť reklamných práv. Nie všetky. Zvyšok si predáva klub sám.
Myšlienka československej ligy?
Česká strana má záujem. Všetci funkcionári, ktorí ju zažili sú za. Mladší sú skeptickí. Potom je tu problém UEFA, lebo tieto aktivity sú aj na Pobaltí, na Balkáne, v Beneluxe, aktivizujú sa severské štáty, Rusko s Ukrajinou. Hlavný problém, ktorý vyvstáva je, že zatiaľ sa nedari vyriešiť mandát prípadného víťaza na účasť v európskych súťažiach. Nie je problém zorganizovať nadnárodnú súťaž, ale ak budeme hrať len na priateľskej báze o pomyselný pohár, tak to rozhodne nebude ono. UEFA sa tým intenzívne zaoberá. Snaží sa a hľadá optimálny model. Je to dobrá vízia, ale treba veci doriešiť, napríklad aj reklamné a televízne práva, či športový dopad na obidva zväzy.
Keď prestupuje hráč do zahraničia, koľko inkasuje zväz?
Iba registračný poplatok. V minulosti to bolo päťtisíc korún a dnes je to prepočítané na euro. Administratívny poplatok, pretože sa musí vystaviť medzinárodný certfikát. V súčasnosti, v rámci medzinárodnych prestupov, funguje elektronický prestupový systém. Za koľko, odkiaľ, kam. FIFA to zaviedla hlavne pre kontrolu peňazí.
Chcem sa opýtať na korupciu vo futbale. Prišli ste s ňou niekedy vy osobne do styku? Hráč, menežér, personálna politika, výber trénera do dvadsaťjednotky, nominácie do reprezentácie. Agenti. Stávkové kancelárie. Wänkeho kolky.
Slováci sú národ nedôverčivý. Všetko je podozrivé a skorumpované. Samozrejme netvrdím, že korupcia vo futbale nie je , ale dnes ľudia za každým rozhodnutím rozhodcu vidia uplácanie. V zápase Manchester - Chelsea urobí rozhodca dve hrubé chyby, ale tam sa tým takto nikto nezaoberá.
Rozhodcovia ma vôbec nezaujímajú. Oveľa viac by ma zaujímala nominácia do reprezentácie a tlaky agentov s tým súvisiace. Alebo výber trénera do dvadsaťjednotky.
Ten výber, to ma ani nenapadlo. Nominácie, tam by som to nenazval korupčnými snahami, ale lobbingom.
Samozrejme reprezentant sa ľahšie presadí na zahraničnom trhu, ale na druhej strane je ten hráč drahší aj pre slovenský klub, môže sa tam zraniť, to je aj veľmi časté a potom klubu chýba v kĺúčových zápasoch. Nemám žiadnu skúsenosť, že by som vedel o trénerovi, ktorý nominuje hráča na základe úplatku. Ani v klube, ani v reprezentácii. Neverím, že by dobrý tréner nominoval, postavil hráča na základe otcových peňazí. Vo verejnosti sa toho šušká veľa ale poznáte to, ľudia na Slovensku si závidia aj chorobu... Ivana Galáda do reprezentačnej U21 ako trénera vybrali členovia komisie, zdôvodnili to, ja som v komisii nebol,ale určite to nebola otázka korupcie, takto by sme to nemali negovať.
Pre nás trénerov, funkcionárov je dnes nepríjemný aj faktor existencie stávkových kancelárií. Stávky sú vypisované aj na prvý polčas, prvý set, žltú kartu, autora gólu. V mnohých krajinách na Západe to niekoľkokrát prasklo, raz to príde aj sem. Ako sa s týmto vysporiadate?
Najviac ma mrzí, že výťažky z týcho stávok sa nevracajú vo väčšej miere do športu. Vidíme, čo sa deje v Tipose, Sazke v Čechách. Toto dopustili politici. Na šport nadávame, ale v politike sa dejú oveľa horšie veci. Slovenský šport je raj oproti parlamentu. Určite existujú vo svete skupiny ľudí, ktoré majú snahy manipulovať, ale treba chápať, že to je celosvetový problém. Budem len rád, keď polícia tieto skupiny odhalí. Ja osobne absolútne netipujem.
Nikdy?
Asi pred desiatimi rokmi sme vsadili s otcom 1000 Sk na jeden zápas na MS, Kolumbia proti USA, otec do rána nespal a prehrali sme.
Spomenuli ste Galisa. Bol splnomocnenec Ficovej vlády pre šport. Mal šancu niečo ovplyvniť?
Nechcel by som sa k tomu nejako vyjadrovať.
