„Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, veľa toho nezmôžete. Ale nerobte im to ľahším, hádajte sa s nimi a hádajte sa!“
Stoický pokoj verzus Masarykova výzva
Stoici nám ponúkajú dva silné dôvody, prečo táto rada môže viesť k neúspechu, priam až k frustrácii. Prvým je známa dichotómia kontroly. Napríklad, ak niekto skalopevne verí, že Zem je plochá, nepomôže mu ani let do vesmíru. Druhý dôvod, a podľa mňa závažnejší, je vnútorný pokoj, ktorý môžete ľahko stratiť. Opýtajte sa sami seba: Stojí vám napísanie toho kritického komentára na Facebooku (hociako dôležitého a pravdivého) za predpokladanú stratu vnútorného pokoja? Ako hovoril Marcus Aurelius:
"Najlepšia pomsta je nebyť ako ten, kto ti ublížil."
Hádka ako cesta k pravde?
Ak chceme byť voči Masarykovi fér, treba sa na to pozrieť aj z iného uhla. Čo ak nemyslel bežnú, zúrivú výmenu názorov, ale skôr sokratovský dialóg? Aj Sokrates bol známy tým, že neustále diskutoval, no robil to úplne inak. Jeho metódou nebolo presviedčať, ale klásť otázky, ktoré išli až k jadru problému. Cieľom nebolo vyhrať, ale odhaliť rozpory v myslení druhej strany a donútiť ju premýšľať. Takáto „hádka“ už nie je bojom, ale spoločnou cestou k pravde. A tá bola podľa slov Aristotela najväčším priateľom:
„Platón je priateľ, no pravda je väčšia priateľka.“
Čo na to moderná psychológia?
Masarykovo heslo „hádajte sa s nimi“ vychádza z predstavy, že pravda zvíťazí, no moderná psychológia ukazuje opak. Takzvaný „backfire efekt“ funguje ako prikladanie oleja do ohňa. Keď ľuďom predložíte fakty proti ich presvedčeniu, často sa v ňom len viac utvrdia. Náš mozog totiž útok na názor vníma ako útok na seba samého. Snaha bojovať s hlúposťou ju tak paradoxne môže nechtiac posilniť a urobiť ju ešte odolnejšou. Masarykova rada, ak ju berieme doslovne, tak v digitálnom veku vedie presne k opačnému výsledku, než zamýšľal.
Záver: Múdrosť nie je vo výhre, ale vo voľbe boja
Zápal pre pravdu pána prezidenta Masaryka bol obdivuhodný. Zároveň si myslím, že netreba nekriticky prijímať jeho slová. Treba ich podrobiť vlastnému kritickému skúmaniu a následne podľa toho múdro konať. Skutočná múdrosť nespočíva v schopnosti vyhrať každú hádku, ale v schopnosti rozpoznať, ktorú hádku sa vôbec neoplatí začať. Namiesto cesty odhodlaného, ale beznádejného boja, si môžeme vybrať stoický pokoj. Môžeme pokojne povedať svoj názor a fakty, ak to stojí za to, a potom nechať zodpovednosť za reakciu na druhej strane. Pretože najsilnejším argumentom nie je ten najhlasnejší krik, ale pokojná myseľ a príklad vlastného konania.
