Ako sa dokazujeme v maličkostiach

Bola to normálna nedeľa a ako mávame s Miškou vo zvyku, išli sme za kamošmi na návštevu. Cestou sme sa zastavili v Billa, kúpiť nejakú drobnosť na mlsanie. Mal som šťastie a vymákol som flek asi tri miesta od vchodu. Dve priamo pred vchodom sú vyhradené pre telesne postihnutých a v čase, keď som parkoval, boli prázdne. Teda ešte asi 20 sekúnd...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

 

Je jasné, že každý by najradšej vošiel autom medzi pulty, tovar nahádzal na zadné sedadlá a zaplatil kreditkou, podotýkam automaticky, púhym prefrčaním okolo kasy. Keďže to zatiaľ nejde (ináč dobrý podnikateľský nápad, nie? :-D), parkovacie miesta pred vchodom sú najatraktívnejšie.

V spomínanú nedeľu, potom, ako som zamkol auto, sledujem ženskú za volantom, ako nervózne hľadá „najatraktívnejšie" parkovacie miesto. Samozrejme, všetky obsadené. Trochu škodoradostne som si hovoril, ako dobre, že som zaparkoval skôr :-) V dvadsiatej sekunde to prišlo...strhla volant a zaflekovala na „vozičkárskom" mieste. Z auta vyskočila ako srnka a valila si to do predajne. Bez vozíka, barly, označenia na aute. Nedalo mi to a slušne a dôrazne zároveň som ju upozornil, že miesta sú vyhradené pre hendikepovaných. Popravde, čakal by som, že auto preparkuje, ale odpinkala ma vetou: „Ja sa ponáhľam!". Mali ste počuť jej intonáciu. Táto zázračná trojkombinácia slov zaznela tak, akoby sa ňou dalo ospravedlniť úplne všetko na svete, aj zabíjanie!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prirodzene, vytočilo ma to, ale čo som mal robiť!? Vyložiť si ju na plece a nacpať do auta? Alebo rovno jej to odparkovať (v aute mala dve vystrájajúce deti a kľúče v aute)!? No, napadlo mi to :-)

To jej ponáhľanie bol aj tak na nič, pretože ako býva dobrým zvykom, zo siedmych pokladní prevádzkovali len dve a rady mali okolo 5 metrov. Schvaľujem, že v nedeľu je personálu v kšefte menej, veď aj zamestnanci potrebujú víkend a koniec koncov, kto sa už v nedeľu ponáhľa!? Teda, jedna osoba áno :-).

V hlave sa to utíšilo a trochu som premýšľal, že deti od mamy nedostali najlepší príklad. Keď budú staršie, bude im vysvetľovať, ako sa to a ono nemá alebo smie robiť a možno sa jej opýtajú práve na situáciu pred Billa. Bude ťažké vysvetliť a morálne obhájiť vetu „Ja som sa ponáhľala". Premýšľal som ďalej a opätovne som si pripomenul, ako dôležité je dokázať sa v maličkostiach a nerobiť skratky. Tiež treba priznať, že každý z nás skratky robí a často. Len je dobré na to pamätať a snažiť sa s tým bojovať.

SkryťVypnúť reklamu

Priznám sa, bol som rád, že som sa situácii len neprizeral, ale aktívne zapojil. Ak by išlo o chlapa bez krku na džípe, čo vám poviem...bol by som ticho :-). To tiež dokazuje, že často môžeme (alebo si trúfneme) ovplyvniť veci maličké a na prvý pohľad bezvýznamné. Ale môžeme a to je zrejme aj pointa tohto blogu ;-).

P.S. Pokojnú nedeľnú pohodu by som si nekazil nejakým konfliktom s bezohľadným vodičom, ale k aktivite ma vyprovokovali aj vaše príspevky, milí blogeri - zato Vám buď vďaka! :-)

Ivan Malý

Ivan Malý

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...nepoznám hranice, len myšlienkové pochody, ktoré sú občas pre mňa tak revolučné, že ma premieňajú v lepšieho človeka. Zoznam autorových rubrík:  ManželstvoVzťahyMyšlienkyZo života...SúkromnéČo ma živí

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu