Včera...

Problém je v tom, že tých nedôležitých vecí je veľa, napríklad zohnať nejaký nový film, ktorý som nevidel aspoň dva krát a ktorý by ma nejako upútal, vypočuť si Wagnerovo Rýnske zlato, ktoré som včera zohnal, či odtrhnúť sa od denníka istého Astronoma , ktorý vie veľmi pútavo opisovať aj tie najmenej zaujímavé veci. Prečo tam toho už toľko napísal? Nestíham si to všetko prečítať.Zistil som jednu vážnu vec: Wagner sa nedá počúvať ako podmazová hudba. Skúšal som to dnes okolo obeda (zapekané rožky - chvála tomu, čo to vymyslel + bonus oproti raňajkám - paradajky), keď som sa pokúšal rátať nejaké príklady z matiky. Tieto dve veci sa naraz robiť nedajú. Možno je to preto, že Rýnske zlato je opera a bez vizuálu sa aj tak ťažko sleduje, a možno preto, že som pri tej matike príliš myslel. Pravdepodobnejšia je však tá prvá varianta, pretože jednak nikdy priveľmi nemyslím, druhak som dynamicky oprašoval základy nemčiny. V škole sa dám asi na nemčinu. Francúzština tam aj tak asi nie je a z ruštiny mi zatiaľ stačí vedieť rozlúštiť azbucké hieroglyfy.Matika mi výnimočne dobre išla, keď som sedel na záchode. Strávil som tam plných 25 minút, presne od 16:00 do 16:25 a vyrátal som takých 10 príkladov. Keď to vezmem štatisticky, tak mi vychádza medzičas 50 minút na 20 príkladov, ktoré sa na spomínaných prijímačkách na nespomínanú FEI-ku sľubujú. Teda tie príklady. Času sa sľubuje takmer dvojnásobne, 90 minút.V posledných dňoch (dvoch) som stále presnejší, čo sa týka odovzávania časových informácii. Po slovensky, častejšie čumím na hodinky. Pred vyššie uvedenými dvoma dňami som si totiž konečne zadovážil pravý a nefalšovaný remienok na otcom nepoužívané Mechanické hodinky značky PRIM s automatickým náťahom. Ten bol údajne dôvodom na ich nepoužívanie, nakoľko sa otcovi stávalo, že po troch dňoch spomínané hodinky českého výrobcu s peťdesiatročnou tradíciou prestali ísť. Oni predtým tiež nikam nešli, len sa tak v nich čosi dokola točilo a tikalo, ale po tých troch dňoch sa prestali točiť a vydávať akýkoľvek zvuk. Okrem zvuku kovu bijúceho o drevo, keď sa hodinky zrýchlením väčším, ako je gravitačné zrýchlenie pri povrchu Zeme blížili k povrchu stola. No tak tieto hodinky som posledné 2 roky nosil sa kľúčenke a posledné 2 dni nosím na ruke.A tieto hodinky nezaujímajú len mňa. Včera som sa teperil rýchlosťou babičky ponáhľajúcej sa do Tesca na kura v akcii do Záhorskej Bystrice ku kamošovi pokecať, čo bolo v lete a čo nás čaká, neminie, rado by neminulo, ale minie a vôbec. V okolí ZOO ma oslovil pán so mnou predtým čakavší na autobus:- Kde ste kúpili tie hodinky? Čo stáli?- Nemám potuchy. Nekúpil.- Som zberateľ. Ale nekupujem. Ja skôr vymieňam.- Nevymením.- Nedávno som jedny podobné videl v Brne. Za asi 1500 korún.- (žiadna reakcia)- Hmm... to je strašné s tými zápchami...- Hmm...- Ale riadne zničili to životné prostredie pri tej ZOO, čo?- Hmm...- Ja idem na Záhorie pozrieť rodičov. Dlho som sa neukázal.- Hmm...- Nie som často v Bratislave...- Hmm... hmm...Koniec rozhovoru. Vystupovali sme na rovnakej zastávke, tak sme sa navzájom pozdravili:Ja: - Dovi.On: - Čau.Sedlák.Ale hodinky mám stále na ruke. A nevymením. Určite nie za tie jeho zo 70. rokov. Bolo vidieť, že už niečo zažili a návšteva u hodinára to veru nebola.Vrátim sa k dnešku. Dnešok bol pre mňa materiálne ziskový. Získal som troje nohavice, jednu košeľu a jedno tričko. Z tých nohavíc sú dvoje od suseda. Ale zachovalé. Niekomu by možno aj vadilo, že neboli naposledy obchytkávané predavačkou v obchode, prípadne šikovnými čínskymi ručičkami, ale ja som nad takéto malichernosti ohľadne pôvodu povznesený. Takže si ich nechám. Možno ich aj budem nosiť. Tie tretie nohavice sú práve predavačkou obchytkané. No, možno to bol predavač, neviem. Nebol som pri ich nadobúdaní. Mám rád prekvapenia, a tak som činnosti spojené s výberom, skúšaním, typovaním veľkosti a podobne prenechal na bytosti na to priam predurčené, totiž mamu so sestrou. Tieto dve ženy sa vybrali aj so susedovie dvoma ženami na dlhé prechádzky po Viedni. Keďže Viedeň je veľká a je ďaleko a ony sa chceli veľa po Viedni prechádzať, šli autom. Deň predtým som im doma hľadal vychýrené nákupné ulice. Asi trafili. Svedčia o tom tie dva nové prírastky do mojej zásoby odevov: spomínané nohavice a nespomínaná košeľa. Košeľa má len krátke rukávy, hoci sa na ceduľke písalo, že je pre predĺžené osoby.S (u mňa) novými nohavicami a košeľou vyvstala z prachu zabudnutia starodávna otázka: Kde to všetko narvem? Už dlhší čas mám skriňovo-kapacitné problémy. Neviem, či mám málo skríň alebo veľa vecí, ktoré by chceli ísť do nich. Tá druhá možnosť znie rozumnejšie. Nebezpečnú otázku rýchlo zahrabávam do vrstvy prachu, z ktorej povstala a nalejem na ňu asi aj trochu betónu, aby hneď tak rýchlo nepovstala opäť. Nie že by som sa jej bál, ale jemne mi naznačuje, že by som mal yhlásiť vojnu tomu bordel, čo si v izbe už dlhé roky starostlivo strážim. A na to teraz nemám čas. Musím rátať príklady na prijímačky. Anie sa tu takto rozpisovať. Niekedy prekvapím sám seba, hlavne keď zo mňa vylezie niečo také dlhé ako tento článok.HOWGH (alebo tak nejako).