Trnava rozširovaním skládky mieri do praveku. Vieme ešte zasiahnuť?

O trnavskej skládke nepíšem prvý raz. Aktuálne hrozí jej rozširovanie. Podarí sa nám tento absurdný zámer zvrátiť?

Trnava rozširovaním skládky mieri do praveku. Vieme ešte zasiahnuť?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ako vyštudovaný jadrový chemik patrím skôr k racionálnym typom. Vždy keď sa stretnem s nejakým javom, ktorému nerozumiem, snažím sa ho pochopiť prostredníctvom dát a faktov. Vážim si každý dobrý projekt, ktorý môže pomôcť ľuďom k lepšiemu a zdravšiemu životu, ideálne v zdravom životnom prostredí.

Rozširovanie trnavskej skládky k takým projektom nepatrí. Nielen ona, ale všetky skládky komunálneho odpadu patria k  prežitkom, ktoré sa vymykajú chápaniu každého rozumného človeka. Produkujú nebezpečný skládkový plyn, esteticky kazia krajinu, hrozia rizikom znečistenia pôdy a podzených vôd, pri častých požiaroch vytvárajú obrovské ekonomické a ekologické škody. Jednoducho, sú tým najprimitívnejším spôsobom nakladania s odpadmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V smutnom príbehu trnavskej skládky aktuálne nastáva významný moment. Ide sa kultivovať? Nie. Ide sa zatvárať? Nie. Ide sa ROZŠIROVAŤ o kapacitu na uloženie 220.000 m3. Pre ilustráciu, ide o plochu na ktorú by sa vošla asi pätina odpadu, ktorý sa ročne uloží na skládky na celom Slovensku! V čase kedy celý civilizovaný svet prestáva skládkovať a prechádza na ekologickejšie spôsoby nakladania s odpadmi, Trnava sa rozhodla ísť naopak.

V zmysle petície, ktorá bola odovzdaná a prerokovaná na MÚ Trnava v novembri 2019 hovoríme tomuto „skvelému“ zámeru NIE. Jednoznačný nesúhlas vyjadrujeme opäť, tentokrát v tejto PETÍCII V prípade ak vám taktiež záleží na kvalite zdravia a životného prostredia obyvateľov Trnavy a okolia, môžete našu snahu podporiť.  

SkryťVypnúť reklamu

Prečo s rozšírením skládky nesúhlasíme? Spolu s kolegami z nášho združenia sme zámer podrobili dôkladnej analýze a identifikovali sme celý rad nedostatkov:

1.      Zámer zverejnený na webovom portáli www.enviroportal.sk obsahuje viacero nepresností (nesprávne uvedená vzdialenosť od obydlí, chýbajúce vplyvy na kvalitu ovzdušia v prípade požiaru, chýbajúce merania hluku v obývaných lokalitách v susedstve skládky, atď...). Nepresnosť zámeru preto vytvára dojem o nízkom, resp. žiadnom negatívnom vplyve na kvalitu života obyvateľov žijúcich v okolí skládky ako aj environmentálneho a zdravotného dopadu na celý trnavský región.

SkryťVypnúť reklamu

2.      Zámer ráta so záberom plochy 52.500 m2, výstavbou linky mechanicko-biologickú úpravu odpadu (MBÚ) s kapacitou 59.000 ton ročne a výstavbou kompostárne s kapacitou 10.000 ton ročne. Vzhľadom na blízkosť obytných zón, ako aj CHVÚ s výskytom sokola a blízkosť plánovaného biokoridoru, je nevyhnutné podrobiť zámer procesu povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie.

3.      Rozširovanie skládky o avizovanú kapacitu 220.000 m3 prispeje k riziku zhoršenia životného prostredia v Trnave a jej okolí. Zásadný negatívny vplyv skládkovania na stav klímy je všeobecne známy a podložený nespočetným množstvom vedeckých a analytických štúdií. Skládkovanie komunálneho odpadu produkuje tzv. skládkový plyn – LFG, ktorého zloženie je v najväčšej miere zastúpené metánom a oxidom uhličitým, z menšej časti dusíkom, kyslíkom, amoniakom a inými plynnými látkami. Hlavne kvôli metánu je práve skládkovanie v porovnaní s inými spôsobmi nakladania s odpadmi považované za najväčšiu príčinu klimatickej zmeny.

