.....sú chudáci z nich celí smutní a výdatne ich kritizujú.
Včera som si pozrel film Ms. Prezident ( Prezidentka ) a moje bohumilé rozhodnutie už nikdy nenapíšem článok o človeku, ktorý ako keby pochádzal z registrovaného partnerstva Vasila Biľaka a Gustáva Husáka, teda o Robertovi Ficovi, bolo razom zmarené.
Robertovi Ficovi nemôžeme uprieť jediné, nie je na ňom skoro nič, čo by bolo hodné obdivu. Prečo skoro ? No preto, že od 14. apríla 1986, kedy ešte na vysokej škole vstúpil do komunistickej strany, vystriedal podľa potreby kabáty všetkých farieb, ale všetky mali červenú podšívku. Ak vylúčime možnosť, že v čase vstupu do komunistickej strany, mal mozgové bunky v stave klinickej smrti, musíme pripustiť, že zdieľal s nadšením filozofiu marxizmu-leninizmu a bol obdivovateľom Sovietskeho zväzu. Jeho spolužiačka z gymnázia na neho spomína : „Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze, hovoril že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne. Pre Roberta bola radosť, keď mohol ísť na 1. mája na oslavy v kravate a košeli.“ Asi v tom čase ako Robert Fico som študoval na gymnáziu aj ja, na oslavách 1. mája som nebol myslím ani raz a socializmus a Sovietsky zväz som z duše nenávidel, preto som už na gymnáziu po nociach počúval rozhlasové stanice Slobodná Európa a Hlas Ameriky.
Mladý súdruh Fico bol ale upnutý na vidinu úspešnej komunistickej kariéry, v ktorej mienil vystúpiť až na vrchol, byť obdivovaný, mať moc a s nikým sa o ňu nedeliť a už vôbec nie každé štyri roky o ňu súťažiť. Ak si niekto myslí, že vďaka Nežnej revolúcii v roku 1989 sa jeho plány doslova rozsypali ako domček z kariet, mýli sa. Motivácia nie je lepšia, alebo horšia, ale len slabšia a silnejšia a u neho získať nedeliteľnú moc bola tá najsilnejšia. Neprepadol panike, zobral pod pazuchu svojich najbližších – lož a nenávisť a pobral sa do politiky. V roku 1999 zakladá politickú stranu Smer, ktorá sa za krátku dobu stala dobre organizovanou vojenskou jednotkou. Toto znie dobre. Alebo spolkom autistov ( pretože všetci museli za každých okolností prikyvovať ústrednému tajomníkovi ), ktorí pod krycím názvom sociálna demokracia rozkrádali po miliardách naše spoločné peniaze. To už znie o poznanie horšie. Súdruh Fico každé štyri roky sprostými lžami, rozosievaním nenávisti lynčuje svojich politických oponentov, pričom vždy za päť minút dvanásť sa k nemu pridáva stále neschopnejší politický fastfood. Títo politickí niktoši, ktorých jediným kladom je to, že sa neboja a ktorí by sami nikdy neprešli politickým výberom, sa stávajú ministrami, prezidentom. Vďaka Robertovi Ficovi sa stal ministrom vnútra vystajlovaný týpek so zubami tak bielymi, že aj Biely tesák by proti nemu potreboval dentistu a ministrom životného prostredia nácek v novom obleku , na ktorom by sme ešte našli DNA indických detí, čo ho v rýchlosti ušili. Vďaka Robertovi Ficovi sa najväčší motáci vozia na štátnych bavorákoch tak lesklých, že vám automaticky stmavne displej na telefóne. Už len pohľad na Rudolfa Huliaka, ako ministra cestovného ruch a športu musí rozbehnúť hyperaktivitu i u toho najapatickejšieho leňochoda v bojnickej ZOO. Takí ministri sa váľajú všade okolo, pletú sa pod nohy a nestíhame ich prekračovať. Nezabudol som prirodzene na ministerku kultúry, ale tá si aspoň pár lajkov zaslúži, keď drbne svoju prďku na sociálnu sieť.