Ste rozhádaní?
To nie.
Galis zrejme výrazne prispel k postaveniu vyše sesťsto tých malých multifunkčných (futbalových) ihrísk. To je záslužný počin. Sú tu. Sú trvalé.
Samozrejme, že ihriská sú dobrá vec a to, že si politická propaganda občas urobí plusové body aj na športe. Buďme radi, že sú postavené. Stavali sa na SFZ aj za vlády SDKU, viaceré som aj ja otváral exhibičným duelom, bol som za každé rovnako rád, či bol premiér Dzurinda, alebo Fico. Je nešťastné, že ich výstavbu politici veľmi radi využijú na svoju propagandu. Pochopiteľne, je to tak všade vo svete.
Bolo by potrebné po čase pozrieť mapu, kde sú postavené. Buďme radi, že sa tu vôbec niečo pre šport postavilo.
Je naozaj jedno, či sú modré, alebo oranžové, lebo tí malí chlapci, čo na nich hrajú, to takto neriešía.
Vráťme sa k splnomcnencovi.
Je to vec kompetencií. Nemal ich. Dnes tá funkcia už ani neexistuje.Pôvodná myšlienka nebola zlá. Tým, že šport patrí pod Ministerstvo školstva, ktorému šéfovalo SNS a Galis bol pod vládou ako nominant SMERU, bolo zrejme aj určité pnutie. Nemyslím si, že našli v základných otázkach spoločnú reč. Pre šport je zlé, že je pod školstvom.
Teraz by to mal mať futbal dobré, nie?
Pán Križan, nový šéf sekcie športu je od futbalu. Je to múdry, mladý chlap, vzdelaný. V dorasteneckom veku skončil s futbalom, to sme ho hrali skoro všetci, nech to nie je tak vnímané, že včera skončil s aktívnym futbalom a dnes je profutbalovým riaditeľom športu na školstve. Nie je nominant žiadnej politickej strany, čo je trochu prekvapenie, že uspel vo výberovom konaní, na druhej strane môže robiť len to, aké kompetencie dostane od ministra. Nedávno som ho stretol, vravel, že je prekvapený obrovskou administratívou a byrokraciou, že ten systém nie je vykreovaný viac rokov. Myslím si, že tam môže prísť akýkoľvek schopný človek, ak nebude snaha v parlamente výrazne posunúť šport tam, kam patrí a prideliť mu v rozpočte väčší balík peňazí, tak nemá šancu nič posunúť. Stále sa delí takmer jedna miliarda korún a len sa hľadá spôsob, ako raz niekomu niečo vziať a inokedy mu pridať.Budem držať palce novému gen.riaditeľovi palce a bodaj by som sa mýlil v mojom názore.
Jedna vláda odklepla výstavbu štadióna. Druhá ho zmietla zo stola. Bude stáť? Bude na Tehelnom poli?
Dnes je veľká polemika, či bude tam, kde už bol schválený, alebo na zelenej lúke v Petržalke. Z toho som ja osobne prekvapený.
Ak bude národný štadión v Petržalke, bude aj na Slovane niečo stáť? Veď tá tradícia je obrovská.
Celkovo by sa mal štadión postaviť tam, kde to má hlavu a pätu. V dobrej lokalite, pre tie kluby, ktoré tam budú hrať ligu. Postaviť štadión iba pre reprezentáciu, kde bratislavské kluby hrať nebudú, je nezmysel, to si musia kompetentní uvedomiť. Pamätám si, že na poslednom zasadaní Dzurindovej vlády prijali uznesenie o výstavbe, Ficova vláda si to osvojila, ale nič sa bohužiaľ neudialo. Je to škoda. Dnes sa tešíme, že máme nový zimný štadión, nie som kompetentný sa vyjadriť, či draho, alebo nie, ale stojí a bude slúžiť. Nemám rád, keď sa porovnávajú veci politického kontextu, ale rýdzo športového.
Je prísľub, že ak by sa národný štadión staval inde, tak si Slovan postaví svoj sám. Menší a pre seba. Hrá na Tehelnom poli osemdesiat rokov a mal by tu ostať hrať. Infraštruktúra v okolí sa zmenila, vyrástli tu pekné komplexy, hotely, je tu dostatok priestoru. Nový štadión by mal menšiu plochu zastavanosti, ako starý. Táto lokalita sa už dávno vyčlenila pre šport a nebolo to zlé rozhodnutie, šport by tam mal ostať.
Ivan Husár - VKP Bratislava
Dušan Tittel požiadal o autorizáciu a urobil v rozhovore drobné úpravy