SkryťVypnúť reklamu

4.      Skládky komunálneho odpadu patria k častým miestam masívnych požiarov. Len trnavská skládka zaznamenala v posledných rokoch (2015, 2016, 2017, 2019 a 2020) viacero požiarov s významne negatívnym vplyvom na kvalitu ovzdušia. Rozšírením skládky o avizovanú kapacitu 220.000 m3 odpadu riziko požiaru ešte viac narastie.

5.      Pri skládkach komunálneho odpadu hrozí poškodenie ich podložia (fólia a stavebná suť) a únik škodlivých látok do pôdy a podzemných vôd. Tým vzniká riziko fatálnej a dlhodobej environmentálnej hrozby nielen pre Trnavu a jej okolie, ale pre celý región.

6.      Všetky civilizované krajiny realizujú aktívne opatrenia na odklon od skládkovania. Trnavský región sa týmto spiatočníckym zámerom dostane v oblasti odpadového hospodárstva na úroveň zaostalých krajín, ktorých odpadová politika je do dnešných dní postavená na najprimitívnejšom spôsobe nakladania s odpadmi, teda skládkovaní.

7.      Rozšírenie skládky prispeje k ďalšiemu zdražovaniu pre občanov. Vplyvom legislatívy SR sa cena za skládkovanie odpadu každoročne zvyšuje. Obce a mestá, ktoré sú na tento spôsob nakladania s odpadmi odkázané, už dnes pociťujú významné negatívne vplyvy na svoje rozpočty. Zámer rozšírenia trnavskej skládky tento trend nezastaví, ale naopak prispeje k tomu, že náklady na odpady budú pre Trnavu a okolité obce stále vyššie.

Dôvodov na odmietnutie zámeru rozširovania trnavskej skládky je ešte oveľa viac.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto požadujeme, aby bol zámer výstavby obehového centra a rozširovania skládky podrobený procesu povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci procesu EIA. Náš návrh je v týchto dňoch spolu s konkrétnymi pripomienkami k zámeru zaslaný Ministerstvu životného prostredia SR. Pripomienky k zámeru možno ministerstvu adresovať do 3.mája. Viac informácií je TU.

Na záver ešte raz pripomenutie našej petície. Nesúhlas s rozširovaním skládky môžete vyjadriť TU: https://www.peticie.com/peticia_proti_rozirovaniu_trnavskej_skladky

Ďakujeme za podporu každému komu záleží na zdravom živote obyvateľov Trnavy a okolia

RNDr.Ivan Matušek

obyvateľ Oravného pri Trnave

Ivan Matušek

Ivan Matušek

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Absolvoval som odbor jadrová chémia na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava a bývam v osade Oravné pri Trnave. Dlhodobo sa zaoberám problematikou kontaminácie pôdy, nápravnými ekologickými opatreniami, meraním a vyhodnocovaním vodnej bilancie v ekosystémoch.Som členom výkonného výboru medzinárodného výskumného združenia Lysimeter Research Group so sídlom vo Viedni. Zároveň som založil neziskovú organizáciu Voda pre klímu - environmentálne technológie o.z. v Trnave. Pôsobil som ako medzinárodne certifikovaný "Senior project manager IPMA B" a v riadiacich orgánoch Spoločnosti pre projektové riadenie, kde som zastával aj funkciu hodnotiteľa pre certifikáciu projektových manažérov.Z viacerých environmentálnych projektov na ktorých som spolupracoval spomeniem tie najvýznamnejšie: Remediačné opatrenia a prestavba haly podzemného skladovania rádioaktívnych odpadov na JE A-1 v Jaslovských Bohuniciach, realizácia projektov lyzimetrického výskumu v Jaslovských Bohuniciach pre JAVYS, a.s. Lyzimetrická stanica pre VÚRV v Piešťanoch, Lyzimetrická stanica pre SAV v Michalovciach, projekt zberného dvora pre komunálne a biologicky rozložiteľné odpady pre mesto Vysoké Tatry a projekt zavedenia BAT technológií pre mesto Vysoké Tatry. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu