O dátume v konečnom dôsledku rozhodol môj dedo. 15. júl by nebol až taký zlý, veď je to, koniec-koncov, víkend, ale aký víkend... Mama sa už tri mesiace angažuje v istom ensemble-i a práve na 15. júl vychádzala premiéra opery (Ernani, ak by niekto chcel vedieť), ktorú mali uviesť vo Viedni. Aj ju uviedli. A mama sa, samozrejme, zúčastnila. Takže nebola na oslave narodenín svojej mamy... ale už odbieham, takže späť k veci.
O pol desiatej som si povedal, že by som už mohol čo-to popiecť. Áno, dobre čítate, ja viem piecť, aspoň si to o sebe myslím. Aj tak pečie rúra. Takže o štvrť na jedenásť som začal vypekať. Polovica snahy vyšla upečená pekne, druhá trošku viac, než by som chcel... Ale som v podstate spokojný.
O dvanástej nastupuje sestra, aby aj ona pridala ruku k dielu. Ja zatiaľ utekám kúpiť kyticu a snažím sa zabaliť tie dva obrovské dary, čo máme pre babku. S úsmevom zisťujem, že máme len vianočný baliaci papier. Nevadí.
O druhej prichádza dedo, aby nás, súrodencov, naložil a odviezol na miesto konania. Sedím vzadu. Vystupujúc z auta na mňa sestra kričí, že vraj mám mokrý zadok. Okúsim a nič vlhkého necítim, preto poznámku ignorujem. Prichádzame do reštaurácie. Víta nás zo steny visiaca veľká diviačia koža a vypchatý syseľ. Zoznamujeme sa s kuchárom. Príjemný mladý chalan, ktorý si svoje nože nosí so sebou. Urobil tým na mňa dojem.
Reštaurácia už pár rokov nefunguje, preto berieme taniere a umývame. Väčšinu vecí už stihla pripraviť teta s mamou, keď tu ráno boli. Nemáme toho preto veľa. Dozazili hudobníci. Štyria chlapi ako hora s osvedčenou zostavou bicie-basgitara-synťák-akustická gitara a repertoár slovenských, českých a chorvátskych evergreenov.
Kuchár ma upozorňuje, že mám mokrý zadok. To je mi už podozrivé, preto sa obzriem. Na zadku mám fľak od oleja, ktorý sa dedovi vylial v aute, keď viezol pečené rebierka. Ale vonia chutne.
Pol šiestej. Prichádzajú prví hostia. Niektorí si všímajú moju zadnú časť, ktorú takticky ignorujem. Aj tak som stále v pracovnom a ešte sa prezlečiem.
Páni idú do baru a žiadajú najrôznejšie druhy alkoholu, dámy nazerajú do kuchyne. Páni ostávajú smädní, lebo sud ešte nie je narazený. Idem sa prezliecť.
Negatívny moment: Prichádza druhá teta. Mám totiž 2 tety (vlastne 3, ale tá tretia je v Anglicku s mojím krstným strýkom). Prichádza aj so svojím starším a novším potomkom v kočíku. Dokopy 2 kusy bratancov.
Teta, čoby čerstvá mamička, sa decentne nezapája do príprav. Ani do našich konverzácii s prvou tetou. Ani do našich pohľadov či nebodaj pozdravov. Nepoznáme sa a nemáme v úmysle tento stav zmeniť.
Štvrť na sedem. Prichádza babka aj so svojou sestrou z Čiech. Možno by babka bola bývala z oslavy prekvapená nebyť jej spros... hlúpej susedy, ktorá jej musela deň predtým všetko vykvákať. Čo už, ale aj tak budú slzy radosti. Začína sa kolotoč blahoželaní. Babka začiína "buliť" už pri tom prvom. Iniciatívne sa chytám foťáku a odušu zapĺňam pamäťovú kartu tetinho digitálu. Babkina sestra už, samozrejme, behá s videokamerou. Mám strach, ako budem vyzerať. Olej z rebierok sa totiž dostal až k trenírkam, a tie som si neprezliekal, takže mám fľak aj na mojich "slušáckych" nohaviciach. Po gratuláciach prichádza na radu prípitok a následné okupovanie švédskeho stola. Plním si zverené povinnosti čašníka a rozdávam po stole poháre a nápoje. Muzika začína hrať. Všetci baštia, a tak si po chvíľke idú nabrať aj muzikanti. Jeden z nich si objednal pivo.
Zaujímavé bolo narážanie sudu piva. Disponujeme len mobilnou pípou a po jej spojazdnení zisťujeme, že sud len pení. "Treba ho nechať uležať," vraví kuchár odborne.
Muzikant si pivo odložil k sebe, lebo musí hrať.
Pozitívny moment: Prichádza kurier s kyticou a prianím od strýka z Anglicka. Mám tú česť prianie prečítať. Babka opäť bulí.Dedov kamarát sa medzitým stihol kvalitne ožrať. Nemôžem povedať, že sa opil, lebo kto sám za 2 hodiny stiahne fľašu a pol dákeho likéru, sa teda spoločensky neopíja. Hudobník sa prišiel sťažovať, že mu na pive padla pena. Ako keby som za to mohol ja. Aj tak mu robím nové. Tá pena sadá pomaly... Rozmýšľam, kto je na tejto akcii kvôli komu: či ja kvôli hudobníkovi alebo naopak.Beriem si asi tretí zákusok a z mrazáku vyberám poslednú originál Colu a mierim do baru, ktorý je oddelený od reštaurácie závesom. Tu už vysedáva sestra s priateľom, prvá teta a maminina dlhoročná kamarátka, pokladaná už za rodinu. Zišli sme sa tu tí mladší, aby sme si schuti zanadávali. No, trochu preháňam, ale kto by sa vedel baviť v spoločnosti, v ktorej vás pokladajú za čašníka, hoci ste najbližšou rodinou oslávenkyne? Zábava pokračuje, fľaše s alkoholom najrôzneších druhov sa vyprázdňujú, všeobecná nálada sa zlešuje, všetci sú akísi priateľskejší. Spomínaný dedov kamarát už o sebe takmer nevie. Rozbil 2 poháre, zo stola zhodil asi 3 a na terase sa bol dvakrát vymočiť. Krása.
Pol druhej v noci, z Viedne prichádza mama, aby sa aj ona pridala k všeobecnému veseliu. Ako rodená speváčka sa chopí mikrofónu a spolu s kapelníkom spievajú dvojhlas. My mladí už začíname cítiť únavu.
K piatej hodine rannej ju začínajú cítiť aj hostia, preto sa jeden po druhom poberajú preč. My sa naopak preberáme, aby sme mohli dať veci do poriadku. Riady našťastie umývať nemusíme. Balíme len to kvantum jedla, čo zostalo. Do nášho auta, teda auta, s ktorým prišla spomínaná mamina priateľka, iniciatívne ukladáme takmer plnú krabicu zákuskov. Jedna ešte aj tak zostala.
Suma sumárum: 1 na mol opitý, ostatní nešoféri slušne opití, všetci, čo sa starali o prípravu unavení a babka (dúfajme) spokojná. Len dúfam, že takáto akcia ma zase dlho nestretne. Ale čert nespí.
Aspoň doma pomaličky vyjedám zákuskové zásoby a nenápadne priberám tuky, ktoré sa mi v poslednej dobe darilo strácať. Tak mi treba.