Pôvodne mladý komunista sa v snahe po moci časom stáva fekálnym vozom a jeho ústa fekálnou hadicou z ktorej nič povznášajúceho netryská. Tí, ktorí si dovolili kritizovať ho, dopadajú úplne rovnako, ako keby zašli do Vatikánu a začali tam hulákať, čo ľudia vidia na tom vlasatom týpkovi v plienke. Robert Fico sa spravodlivo rozhnevá, rozhorčí a vzplanie smeráckym hnevom. Politické hnutie Progresívne Slovensko v preferenciách atakuje Smer ? V pondelok nám prinesie informáciu, že nadácia pomenovaná podľa deda Michala Šimečku sa priživuje na dotáciách, v stredu že aj jeho životná partnerka a matka a najlepšie že na dotáciách sa priživuje celá rodina. To sa ale dozvieme až v piatok. Skrátka, niečo sa vždy musí nájsť. Hovorí o kresťanskej morálke, pričom do toho s akou buchtou sa práve cicmá na viedenskom letisku nikoho nič nie je.
Strašné odhalenia Roberta Fica, ktorý urobil cnosť aj z atentátu na svoju osobu, sú na úrovni tvrdenia ( pamätáte ? ), že váš mobilný telefón vyžaruje mikrovlnné žiarenie, ktoré spôsobí, že najpozdejšie po piatej vete sme mali mať z mozgu popcorn. To už tiež neplatí ( tak ako štátny prevrat ), i keď vzhľadom k tomu, kto sa stal poverencom vlády pre odhalenie strašných vecí ohľadne pandémie, by som aj tvrdenie o mobilných telefónoch dal pre istotu prekontrolovať. No podľa výsledkov, pán splnomocnenec asi absolvoval medecínske turbovzdelanie v KĽDR.
Nie náhodou som povedal, že Robert Fico od roku 1989 vystriedal farby všetkých kabátov, ale červená podšívka zostala, presne tak, ako mu zostala aj nostalgia za kariérou normalizačného komouša, teda nostalgia za akýmkoľvek normalizačným režimom. Liberálna demokracia ho páli, ako by ho pálilo čerstvé čili v zadku.
Snažil som sa vám prerozprávať príbeh Roberta Fica, tak ako ho vidím ja. Je to príbeh človeka, ktorý napriek tomu, že nemá svedomie, má absolútny nedostatok empatie, nikdy neľutuje bolestivo ublížiť nielen politickému oponentovi, ale ani jeho najbližším, keďže je mimoriadne presvedčivým , stále dokáže oklamať dostatočné množstvo ľudí. Ľudí, ktorých vníma ako predmety s ktorými manipuluje, rozoštváva ich. Chladný , vypočítavý, nevidiaci plač iných, ktorým práve ublížil. Na jeho manipulácie nemá význam vecne oponovať, ak ho pristihnete pri lži, proste ju odmietne, aj keby bola položená na stole pred ním.
Ako je ale možné zbaviť sa človeka, ktorý nepoužíva vecné argumenty, ale čistú demagógiu ? To, že vyhráva parlamentné voľby a buduje na Slovensku svätoficovskú sovietsku guberniu je stále len a len naša chyba. Nie sme žiadni periférni aktéri dneška, ani našej budúcnosti, nie sme už plebejský, nevzdelaný národ plný komplexov, ktoré volajú po pomste komukoľvek, na koho Fico ukáže, len rýchlo, rýchlo. Dokážme konečne, že si ako národ dokážeme vážiť samých seba, znova nadobudnúť hrdosť našich predkov , na ktorú sme už kvôli takým ako je Robert Fico, púštnym zbohatlíkom, či jadranským vicišpánom úplne zabudli.
Dúfam že sa tento článok dostane do rúk nielen niektorým seniorom, ktorých musia smeráci na MDŽ zvážať autobusmi, pretože svižnou chôdzou už nedôjdu ani do najbližších potravín, ale aj niektorým smerákom, ktorí by najradšej udelili Robertovi Ficovi Nobelovku za celospoločenský prínos a za svetový mier. A aby sme nekončili tak vážne - tí ktorí chcú zaplatiť smerácke stranícke poplatky, nech neplatia, a ušetrené prachy nech pošlú na číslo účtu, ktorý zašlem na vyžiadanie.
PS 1: Tým, ktorí tak, ako Robert Fico pociťujú nostalgiu za socializmom – stálo to za hovno.
PS 2: Dúfam, že som aspoň jednému skalnému smerákovi uvaril v hlave poriadnu porciu gulášu a aspoň u dvoch semienko nedôvery v ústredného tajomníka klanu bolo zasiate.
