Navonok skutočne červená dominovala, každý kto chcel byť šéfinkom musel byť červený, aj nám deťom vtĺkali do hláv, že sme boli pod červenou hviezdou zrodené a na hrdlách nám žiarili červené pionierske šatky. To prvé bol blud, na pôrodniciach neboli červené hviezdy , to druhé fakt, pionierske šatky boli naozaj červené. Červený bol aj Drakula, pretože pil ľuďom krv, ale to bol jediný červený záporný hrdina, asi preto že bol Rumun.A možno aj Drakula bol komouš. V mnohých z našich starých a prastarých otcov driemala farba hnedá, ale spočiatku celý ten úspešný príbeh mal v štyridsiatich rokoch minulého storočia blbú pointu – stál život vyše 60 000 Slovákov židovského pôvodu.
Napriek tomu, ako som povedal, hnedá farba nezanikla, len počas vlády červeného komouša hybernovala a po Nežnej revolúcii hnedí náckovia, ako napríklad Kotleba, Taraba, Mazurek, či Uhrík začali budovať hnedé politické strany rýchlejšie, ako staval červený Fico diaľnicu z Bratislavy do Košíc.
Ale vráťme sa ešte nachvíľu do červených čias, kedy sme namiesto učenia ako študenti pochodovali 1. mája po uliciach okresných miest a v rukách s transparentami, na ktorých boli portréty masových vrahov, ako boli Lenin, Stalin a Gottwald sme hulákali, že chceme mier ( povedzte prosím niekto Ficovi a Blahovi, že už nemusia a môžu ísť domov ) a keď sme prechádzali popred tribúnu plnú červených a na obed už nadrbaných súdruhov, volanie po mieri sme zamenili za pozdrav študentov gymnázia súdruhom technických služieb. Už vtedy sme ale tušili, že tých farieb musí byť viac. Keď v televízii dávali bicyklebal, bratov Pospíšilovcov, mnohonásobných majstrov sveta, tušili sme že svoj tenisový zápas hrá i emigrant Ivan Lendl a keď dávali každý druhý deň Angeliku práve počas majstrovstiev sveta v hokeji, vedeli sme, že svoj zápas práve hrá Kanada s bratmi Šťastnými v prvom útoku, ktorí boli prirodzene tiež emigranti.
Niekde som čítal, že na percentuálny podiel sexuálnych deviantov v spoločnosti, má politické zriadenie nulový vplyv. Ľudovo povedané, za komunistov bolo medzi ľuďmi úchylákov ako dnes. Rozdiel bol len v informovanosti. Keď nejaký peďák niečo vykonal, nikto o tom nemohol napísať ani pol slova, páč v socializme sa také indivíduá predsa nevyskytujú. Takže žili sme si spokojne s pocitom bezpečia a to že na Ukrajine vybuchla jadrová elektráreň sme zistili až vtedy, keď nám v záhrade na stromoch začali svetielkovať hrušky.
Prečo práve o tomto toľko točím ? Rovnaké je to v tom, že tak ako nás politici klamali za socíku, tak nás klamú aj teraz, len farieb pribudlo. Červení zostali červenými, aj keď so svetlejším odtieňom, pretože teraz sú sociálnymi demokratmi, zo záhrobia vyliezli hnedí, ktorí sa rozliezli až do europarlamentu a napriek tomu, že chcú zrušiť EÚ, nehanbia sa poberať kráľovskú apanáž v eurách a žrať v EP obložené chlebíčky na nekonečných rautoch. Potom nám pribudla farba zelená, tú neznášajú hnedí, ktorí tvrdia že zelení sú len prezlečení červení a v rámci záchrany planéty chcú dvíhať dane za všetko, čo sa pohybuje, takže všetci nakoniec budeme jazdiť rikšami. Do boja proti zeleným nastúpili paradoxne aj červení, po tom čo ich preferencie začali riadne klesať a preferencie zelených nebezpečne stúpať, dúfajúc že klasickými bolševickými lžami sa s tým dá ešte niečo robiť. Už vás s týmito farbami seriem ? Už pomaly končím. Ako mi ale vysvetlíte, že slovenskí červení a hnedí si náramne rozumejú, či už v EP, alebo na domácej scéne ? Podľa mňa je to tým, že na Slovensku nikdy nevyšiel z módy ani socializmus, ani fašizmus.
Predsa sme na niečo zabudli. Zabudli sme na celé spektrum farieb, zabudli sme na dúhu. Keď príde reč na dúhu, u červených a hnedých dôjde k takému pretočeniu očí k stropu, že si uvidia mozgový lalok. Komunista a fašista považuje homosexuála, za morálny úpadok spoločnosti. Možno preto, že je ich tak málo, sa komunistom a fašistom ani neoplatí ich osloviť pred voľbami, bol by to zbytočný výdaj energie s minimálnym ziskom. Oni predsa chcú vládnuť a teda musia hovoriť to, čo väčšina národa chce počuť. Takýto úlovok by určite nestál za vynaloženú námahu. Oveľa väčší zisk im prinesie šturmovanie Bratislavou, komunista a fašista ruka a ruke proti legalizácii mäkkých drog, proti registrovaným partnerstvám ľudí rovnakého pohlavia. Týmto demonštráciám nerozumiem, keďže ich organizujú poslanci, ktorých pracovnou náplňou je navrhovanie a schvaľovanie zákonov. Asi je treba niekde využiť gestá naučené doma pred zrkadlom.
PS: Pre dnešok končíme, už len dve otázky. Prvá – vykašleme sa na ľudí, ktorí sa narodili iní ako sme my, alebo nájdeme spôsob ako ich ochrániť pred fašistom a komunistom a podporiť ich ? Druhá – viete že Adolf Hitler nazýval Židov potkanmi, presne tak, ako Fico slovenských opozičných poslancov v EP a niektorých novinárov ?
